Dom v Kittsee má ľahkú strechu, tzn. drevené krokvy s izoláciou medzi a nad krokvami. To je ale len časť tepelnej izolácie strechy. Strecha totiž leží na ťažkom stropnom záklope Ytong, ktorý nesie ďalšie zateplenie tvorené doskami z EPS. Táto skladba strechy má vysokú tepelnú izoláciu, a navyše akumuluje veľké množstvo tepla a tým stabilizuje vnútornú teplotu domu.
Dom v Hamroch nad Sázavou. Ďalší pozoruhodný pasívny dom zo stavebného systému Ytong leží neďaleko Žďáru nad Sázavou v lokalite Slnečný vrch. Jeho rozpočet bol príjemne vylepšený vďaka dotáciám z programu Nová zelená úsporám (NZÚ) a z obstarávacej ceny 2,9 mil. Kč (cca 105 282 Eur)* majitelia uhradili len 2,35 mil. Kč (cca 85 315 Eur). To výrazne zjednodušilo ich rozhodovanie.
Overenie požadovanej vzduchotesnosti bolo jasne definovanou požiadavkou pre čerpanie peňazí z NZÚ. Tentoraz bola hodnota na úrovni 0,25 h–1, čo je v porovnaní s požiadavkou 0,6 h–1 tiež vynikajúci výsledok.
Dom má navyše aj šikmú strechu vo tvare A z konštrukčného systému YTONG pre stropy a strechy. Ten sa skladá zo železobetónových nosníkov Ytong, vložiek Ytong+ a je zateplený bežnou tepelnou izoláciou. Toto riešenie nepozná letné prehrievanie obytných miestností pod strechou. Vďaka vysokej schopnosti tepelnej akumulácie a zároveň vďaka vysokej tepelnej izolácii vykazuje výnimočnú stabilitu vnútornej teploty.
Bytový dom KOTI HYACINT „F”. V kategórii bytových domov je tento pasívny dom doslova českým unikátom. Nachádza sa v Prahe 4 a je od fínskeho developéra YIT. Prievzdušnosť všetkých jeho 27 bytov bola na úrovni 0,33 h–1 pri vnútorvnom podtlaku, pri pretlaku potom 0,38 h–1. To je opäť oveľa menej, než požaduje norma. Tlačová správa tento výsledok považuje za prekvapivý, ale zrejme si budeme musieť zvyknúť, že ťažké stavby z plných murív, ako je Ytong, majú pre vysokú tesnosť a hlavne vysokú trvanlivosť tesnosti prirodzené predpoklady.
Komplex sa skladá z celkom šiestich bytových domov, päť je postavených v bežnom, úspornom štandarde (tzn. skelet a výmurovka z tehly). Posledný dom „F” e postavený v pasívnom energetickom štandarde. Jednou zo zásadných požiadaviek bolo, aby stavba vyhovela normám zaťaženia vetrom podľa Eurokódov a obstála v teste prievzdušnosti obálky. Developér sa rozhodol pre riešenie skelet + výmurovka z Ytongu, čím dosiahol požiadavkám aj prísnym kritériám pre pasívne budovy. Výstavba tohto pasívneho bytového domu prebehla podľa prísnych, medzinárodne uznávaných kritérií Passivhaus Inštitútu v Darmstadtu. A dom ako vôbec prvý v Českej republike získal osvedčenie „Certifikovaný projekt pasívneho domuu” od Centra pasívneho domu.
Pasívny dom – jednoduchšie rozhodovanie
Čitateľ asi zaznamenal, že pribudlo ďalšie hodnotiace kritérium pre výstavbu domu, a tým je vzduchotesnosť. A s ňou súvisiace účinné vetranie a iné veci. Vetraním odvádzame nielen vzdušnú vlhkosť, ktorú zmyslovo dobre vnímame, ale hlavne oxid uhličitý CO2. Ten naopak registrujeme ťažko, vlastne len nepriamo – únavou a nevoľnosťou. Navyše až vtedy, kedy jeho koncentrácia ďaleko prekročí rizikové hranice.
Investor, ktorý sa rozhodne pre pasívny dom, si rozhodovanie do istej miery ušetrí. Pasívny dom má predpísaný test vzduchotesnosti a prievzdušnosti na úrovni 0,6 h–1 alebo lepší, tj. nižší. Predpísaná je aj domová vetracia sústava s rekuperáciou tepla, ktorá samočinne pracuje tak, že si odchádzajúci vzduch vymieňa v rekuperátore teplo s prichádzajúcim, teda čerstvým, bez toho aby dochádzalo k ich zmiešaniu. To by malo zabezpečiť zdravú vnútornú atmosféru. Predpísaná je aj tepelná izolácia stien a okien na veľmi dobrej úrovni, výkon a účinnosť sústavy vykurovania a ďalšie veci.
Pasívny dom a prievzdušnosť
Nízka prievzdušnosť je pre pasívny dom podstatná. Jej definíciu, postup merania (test BlowerDoor) a hraničné hodnoty potrebné pre zaradenie (kategorizáciu) stavieb udáva príslušná norma. Prievzdušnosť n50 = 0,185 h–1 u spomenutého domu v Kittsee znamená, že pri pretlaku, alebo podtlaku vonkajšieho vzduchu o 50 Pa (vzhľadom k vnútornému tlaku) do budovy za jednu hodinu pritečie, resp. z nej odtečie vzduch o objeme 18,5 % celého vnútorného objemu budovy. Aby dom mohol byť pasívny, nesmie jeho prievzdušnosť prekročiť hranicu n50 = 0,6 h–1. U bežných novostavieb sa prievzdušnosť pohybuje okolo hodnoty n50 = 3,5 h–1. Niekedy dosiahne aj hodnoty n50 = 10 h–1, čo znamená, že pri teste BlowerDoor za hodinu pritečie alebo odtečie až desaťnásobok objemu vzduchu budovy!
Popri prievzdušnosti často počujeme príbuzný pojem (vzducho)tesnosť. Je možné si ju predstaviť ako obrátenú hodnotu 1/n50 v hodinách. Čím je (vzducho) tesnosť budovy lepšia, tým viac hodín trvá, aby pri pretlaku (podtlaku) vonkajšieho vzduchu o 50 Pa do budovy pritiekol (odtiekol) vzduch o objeme celého vnútrajšku budovy.
História vzduchotesných stavieb
Systémová požiadavka na vzduchotesnosť priniesla ľahké montované drevostavby. Bolo potrebné zabrániť, aby vnútorný teplý a vlhký vzduch prúdil von skrz ich netesný plášť. To viedlo k lokálnemu ochladzovaniu, vzniku kondenzátu a následne aj plesní – na vnútornom povrchu aj vo vnútri stien. Nepríjemné boli aj energetické úniky v týchto miestach, ktoré môžu činiť až 45 % energie vynaloženej na vykurovanie budovy. Preto sa začala za vnútorný obklad celoobvodovo aplikovať parotesná a zároveň vzduchotesná fólia (rovnako ako u ľahkej strechy) a merať vzduchotesnosť, tzn. test BlowerDoor.
Keď sa neskôr na akademickej pôde začal rodiť pasívny dom, východiskovým konceptom bolo drevostavba utesnená fóliami a BlowerDoor test na úrovni 0,6 h–1 a menší. Vzrástla ale hrúbka tepelnej izolácie a bol vypracovaný na vtedajšiu dobu zložitý konštrukčný a parametrický koncept pasívneho domu s ťažko dosiahnuteľnými hodnotami. Jeho základom bolo celoročná potreba energie na vykurovanie 15 kWh/(m2·rok) vztiahnutá na 1 m2 vykurovanej úžitkovej podlahovej plochy domu. A požiadavka, aby potreba neobnoviteľnej energie (z uhlia, planu a jadra) na vykurovanie, teplú vodu a technické zariadenia neprekročila 120 kWh/(m2·rok). Česká republika ho dokonca sprísnila na 60 kWh/(m2·rok).
Prednosti pasívnych domov Ytong
Pórobetón a piesok sa v koncepte pasívneho domu javili na začiatku cudzorodo. Boli pokladané za neobnoviteľné a neekologické. Diskutovalo sa, že stavby z pórobetónu sú pre pasívnu výstavbu nevhodné, príliš robustné, zdĺhavo stavané a že neprejdú prísnym testom vzduchotesnosti. Až prax ukázala, že systém Ytong nastavuje vlastnosti pasívnych domov na kvalitatívne vyššiu úroveň:
- skúška tesnosti domu, BlowerDoor test, vychádza až trikrát lepšie, než znie požiadavka n50 = 0,6 h–1,
- „pasívnu” obvodovú stenu je možné postaviť bez zateplenia, jednovrstvou technikou murovania z tvárnic Ytong na lepšej úrovni, než sú odporúčané hodnoty súčiniteľa prestupu tepla pre pasívne domy U = 0,18 W/(m2K) až 0,12 W/(m2K) pre budovy s prevažujúcou návrhovou vnútornou teplotou v intervale 18 °C až 22 °C podľa ČSN 73 0540,
- murovanie z tvárnic Ytong je rýchle a relatívne jednoduché. Hrubá stavba bungalovu vznikala rekordne do 24 hodín. Reálne je síce potrebné počítať s dlhšími časmi, aj tak je hrubá výstavba pri dobrej organizácií príjemne krátka,
- uhlíková stopa, tzn. ekologická záťaž od „kolísky po hrob” podľa metódy LCA [1], je pri výstavbe z pórobetónu Ytong približne na rovnakej úrovni, ako u stavieb z dreva. Pórobetón Ytong je na tom však lepšie zo zdravotného pohľadu, pretože neobsahuje žiadne prchavé organické látky (VOC), hlavne formaldehyd.
Vetranie pasívnych domov
Pasívne domy správne považujú zimné vetranie oknami za stratu tepla, a preto na vykurovaciu sezónu predpisujú zatvorené okná a strojné vetranie s rekuperáciou. Užívateľ by mal vedieť, že služba samočinného vetrania by mala prioritne riešiť vydýchanosť vzduchu, tzn. obsah oxidu uhličitého.. Až na ďalších miestach je vlhkosť vzduchu a ostatné veci. Táto služba by mala byť plne funkčná po celých 24 hodín, a to aj pri výpadku prúdu. Hlavne v noci, kedy spiaci nie sú schopní výpadok registrovať a reagovať na neho. V uzatvorenej spálni o objeme 40 m3 pri infiltrácii 0,25 h–1 (vztiahnutú na miestnosť) sa behom niekoľkých hodín zdvihne hladina CO2 až na 4000 ppm! Pritom zdraviu priaznivá hodnota je do 1000 ppm.
Trvalá kvalita pasívnych domov Ytong
Stavebný systém Ytong ponúka tuhú, pevnú a stabilnú stavbu, ktorej steny a stropy sú vzájomne k sebe kotvené väzbami, nie zbíjanými či lepenými spojmi, ktoré sa v dôsledku vetra alebo otrasov môžu uvoľňovať. Neobsahuje žiadne fólie, pri ktorých hrozí pretrhnutie alebo zlyhanie lepiacej pásky medzi fóliami.
Ponúka istotu, že tesnosť stien, ktorá je pre správnu funkciu pasívneho domu kľúčová, bude aj za sto rokov rovnaká, ako v čase prvého BlowerDoor testu.
Literatúra a zdroje:
[1] Hejhálek J.: Environmentálne značenie a prehlásenie o produkte v stavebníctve, Stavebnictví a interiér 5/2010, www.stavebnictvi3000.cz/c3485.
* Prepočítavané aktuálnym kurzom k 15. 10. 2014
