Tento článok by chcel naznačiť niektoré spôsoby opravy porúch v betónových podlahách, ktoré sa nepodarili, boli nadmerne zaťažené, alebo sú pri konci životnosti.
Rôzne poruchy v betónových konštrukciách, resp. v podlahách, vyžadujú rôzny prístup a správnu voľbu materiálov. Často je potrebné postupy kombinovať a modifikovať. V tomto príspevku spomenieme niekoľko z nich, ktoré sú s úspechom používané a sú dlhodobo funkčné.
„Prašnosť” povrchu podlahy
Jednou z najčastejších porúch, a súčasne jednou z najmenej závažných je „zaprašovanie” existujúceho povrchu podlahy. Príčinou je postupná degradácia povrchu podlahy a jeho drobenie. Na vine môže byť mechanické poškodenie vplyvom väčšieho zaťaženia, než je pre danú konštrukciu určené, alebo sú to vplyvy okolitého prostredia (karbonatácia, mrazové poškodenie konštrukcií v exteriéri, atď.).
V závislosti na miere poškodenia konštrukcie a miere jej zaťažovania je možné pre opravu zvoliť nasledujúce postupy v tomto poradí:
- Penetrácia podkladu pomocou nástrekov pre ošetrenie a spevnenie povrchových vrstiev betónu (napr. DENSOCURE W, BETOLIT KP).
- Vykonanie opatrení povrchu konštrukcie celým náterovým systémom (penetrácia – BETOLIT KP + náter BETOLIT EP 0-1 DC alt. EPOLIT W).
- Vytvorenie novej, dostatočne únosnej, vrstvy. Toto riešenie je radikálnejšie a najmenej obľúbené, ale v mnohých prípadoch nevyhnutné. Súčasne je potrebné zvážiť kvalitu existujúceho podkladu a jeho prípadné využitie. Často je potrebné nové vrstvy mechanicky ukotviť.
Trhliny v povrchu podlahy
Vznik trhliny v povrchu podlahovej konštrukcie vyvolá často prehnanú reakciu a neadekvátne požiadavky na prípadnú opravu. Na druhej strane sa nevypláca vznik trhliny podceniť.
Trhlina samozrejme indikuje problém na konštrukcii, ale ten môže mať celú radu, viac či menej závažných príčin. Pokiaľ sa na konštrukcii objaví trhlina, alebo trhliny, je potrebné práve tieto príčiny odhaliť. Prehliadkou konštrukcie sú zisťované nasledujúce skutočnosti: počet trhlín, ich šírka, individuálna aj vzájomná orientácia. Ďalej je potrebné zistiť, či je vrstva, v ktorej trhlina vznikla, ukotvená k podkladu a či je teda šanca, že bude plniť svoju funkciu. To je samozrejme ovplyvnené ďalšími faktormi ako je význam konštrukcie, jej celková funkcia (má byť vodotesná, alebo je to „len” nášľapná vrstva podlahy?), skutočnosť, či môže byť vyvolaná statickou poruchou a celá rada ďalších faktorov. Súčasne je potrebné konštrukciu zhodnotiť aj z pohľadu vedľajších prejavov, ktoré ešte len môžu viesť ku vzniku ďalších trhlín. Tými môže byť deformácia podlahovej konštrukcie, alebo jej časti, vzájomný posun vo vertikálnom smere medzi jednotlivými časťami konštrukcie apod.
Obvykle sa jedná o trhliny spôsobené objemovými zmenami prebiehajúcimi v počiatočných fázach zretia betónu. Tento proces býva najdramatickejší v prvých dňoch a po jeho ukončení nedochádza k rozvoju trhlín ani k tvorbe ďalších. Súčasne je vznik týchto trhlín často sprevádzaný deformáciou konštrukcie, jej oddeleniu od podkladu a následnému riziku vzniku nových porúch v dôsledku nevhodného zaťaženia v pôvodne neočakávaných miestach (zaťaženie okraja zdvihnutej konštrukcie v rohu, rázové zaťaženie okraja dosky v dôsledku vertikálneho vzájomného posunu apod.).
V prípade, že sa jedná iba o trhliny menších šírok (do 0,5 mm) bez iných defektov (deformácie...) a nejedná sa o vodotesnú konštrukciu, je možné ich vyplniť nízkoviskóznou živicou (napr. BETOLIT EP 0-1 DC), ktorou je zaistené, že nebude dochádzať k zväčšovaniu poruchy v dôsledku používania konštrukcie. Je potrebné priznať, že touto opravou dôjde k vizuálnemu zvýrazneniu trhliny a tým aj k narušeniu celkového dojmu konštrukcie. Je preto vhodné opravu doplniť povrchovou úpravou, ktorá vzhľad zjednotí.
Ďalším prípadom je vznik trhlín, ktoré sú sprevádzané deformáciami, oddeľujúcimi konštrukciu podlahy od podkladu a hrozí riziko vzniku ďalších porúch. Vzniknuté dutiny pod deformovanými časťami podlahy je potrebné vyplniť a spojiť tak konštrukciu podlahy s podkladom. To je možné previesť opäť nízkoviskóznou živicou a to buď gravitačne, alebo pod tlakom. Realizácia prebieha väčšinou po častiach a jej úspešnosť závisí na viskozite materiálu, starostlivosti vykonávania a vhodnej voľbe rastru injektážnych otvorov.
Vznik trhlín v povrchových vrstvách môže byť spôsobené neošetrovanými trhlinami v podklade a ich prekreslením do konštrukcie podlahy. Podobne môžu na povrchové vrstvy pôsobiť prechody medzi jednotlivými materiálmi v podklade (vedenie kabeláže v prefabrikovaných konštrukciách apod.). V týchto prípadoch hrozí riziko pohybu trhlín a ich obnoveniu aj vo vrstvách, ktoré už boli opravené. Pokiaľ sú podlahové vrstvy dostatočnej hrúbky, je možné betónovú vrstvu „zošiť” pomocou k tomu určených profilov, alebo pomocou kusov rebierkovej výstuže, zafrézovanej do povrchu konštrukcie v smere kolmej k trhline. Trhlina je najskôr vyplnená pomocou nízkoviskóznej živice a následne je pomocou živice fixovaná výstuž v podklade. Alternatívne je možné namiesto samotnej živice použiť plastmaltu (epoxidovú živicu plnenú kremičitým pieskom).
Pokiaľ sa tieto poruchy vyskytujú často, je vo väčšine prípadov najvhodnejším riešením nové prevedenie konštrukcie s opatreniami, ktoré obmedzia riziko vzniku porúch.
Výtlky a iné plošné poruchy
V prípade, že dôjde k rozvoju porúch v dôsledku ich zlej opravy, alebo v dôsledku ich zanedbania, vznikajú v podlahových konštrukciách postupom času výtlky, alebo väčšie plošné poruchy. Aj tie je potrebné opraviť. Pri plošných poruchách je potrebné voliť materiály hlavne vo vzťahu k finančnej náročnosti opravy a súčasne k zabezpečeniu dostatočnej trvanlivosti. Väčšia priestorová náročnosť plošných porúch môže vyradiť podlahovú konštrukciu z prevádzky a tým spôsobiť ďalšie škody a prípadné vedľajšie náklady.
Plošné opravy vyžadujú starostlivú prípravu podkladu. Je potrebné miesto opravy ostro ohraničiť tak, aby nedošlo k zakončeniu okrajov opravy tzv. „do nuly”.
Samotná vrstva je potom vytváraná z rôznych druhov materiálu. Vhodné sú materiály na báze cementu, ktoré majú rovnaké vlastnosti ako podklad. Môže sa jednať o bežné betóny, alebo o materiály prefabrikované. Bežné betóny sú náchylné k zmršteniu a tým k vzniku trhlín na prechode starých a nových častí konštrukcie. Vhodnejšie sú materiály prefabrikované, ktoré majú kompenzované objemové zmeny a obsahujú vlákna rôzneho druhu pre obmedzenie vzniku trhlín. Tiež odstávky sú pri bežných materiáloch zvyčajne dlhšie, než je pri podlahovej konštrukcii požadované. Časový problém je možné odstrániť použitím materiálov s urýchlenými nárastmi pevností (napr. MONOCRETE rapid). Tie je vo možné väčšine prípadoch zaťažiť ľahšou (pešou) prevádzkou hneď na druhý deň.
Pri konštrukciách, ktoré majú vyššiu povrchovú tvrdosť, ako sú napr. vsypové podlahy, je možné použiť materiály so spojivom na epoxidovej báze (plastmalty a plastbetóny). Tie je možné využiť aj pre opravy konštrukcií s nárokmi na vyššiu chemickú odolnosť. Pri týchto materiáloch je rovnako bežný kratší čas odstávky podlahovej konštrukcie.
Záver
Z vyššie popísaného vyplýva, že oprava podlahovej konštrukcie je rovnako zložitá ako realizácia samotnej podlahy. Vyplatí sa preto vykonať dostatočne rozsiahly stavebno technický prieskum, ktorý stanoví príčiny vzniku porúch a tým je možné aj zodpovedne pristúpiť k oprave.
Aj pri tomto prístupe vzniká celé množstvo možností v postupe opravy a voľbe materiálu. Preto je potrebné isté know – how pre vykonávanie opravy a súčasne pre porozumenie pôsobenia a funkcie podlahovej konštrukcie, ktoré je potrebné pružne a individuálne aplikovať.
