Verejne sa už hovorí o tvorbe plesní v interiéroch, zhoršovaní alergií nielen u detí. Zabúda sa totiž na niekoľko veľmi zásadných okolností.
Súčasné vetranie v panelových domoch
Pokiaľ je vôbec funkčný, tak spoločný ventilátor na streche objektu vytvára podtlak v centrálnych stúpačkách, na ktoré sú pripojené kúpeľne, WC a kuchyne, z ktorých je vzduch odsávaný spoločne s pachmi a vlhkosťou.
Prívod vzduchu nie je možné popísať rovnako jednoducho ako odsávanie. Vždy sa uvažovalo s prívodom vzduchu netesnosťami konštrukcií, hlavne škárami okien. V panelových domoch paradoxne kedysi býval veľmi suchý vzduch, hlavne na konci februára. Hovorievalo sa, že betón vysušuje. Pritom betón bol obviňovaný neprávom, dokonca čiastočne pomáhal.
Vďaka netesným oknám do bytu trvale prúdilo často neuveriteľné množstvo vzduchu – a to 150–250 m³/hod. (prívod pre jednu osobu je odporúčaný okolo 25 m³/hod.). V októbri, novembri alebo ešte aj v decembri nebola situácia tak kritická, jesenné hmly a predvianočné upratovanie zabezpečovali dostatok vlhkosti, betón ju postupne do seba absorboval. Kríza nastala pri najnižších vonkajších teplotách – koncom januára a vo februári, kedy k nám prúdi studený arktický vzduch z vnútrozemia Ruska. Je mrazivý a veľmi suchý. Podľa meraní vďaka vysokej výmene vzduchu chýba v interiéri za deň až 20 l vlhkosti. Časť deficitu pokrývajú betónové konštrukcie, ktoré v čase dostatku vlhkosti ju absorbovali, teraz ju odovzdávajú. Kapacita ale nie je neobmedzená. Človek pokles relatívnej vlhkosti veľmi citlivo vníma. Dochádza k vysušovaniu slizníc a ďalším zdravotným komplikáciám. Nebolo teda potrebné riadene vetrať – bolo prevetrávané.
Vplyv rekonštrukcií
Pri súčasnom poňatí opráv objektov sa ale osadzujú okná s výrazne vyššou tesnosťou, termofasáda vzduchotesnosť tiež zvýši. Podľa meraní v realizovaných objektoch je vzduchotesnosť horšia než odporúčané hodnoty n50 ≤ 4, resp. N50 ≤ 2 pre nútené vetranie, napriek tomu je prívod vzduchu infiltráciou nedostatočný a nestačí na požiadavky vetrania. Do bytov tak vzduch prúdi inou cestou – cez netesné vchodové dvere do bytov, kadiaľ sa nasáva vzduch zo spoločných priestorov, ktorý určite nie je možné považovať za čerstvý. Priamym odvodom z kúpeľne a WC je prevetrávaná iba vstupná chodba bytu. Kadiaľ sa dostane vzduch do kúpeľne? Zvyčajne okolo netesných stúpačiek v šachte, čím sa privádza vzduch z okolitých bytov – ten tiež nie je čerstvý. Čerstvý vzduch sa do obytných miestností, spální a detských izieb, kde ho najviac potrebujeme, moc nedostane – cez okno 1,6 × 1,6 m cca 1 m³/hod. Kvalita vnútorného prostredia izieb nie je pre užívateľov priaznivá. Okrem vysokých koncentrácií CO2 sa výrazne zvyšuje vzdušná vlhkosť, prejavujúca sa kondenzáciou na chladnejších konštrukciách a to aj na nových oknách.
Pred niekoľkými rokmi boli k dispozícii zo zahraničia fotografie z rekonštrukcií objektov v lokalitách východnej časti spojeného Nemecka, ktoré boli vykonávané v rovnakom rozsahu „prvého stupňa rekonštrukcie”. Plesne na spodných častiach okien a dokonca aj na sklách – niečo nepredstaviteľné. V súčasnosti máme rovnaké fotky aj od nás. V televízii sa objavujú behom vykurovacej sezóny často reklamy na rôzne typy odvlhčovačov v zmysle „nerobte zo svojho domu hubu”, alebo sa dozvedáme, ako použiť dezinfekčné prostriedky pre zničenie plesní. Potlačujeme ale následok, neriešime príčinu. O príčinách sa začína diskutovať na konferenciách zameraných na bývanie alebo rekonštrukcie. K dispozícii sú možnosti pre zabezpečenie komfortného vnútorného prostredia vrátane úspory tepla vetraním.
Riadené vetranie s rekuperáciou tepla
Jedným z možných riešení je centrálny systém s rekuperáciou tepla pre riadené vetranie. Na streche objektu je centrálna vzduchotechnická jednotka, zabezpečujúca riadené vetranie pre niekoľko bytov zároveň. Vzduch je privádzaný jednou spoločnou stúpačkou k bytom, druhou stúpačkou je odvádzaný. Centrálna jednotka zabezpečí filtráciu vzduchu, rekuperáciu (predohrev privádzaného vonkajšieho vzduchu energiou vzduchu odpadného), dohrev po rekuperácii a riadenie výkonu podľa požiadaviek konkrétnych bytov.
Pre každý byt zo spoločných šácht sú odbočky prívodu a odvodu, na ktorých je umiestnený regulačný bytový box s reguláciou, plne pod kontrolou užívateľov bytov. Každý byt má možnosť nastavenia vetracieho výkonu podľa svojich momentálnych potrieb – pri pobyte osôb, zasvietením svetla na WC alebo v kúpeľni sa zvýši výkon vetrania, rovnako ako aj pri varení v kuchyni. Je takisto možné pripojiť automatické čidlá CO2, čidlá pohybu atď., zabezpečujúce nastavenie potrebnej výmeny vzduchu. Možno prepojiť s týždenným programom vetrania, ktorý je možné nastaviť aj diaľkovo pomocou webového rozhrania.
Privádzaný vzduch v bytoch je trasami privedený do miestností, kde je dýzou cez stenu vháňaný smerom na okná. Centrálna vzduchotechnická jednotka komunikuje s jednotlivými bytovými boxy a nastavuje taký výkon, ktorý dokonale zodpovedá momentálnym požiadavkám z bytov. Aj tak nízke príkony sú ďalej znižované pri zachovaní alebo zvýšení účinnosti rekuperácie, čo užívatelia istotne ocenia.
Všetky tieto vlastnosti a niekoľko ďalších spĺňa centrálny systém bytového vetrania ATREA. Srdcom systému je vzduchotechnická jednotka ATREA – DUPLEX 1600 FLEXI, ktorá ako prvá jednotka českého výrobcu získala osvedčenie certifikácie Passiv House Institute – Darmstadt. Jej príkon na max. vetrania pre 8 bytov je cca 650 W, pre minimálne nočné vetranie potom cca 40 W – teda menší príkon než súčet príkonov kuchynských digestorov v bytoch. Účinnosť rekuperácie tepla tejto jednotky sa pohybuje okolo 85 %. Vďaka tomu je možné ušetriť cca 15 200 kWh energie spätným ziskom tepla – rekuperáciou. Pri cene tepla 800 Kč/GJ (cca 29 Eur) sa jedná o úsporu cca 42 000 Kč/rok (cca 1 530 Eur).
Okrem tejto hmatateľnej čiastky prinesie realizácia centrálneho systému riadeného vetrania s rekuperáciou tepla tiež zlepšenie vnútorného prostredia, zvýšenie výkonnosti obyvateľov vďaka lepšiemu odpočinku a regenerácii cez noc, zníženie chorobnosti a tiež vyššiu ochranu stavebných konštrukcií. Tieto výhody sa oceňujú troška zložitejšie, často sa peniazmi zaplatiť ani nedajú. Vďaka zvyšovaniu cien energií je tak predpoklad aj relatívne rýchlej návratnosti obstarávacích nákladov. Realizácia rozvodov v bytoch nie je tak náročná, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Pripravujú sa aj ďalšie varianty rozvodov tak, aby užívateľ pri rekonštrukcii bol obmedzovaný na minimálnu možnú mieru.
Príklady z praxe
Zaujímavá a inšpiratívna je práve prebiehajúca rekonštrukcia školy postavenej panelovou technológiou a kolaudovanej v roku 1989 na energeticky pasívny bytový dom s 27 bytmi. Vetranie s rekuperáciou tepla bude zabezpečované centrálnym systémom. Výpočtová tepelná strata celej budovy s 27 bytmi je 38,8 kW, náklady na vykurovanie bytov podľa veľkosti sú cca 32–70 Eur/byt za rok.
Objekt je práve realizovaný v Dubňanoch u Hodonína. Je pripravený vzorový byt, v ktorom je možné podľa dohody prespať a zažiť tak pobyt nielen v pasívnom byte, ale tiež riadené vetranie centrálnym systémom s rekuperáciou tepla.
