Trojsklo výhodou, ale nie nevyhnutne
Mnohí odpovedia bez váhania: „trojsklo“ a že nemôžete nič pokaziť. Nie je to však úplne pravda. Nejedná sa o stávku na istotu, jeho náležitosť platí vo väčšine prípadov, ale rozhodne nie vo všetkých. Napríklad pri výstavbe objektu v „pasívnom“ štandarde je umiestnenie trojskla dané normou a teda povinnosťou. Trojsklo prináša pozitívne znaky aj do okien „obyčajných“ stavieb. Nízky súčiniteľ prechodu tepla oknom sľubuje výbornú tepelnú izoláciu, potom aj nižšie náklady na vynaložené energie v domácnosti. Termoizolačný efekt tiež vo väčšine prípadov zamedzuje nežiaducemu javu, s ktorým sa stretol určite už každý z nás – roseniu okien.
Nevýhodou trojskla je, že jeho významne vyššia hmotnosť viac namáha krídlo, rám aj kovanie okna. To môže viesť k častejším opravám okenného rámu a krídla. Trojsklo tiež zapríčiňuje menší podiel slnečného žiarenia na ohreve interiéru (hlavne na jar a na jeseň). Dôsledkom je potom častejšie zapínanie vykurovacieho systému (pokiaľ majiteľ vyžaduje stálu izbovú teplotu). Výnimkou sú „solárne“ trojsklá, ktoré prepúšťajú denné svetlo a slnečné žiarenie ako okná s izolačným dvojsklom. Všetko závisí na optimálnej kombinácií. Tá je pre každý konkrétny dom individuálna.
Dvojsklo prináša svetelné aj tepelné zisky
Dvojsklo oproti tomu disponuje všeobecne vyšším solárnym faktorom (g), je tak skrz neho do interiéru dodávané viac slnečného žiarenia a denného svetla. Okno s dvojsklom zároveň nezaťažuje rám takou váhou ako trojsklo a je možné ho využiť aj spolu s elegantnejšími subtílnymi okennými profilmi. Dve sklá v kombinácií s tenším rámom pritom sľubujú aj nižšiu cenu.
Rosenie okien
Táto téma je na samostatný článok. K roseniu povrchu okien dochádza hlavne v zimnom a prechodnom období, hlavne v noci a ráno. Zatiaľ čo „tenšie“ okná s dvojsklom sa väčšinou rosia na interiérovej strane okna, hrubšie okná s trojsklom sa rosia hlavne zvonku. Rosenie okien zvonku je známkou ich vyššej tepelnoizolačnej kvality. Dôvod rosenia je, že povrchová úprava okna je nižšia, než teplota rosného bodu priľahlého vzduchu.
Príklad 1: Ak je vonku zima, môže teplota vnútorného povrchu okna a hlavne jeho zasklenia klesnúť pod teplotu rosného bodu vnútorného vzduchu. V tom prípade sa tento povrch orosí.
Príklad 2: Rovnaké pravidlo platí aj pre rosenie vonkajšej strany okna. To tiež nastane až pri poklese teploty vonkajšieho povrchu okna pod úroveň vonkajšieho rosného bodu. Avšak tu vzniká problém: kde sa berie tak nízka teplota? Ako môže byť vôbec vonkajší povrch okna studenší, než teplota vzduchu nielen vo vnútri, ale aj vonku? Podľa oficiálnej stavebnej fyziky by sa totiž okno nemalo zvonku vôbec rosiť.
Chladné sálanie oblohy
S nástupom okien s trojsklami sa ale s rosením okien z vonkajšej strany roztrhlo vrece. Vysvetlenie spočíva v chladnom sálaní oblohy: Keby sa trojsko riadilo oficiálnou stavebnou "fyzikou", mal by jeho vonkajší povrch teplotu vonkajšieho vzduchu, ráno dajme tomu 10 °C a okno by sa nemohlo rosiť. Táto "fyzika" ale neberie na vedomie, že trojsklo sála voči oblohe tepelné žiarenie cca s intenzitou viac ako 360 W/m2(Stefanov-Boltzmannov zákon), zatiaľ, čo okolie okna, v ktorom dominuje chladná obloha, k nemu vracia oveľa menej, dajme tomu len 271 W/m2 (to zodpovedá priemernej sálavej teplote okolia -10 °C). Okno, presnejšie jeho vonkajší povrch zasklenia sa približne na túto teplotu ohreje tiež, čo často stačí na to, aby sa okno z vonkajšej strany orosilo.
Dôkladné posúdenie je na mieste
Hlavná otázka teda znie: „Je tepelno-izolačný faktor trojskla prínosnejší než jeho nevýhody?“. Odpoveď sa líši dom od domu a závisí na mnohých faktoroch. Napr. na umiestnení stavby, na orientácií okien, na veľkosti domu, na počte bývajúcich, na okolí domu (rozdiel tkvie napríklad aj v tom, či vedľa stojí vysoký strom alebo len leží rušná cesta). Sortiment zasklenia je široký, na trhu nájdeme sklá tepelnoizolačné, protihlukové, protislnečné, bezpečnostné tvrdené či vrstvené, ornamentálne, antireflexné, matované, či dokonca sklá s variabilnou svetelnou priepustnosťou. Objavujú sa tiež produkty okenných výplní so zabudovanými fotovoltaickými článkami.
Žalúzie - letný aj zimný služobník
V prípade, že sa niekto obáva nadmerných tepelných ziskov, či už v prípade dvojskla, ale aj trojskla, je vhodné okno doplniť o exteriérovú tieniacu techniku, ktorá dané obavy rozptýli. Voľte najlepšie také žalúzie či roletu, ktoré po zatiahnutí vytvoria ucelenú plochu. Spustený tieniaci prvok tak dokonale zatemní interiér a čo predovšetkým účinne reguluje prienik tepelnej energie do interiéru počas horúcich letných dní. V zime, hlavne v noci, potom zatiahnuté žalúzie alebo roleta plnia rolu doplnkovej izolačnej vrstvy a znižujú náklady na vykurovanie.
Teplý distančný rámik
Okno je však potrebné posudzovať komplexne s ohľadom na všetky jeho komponenty. Napríklad kvalita materiálu, z ktorého je vyrobený rám okna a tiež montáž okna hrajú často väčšiu rolu, než množstvo skiel v zasklení okna. Konečný tepelný prechod závisí aj na veľkosti okna a type použitého medzisklového rámiku (distančného). Ten sa nachádza vo vnútri izolačného zasklenia po jeho obvode a spája jednotlivé tabule skla do jedného celku. Okrem iného bráni úniku inertného plynu z priestoru medzi sklami a prieniku vodných pár dovnútra. Dnes by preto malo byť už samozrejmosťou použitie tzv. teplého medzisklového rámčeku, ktorý je vyrobený z plastu, potiahnutý kovovou fóliou a vyplnený hmotou pohlcujúcou prípadnú vlhkosť. K minimalizácii tvorby kondenzátu na okraji zasklenia potom prispieva aj hlboké uloženie skla.
Stredové tesnenie
Ide o riešenie, kedy okrem dorazových tesnení z vnútornej aj vonkajšej strany okenného krídla, je aplikovaná ešte tretia tesniaca rovina v podobne stredového tesnenia. Vzduch, vlhkosť a tiež zvuk v teplej a chladnej časti škáry medzi krídlom a rámom zatvoreného okna sa nemôže miešať, čo má za následok oveľa väčšiu tepelnoizolačnú schopnosť okna, jeho zvukovú izoláciu a podstatné zníženie hrozby kondenzácie vlhkosti.
Mätúca akustika
Investori často požadujú vysokú zvukovú izoláciu okna. Tá však len málo súvisí s počtom skiel. Šírenie zvuku oknom je fyzikálne veľmi komplikované, zvukové vibrácie prenáša nielen vzduch, ale aj materiál, z ktorého je okno vyrobené. Vplyv majú aj jeho rozmery. Všetko musí byť vhodne protizvukovo zladené. Hodnota Rw (relatívny útlm zvuku) závisí na veľkom množstve okolností. V prípade, že riešite problém s nadmerným hlukom prenikajúcim do interiéru, obráťte sa na odborníkov. Zvukovo-izolačných vlastností je dosiahnutých jedine rozdielnou hrúbkou jednotlivých sklenených tabúľ a rozšírenou dutinou medzi sklami, prípadne nahradením jednej z tabúľ lepeným sklom. Zvukovo izolačné sklá slúžia tiež ako bezpečnostné zasklenie. K akustickej izolácii potom prispieva aj konkrétny systém tesnenia.
Neváhajte kombinovať
Pri výbere skla sú zvažované tieto kritériá: úspora energie, tepelná pohoda v interiéri, bezpečnostné parametre okna, optimalizácia solárnych ziskov, hluková izolácia. Stručne zhrnuté, trojsklá sú masívnejšie, menej svetlopriepustné. Dvojsklá naopak povoľujú maximalizovať svetelné zisky, avšak sú slabšie v tepelnej izolácii. Okná navyše nerealizujú len straty tepla prechodom, ale aj zisky tým, že prepúšťajú energiu slnečného žiarenia. A to v takej miere, že bývajú aj v zime energeticky aktívne (to platí aj pre okná s dvojsklami). Niekedy preto dochádza ku kombináciám. V niektorých miestnostiach je umiestnené okno s dvojsklom, v iných zasa okná s trojsklom. V podmienkach našej krajiny môžu mať aj dvojsklá kladnú tepelnú bilanciu.
Súvisiace články:
Funkcie a vlastnosti okien
Aké okná si vybrať?
Rosia sa nám okná? Prečo a ako to riešiť?
Plastové okná pre nízkoenergetické domy
Ako sa vyrábajú drevená okná
