Systémová skúška mrazuvzdornosti pórobetónu Ytong prebehla v roku 2010 a prebiehala podľa harmonizovanej normy ČSN EN 15304 – Stanovenie odolnosti autoklávovaného pórobetónu proti zmrazovaniu a rozmrazovaniu, ktorého česká verzia bola novelizovaná v auguste 2010. Test a jeho citovaný záver je odpoveďou na občasné špekulatívne otázky o únosnosti pórobetónu a vlastne nie len jeho.
Otázky sa v súčasnosti stále otáčajú hlavne okolo vplyvu a nedisciplinovanosti až lajdáctva pri skladovaní všeobecne všetkých stavebných materiálov priamo na stavenisku pod šírym nebom, kedy materiál niekoľkokrát na zimu premrzne, zasneží, roztopí sa a premáča sa dažďom. Alebo na bezstarostnosť vo fáze hrubej výstavby, kedy stavbára prekvapia mrazy uprostred rozpracovaného murovania a následne sa odohrá popísaný zimný dej. Samozrejme bez provizórneho zakrytia rozostavaných stien a k ich ochrane pred dažďom a snehom.
Bez toho, aby to malo vyznieť ako obhajoba nedbalosti a nedisciplinovanosti na stavbách, pre stavebný pórobetónový systém Ytong vyšiel test veľmi dobre. To je veľmi dôležité nielen pre priaznivcov pórobetónu, ale pre všetkých stavbárov aj investorov.
Princíp skúšky
Jeho popis je zaujímavý preto, lebo nám ukáže, čo sa vlastne meralo, a umožní urobiť si obrázok, či je test dosť vypovedajúci, teda náročný. Podmienky testu by mali byť prísnejšie, než aké sa vyskytujú reálne na stavenisku. Tak, aby sme potom mohli konštatovať, že strata meraných vlastností v teste je väčšia, než ako tomu bude či je v skutočnosti.
Skúška porovnáva vlastnosti dvoch sád porovnateľných vzoriek, vyrezaných z troch rovnakých tvaroviek. Jedna sada (hlavná) je pred skúšaním 48 hodín ponorená do vody pri teplote 20 °C, potom vložená do polyethylénových vreciek a nakoniec podrobená 15tim zmrazovacím cyklom –15 °C / +20 °C s 8hodinovou výdržou pri každej teplote.
Druhá sada (vzťažná) zostáva uložená pri izbovej teplote 20 °C a relatívnej vlhkosti nad 95 %. Vzorky obidvoch sád – zaťaženej mrazom a porovnávacej – sú potom premerané na tlakovú pevnosť. Po nej sa vzorky obidvoch sád vysušia pri teplote 105 °C na ustálenú hmotnosť a zvážia sa.
Detaily skúšky sú prepracovanejšie a sú uvedené v referáte [1], konaného v roku 2012 v rámci turné Ytong Dialog.
Vzorky
Z troch tvárnic Ytong P2–500 boli vyrezané 3 × 4 kocky o rozmeroch 100 × 100 × 100, všetko v mm. Celkom 12 kociek. Šesť kociek tvorilo jednu sadu, ostatné druhú. V každej sade boli rovnomerne – po dvoch – kocka z každej tvárnice. Vzorkou sa v ďalšom texte myslí štvorica z jedinej tvarovky, z ktorej boli dva kusy (hlavné) podrobené zmrazovacím cyklom a dva (vzťažné) zostali nezaťažované.
Výsledky
Porovnávali sa zistené hodnoty hmotnosti a pevnosti v tlaku medzi hlavnými (zmrazovanými) a porovnávacími (ničím nezaťažovanými) telesami. Kritériá pre vyhodnotenie nie sú pevne stanovené – podľa štandardných zvyklostí, občas spomínaných v dostupnej odbornej literatúre, sa ako vyhovujúce považuje cca 20% pokles pevnosti v tlaku a maximálne 5 % úbytku hmotnosti.
Opakované skúšky mrazuvzdornosti na troch sadách vzoriek pórobetónu triedy P2 – 500 je možné zhrnúť do tabuľky 1.
Celá séria troch skúšok by sa dala zhrnúť do dvoch konštatovaní. A to takých že 15 zmrazovacích cyklov –15 °C / +20 °C s 8hodinovou výdržou pri každej teplote viedli:
- k úbytku hmotnosti priemerne o 1,6 % pri „povolenej” miere 5 % a
- k úbytku pevnosti v tlaku priemerne o 3,9 % pri „povolenej” miere 20 %.
Tab. 1: Výsledky testu mrazuvzdornosti pórobetónu Ytong P2-500
| Vlastnosť | vzorka 1 | vzorka 2 | vzorka 3 |
| zmena hmotnosti | -1,1 % | -2,6 % | -0,4 % |
| zmena pevnosti v tlaku | -2,3 % | -8,4 % | -1,1 % |
Komentár k výsledkom
Veľmi dobré výsledky zmrazovacích cyklov na pórobetóne Ytong triedy P2 – 500 pričítavajú experimentátori jeho vysokej a otvorenej pórovitosti. Veľké množstvo makropórov s obsahom vzduchu podľa nich vyrovnáva tlak vody a ľadu a skracuje dĺžku kapilár.
Ďalším dôvodom môže byť veľký špecifický povrch pórobetónu (plocha povrchu pórov a kapilár vztiahnutá k jednotke hmotnosti porézneho materiálu v m²/kg), ktorý je navyše veľmi hydrofilný. Veľké množstvo molekúl vody viazaných slabými, mechanickými silami priamo k povrchu pórov, alebo na už takto viazané molekuly, netvorí kryštalickú štruktúru typickú pre ľad. Inými slovami nezamŕza, alebo až pri podstatne nižšej teplote. Tieto molekuly vody môžu tvoriť v blízkosti povrchu pórov prechodovú vrstvu. Tú, ani silikátovú štruktúru pod nimi, nemá prípadný čistý ľad v hĺbke pórov „silu“ narušiť.
Ytong znamená sucho a teplo
Pórobetón Ytong je striktne odporúčaný pre nadzemné časti stavby, kde nemôže dôjsť k jeho navlhnutiu kvapalnou zemnou vlhkosťou, či už vzlínajúcou alebo tlakovou.
V extrémnych mrazoch v ňom môže dochádzať ku kondenzácii difúznej vlhkosti, čo však platí skoro pre každú obvodovú stenu. Po opadnutí mrazov sa pórobetón, difúzne otvorený materiál, začína rýchlo vysúšať. Tým, že sa približne 9/10 roku nachádza v režime vysúšania (hoci sa nemá čo vysúšať), patrí Ytong k najsuchším murivám. A sucho, spoločne s vysokou tepelnou izoláciou, znamená príjemné teplo domova.
Záver
Jednou z veľmi príjemných vlastností je aj to, že si zachováva potrebné mechanické vlastnosti (a samozrejme aj tepelné a ďalšie) aj vtedy, ak je po celú zimu vystavený dažďu, snehu a mrazom. Je úplne jedno, či je to v rozostavanej hrubej stavbe či v provizórnom staveniskovom skladisku. Po povodni môžeme bez obáv nechať stavbu z pórobetónu cez zimu vysychať. Je to ďalší z kladov systému Ytong, a pre prax významný.
Literatúra a zdroje:
[1] Kabát, Josef: Zkoušky mrazuvzdornosti pórobetonu, cyklus přednášek Ytong Dialog 2012.
