Bežné stavebné technológie pri realizácii stavby alebo jej úpravy neprinášajú investorovi bezprostredne finančnú návratnosť. Návratnosť je tu nepriama vo vytvorení podmienok pre podnikateľský zámer. Zatepľovanie budov sa líši. Patrí k malej skupine stavebných technológií, ktoré sú priamo finančne návratné. Je to samozrejme tým, že zatepľovanie budov vedie k úsporám energie na vykurovanie a tým aj k finančnej úspore. S rastúcou cenou energie sa popritom doba investičnej návratnosti skracuje.
Nie je nič lepšie, ako investovať do energeticky úsporných stavebných úprav v dobe, kedy sú stavebné materiály a výrobky relatívne lacné a trh stavebných prác nie je preplnený ani príliš drahý. Za nízku cenu tak získame trvalý zdroj úspory energie. Príjemné na tom je, že sa tieto úspory výraznejšie prejavia pri očakávanom náraste cien energie. Iste nie je zanedbateľné, že tieto úspory narastajú v dobe našej zníženej ekonomickej činnosti v dôchodkovom veku. V podstate je možno zatepľovanie budov označiť za najlepší spôsob dôchodkového poistenia.
Táto technológia často pomáha pri riešení bytovej krízy. Umožňuje upraviť rekreačné stavby na trvalo a úsporne obývateľné, čo uvoľní pôvodne užívané byty – najčastejšie v prospech ďalších členov rodiny.
Zatepľovanie budov je tiež jedným zo základných zdrojov možného znižovania emisií. Zvyčajne je to efektívnejšia činnosť, ako doposiaľ presadzované zaisťovanie náhrady klasických zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi. No aj pre obnoviteľné zdroje energie, pokiaľ ich chceme využiť na vykurovanie, je výrazné zatepľovanie budovy nevyhnutnou počiatočnou podmienkou – to sa ale na škodu investora často zanedbáva. Výšku skutočne dosiahnutých prínosov však výraznejšie ovplyvňuje kvalita návrhu aj realizácia.
Záväznosť požiadaviek na tepelnú ochranu budov
Požiadavky sú uvedené v českej technickej norme ČSN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov – Časť 2: Požiadavky, jej platné znenie je z apríla 2007. Na túto normu sa odkazujú:
- stavebný zákon č. 183/2006 Zb. (prostredníctvom normových hodnôt vo vykonávacej vyhláške o obecných technických požiadavkách na výstavbu č. 137/1998 Zb.), zákon o hospodárení energií č. 406/2006 Zb. (prostredníctvom porovnávacích ukazovateľov,
- vo vykonávacej vyhláške o energetickej náročnosti budov č. 148/2007 Zb.).
Uvedené odkazy v záväzných predpisoch, ktorými sa zaisťuje verejný záujem na kvalite budov, robia požiadavky v ČSN 73 05440-2 záväznými.
Energetický štítok obalu budovy
Tento energetický štítok je čiastkovým hodnotením v rámci komplexného sledovania energetickej náročnosti budov, ktorým sa popisuje kvalita zateplenia obvodového plášťa budovy podľa ČSN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov – Časť 2: Požiadavky. Je obdobou známych energetických štítkov elektrických spotrebičov.
Je výborným nástrojom pre čiastkové hodnotenie stavebno-energetických úprav obvodových konštrukcií budov, ktoré tvoria obal budovy. Používa sa napríklad pri preukazovaní kvality navrhovaného zatepľovania budov prihlásených k dotácii zo Štátneho fondu životného prostredia (SFŽP), pri architektonických súťažiach.
Grafická podoba Energetického štítku obalu budovy. Štítok obalu budovy vyjadruje čiastkovú, ale najvýznamnejšiu položku v celkovom energetickom hodnotení budovy, ktoré sa dokladá súhrnným preukazom a štítkom ENB.
Energetický štítok obalu budov klasifikuje stavebné riešenie budovy do siedmych kategórií od A do G. Teda od veľmi úsporných v kategórii A až k mimoriadne nehospodárnym v kategórii G.
Farebná stupnica šipiek A až G je grafickým vyjadrením výsledku normového hodnotenia priemerného súčiniteľa prechodu tepla Uem plášťom budovy..Súčasťou energetického štítku obalu budovy je protokol, ktorý obsahuje vlastnosti a podmienky jednotlivých konštrukcií obalu budovy a prehľadný výpočet bilancie úniku tepla obalom budovy. Z protokolu je zrejmý podiel jednotlivých konštrukcií obalu budovy na dosiahnutom hodnotení (a naporúdzi aj záver, na ktoré konštrukcie je vhodné sa zamerať).
Povinnosť hodnotenia priemerného súčiniteľa prechodu tepla Uem obalom budovy platí pre novostavby a väčšie zmeny dokončených budov (rovnako ako ďalej popisovaná povinnosť preukazov ENB), no už s termínom platnosti súčasnej normy od začiatku 2007.
Spracovanie výsledku do grafickej podoby energetického štítku obalu budovy už povinné nie je, je však vhodné pre ľahšiu prezentáciu izolačnej kvality stavebného riešenia budovy.
Nejde popritom o prevratnú zmenu, obdobné povinné hodnotenia a nepovinný energetický štítok sú v tepelnotechnickej norme ČSN 73 0540-2 už od roku 2002.
Preukaz energetickej náročnosti budovy
Je výsledkom hodnotenia celkovej energetickej náročnosti budovy (ENB). Hodnotí nielen stavebné riešenie budovy (ktoré je základom), ale súhrnnej bilancie všetkých základných dodávaných energií pri prevádzke budovy podľa vyhlášky č. 148/2007 Zb.
Jedná sa teda o súčet čiastkových potrieb energií na vykurovanie, vetranie, chladenie, klimatizáciu, prípravu teplej vody a osvetlenia.
Zohľadňujú sa účinnosti technických zariadení v týchto energetických systémoch budovy, vrátane strát energie po ceste k miestu konečnej spotreby. Rešpektujú sa pritom využiteľné tepelné zisky.
Preukaz ENB obsahuje jednak protokol a jednak grafické znázornenie (štítok), ktorých náležitosti podrobne popisuje vyhláška č. 148/2007 Zb.
Kto má povinnosť dokladania preukazu ENB a od kedy platí
Preukazom ENB dokladá podľa ods. 2, v § 6a zákona č. 406/2006 Zb. vlastník budovy, spoločenstvo vlastníkov a u novostavieb stavebník splnenie požadovanej nízkej energetickej náročnosti budovy a splnenie porovnávacích ukazovateľov. Je dokladaný ako súčasť dokumentácie:
- pri výstavbe takmer všetkých nových budov,
- pri väčších zmenách dokončených budov s celkovou podlahovou plochou nad 1 000 m2, ktoré ovplyvňujú ich energetickú náročnosť.
Za väčšiu zmenu dokončenej budovy sa pritom považuje taká zmena, ktorá prebieha na viac ako 25 % celkovej plochy obvodového plášťa budovy, alebo zmena technických zariadení ovplyvňujúcich viac ako 25 % pôvodnej celkovej spotreby energie.
Celková podlahová plocha sa pritom zisťuje ako súčet pôdorysných plôch všetkých podlaží meraných medzi vonkajšími stenami, bez nevykurovaných pivníc a oddelených nevykurovaných priestorov.
Nejedná sa teda len o povinnosť doložiť preukaz ENB, ale o realizačnú povinnosť splniť požiadavky na nízku energetickú náročnosť budovy.
Táto povinnosť platí podľa § 15 zákona č. 406/2006 Zb. s účinnosťou od začiatku januára 2009.
Ďalším okruhom povinných sú podľa ods. 6 v § 6a zákona č. 406/2006 Zb. prevádzkovatelia budov využívaných na účely školstva, zdravotníctva, kultúry, obchodu, športu, ubytovacích a stravovacích služieb, zákazníckych stredísk, v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií a verejnej správy, ktoré majú celkovú podlahovú plochu väčšiu ako 1 000 m2. V týchto budovách musí byt na verejne prístupnom (a dobre viditeľnom) mieste umiestený preukaz ENB.
V takomto prípade sa nejedná o realizačnú povinnosť zaistiť požadovanú ENB, ale len spracovaný preukaz ENB (obdobne ako energetické audity).
Od júla 2007 bola táto povinnosť uvedená v správnych deliktoch zákona v § 12a s termínom do 4 rokov od nadobudnutia účinnosti zákona, tzn. s termínom od júla 2010.
To už neplatí, pretože zmena zákona č. 393/2007 účinná od začiatku januára tohto roku pôvodne uvedený termín pre verejné umiesťovanie preukazov ENB zrušila. To znamená, že pre prevádzkovateľa uvedených budov platí povinnosť vyvesenia preukazov ENB od januára 2008. .
Nevyvesenie sa považuje za správny delikt s pokutou do 1 000 000 Kč. Táto povinnosť zatiaľ zrejme uniká obecnej pozornosti.
Súčasným problémom je však neproveditelnosť tejto zákonnej povinnosti do doby preskúšania oprávnených či autorizovaných osôb k spracovaniu preukazov ENB podľa bodu 7 v § 6a zákona. Zoznam preskúšaných oprávnených či autorizovaných osôb bude uverejnený na webových stránkach MPO ČR.
Výnimiek zo všetkých vyššie uvedených povinností nie je veľa, sú súhrnne uvedené v ods. 8 v § 6a zákona č. 406/2006 Zb.
Energetický audit budovy
Je súhrn informácií o spôsoboch a úrovni využívania energie v budovách a energetických hospodárstvach..
Ako nástroj pre energetické užívanie budov sa uplatňuje od roku 2001 (podľa vyhlášky č. 213/2001 Zb. a vyhlášky č. 425/2004 Zb. k zákonu o hospodárení s energiami; tieto vyhlášky naďalej platí aj so zmenou zákona).
Je cenný predovšetkým tým, že analyzuje vhodné opatrenia k zníženiu energetickej náročnosti s hľadiska technického, environmentálneho a hlavne ekonomického. Jedná sa teda o špeciálny prípad technicko-ekonomickej štúdie realizovateľnosti. Tieto hodnotenia v energetickom audite tvoria garantovaný technicky ekonomický podklad:
- pre investičné rozhodovanie v oblasti, kde sa doposiaľ vychádzalo z odhadov,
- pre stanovenie výnimiek z tepelnotechnických požiadaviek pri zmenách budov,
- pri rozhodovaní o štátnych podporách (v tejto oblasti bol nahradený jednak jednoduchou formou energetického štítku obalu budovy pri zatepľovaní a pri komplexných stavebno-technologických úpravách budov preukazom energetickej náročnosti budov), >
- pre jednanie s bankami o priaznivejších úveroch, ,
- pre výber odporúčaných opatrení k zníženiu energetickej náročnosti povinne vyžadovaných u preukazov ENB.
Z uvedeného súhrnu je zrejmé, že dobre spracovaný energetický audit je naďalej výborným podporným podkladom aj pri zavádzaní nových preukazov energetickej náročnosti budovy.
ZáverÚspory energie v budovách sú s rastúcou cenou energie na vykurovanie výhodnou a stabilnou oblasťou pre investície. Základom úspor je stavebné riešenie.
Každý dom je treba individuálne posúdiť a nájsť vyvážený súbor navzájom sa doplňujúcich energeticky úsporných úprav. Účinok stavebných úprav možno doložiť energetickým štítkom obalu budovy podľa platnej ČSN 73 0540-2 z roku 2007.
Je potrebné vybrať najvhodnejší systém zatepľovania pre špecifické podmienky konkrétneho domu, navrhnúť materiály a výrobky pre zateplenie, jeho dimenzie a detaily, vrátanie náväzností.
V neposlednom rade je potrebné zaistiť správnu realizáciu odbornou firmou, s priebežne kontrolovanou kvalitou ich práce technickým dozorom stavebníka.
Energeticky úsporné úpravy obvodových plášťov budov sú základom pre docielenie požadovanej nízkej energetickej náročnosti budov, doložené preukazom ENB povinne od januára 2009 a vyvesené v budovách pre verejnosť povinne od januára 2008.
Literatúra:
[1]ČSN 73 0540-2 „Tepelná ochrana budov – Část 2: Požadavky”, platné znenie z apríla 2007. ČSNI Praha.
[2]Machatka M., Šála J., Svoboda P.: Kontaktní zateplovací systémy. Příručka pro navrhování a provádění, ČEA+CZB +ČKAIT, Praha, 1998, 47 str., 148 lit.
[3] Tepelná ochrana budov, Odborný dvouměsíčník pro úspory energie a kvalitu vnitřního prostředí zateplováním budov, CZB+ČKAIT, Praha, od roku 1998.
[4]Šála J.: Zateplování budov. Rekonstrukce (Stavebná kniha), EXPO DATA Brno + ČKAIT Praha, 1999, str. 83–98, 6 lit.
[5]Šála J.: Zateplování budov, GRADA PUBLISHING Praha, 2000.
[6]Šála J., Machatka M.: Zateplování v praxi. Provádění vnějších kontaktních zateplovacích systémů, GRADA PUBLISHING Praha, 2002.
[7]Šála J., Machatka M.: Tepelně technické vady a poruchy panelových budov a jejich sanace, OPET CR – KEA Energetická agentura spol s.r.o., Brno, 2002.
[8]Šála J., Chaloupka K.: Ploché střechy a pěnový polystyren, Izolační Praxe 3, ZdruženieEPS, Kralupy nad Vltavou, 2002..
[9]Šála J.: Obvodové stěny a pěnový polystyren, Izolační Praxe Združení EPS, Kralupy nad Vltavou. .
[10]Zákon č. 406/2006 Zb., úplné znenie zákona č. 406/2000 Zb., o hospodárení energií, ako vyplýva z neskorších zmien
[11]Vyhláška č. 148/2007 Sb., o energetické náročnosti budov.
[12]Šála J., Machatka M., Svoboda P.: Tepelně technický návrh vnějších tepelně izolačních kontaktních systémů (ETICS), Technická pravidla CZB ČR, Praha, TP 01- 2007
[13] Hejhálek, J.: Evropské Průkazy energetické náročnosti od ledna 2006. Nové preukazy prinesú podstatnú zmenu v metodike stanovenia a hodnotenia energetickej náročnosti budov. Stavebnictví a interiér 7/2005, str. 52, http://www.stavebnictvi.3OOO.cz/clanky/evropske-prukazy-energeticke-narocnosti/./.
