Väčšina odbornej verejnosti v odvetví s napätím sleduje už dlhodobo snahy o vypracovanie nového stavebného zákona. Pravidelne sa stretávame s požiadavkami na jeho zmenu pre neprehľadnosť stavebného konania a pre dĺžku celého procesu, ktorý musí investor absolvovať od chvíle prvotného zámeru až po získanie právoplatného povolenia.
Aktuálny stavebný zákon bol prvýkrát zverejnený v roku 1976 a odvtedy už bol veľakrát novelizovaný. Väčšina argumentácie okolo problematiky sa točí priamo okolo zákona č. 50/1976 Zb., no pozornosť si zaslúžia aj iné zákony. V prvom rade je to zákon č. 71/1976 Zb. o správnom konaní, pretože tento ustanovuje postup a lehoty počas jednotlivých fáz schvaľovania stavby.
Ďalšie predpisy a konania, ktoré spôsobujú veľké oneskorenia celého procesu, sú spojené s posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Okrem nich spôsobuje veľké zdržanie a prieťahy všetkým určite dobre známy občan „S“ a jeho aktivity v tejto oblasti. Dlhodobo evidujeme snahu o elimináciu podobných aktivít, keďže 80 % pripomienok v rámci celej SR je od jedného združenia, ale zatiaľ neúspešne.
Jednou z ciest, ako tieto aktivity obmedziť, by bolo obmedzenie možnosti vstupovať do konania geolokáciou, teda, aby sa mohla vyjadrovať len verejnosť a orgány skutočne dotknuté navrhovanou stavbou.
Väčšina pripomienok k existujúcemu stavebnému zákonu sa obyčajne týka časti, ktorá súvisí so získaním stavebného povolenia predovšetkým pri väčších projektoch, ale pozornosť by si zaslúžili aj iné aspekty.
Určite by bolo potrebné spresniť definíciu stavby. Podľa platnej legislatívy existujú dve definície, ktoré poskytujú príliš širokú interpretáciu. Prvou je, že ide o konštrukciu, ktorej „osadenie si vyžaduje úpravu podkladu“ a druhou je definícia, že pevným spojením sa rozumie „pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia“. Je veľmi ťažké nájsť konštrukciu, ktorú by ste si postavili na pozemku bez toho, aby ste sa vyhli tomu, že bude interpretovaná ako stavba.
Dnešný stav je taký, že kým v jednej obci si na pozemku posadíte bez problémov mobilný dom alebo unimobunku, v inej obci to budú považovať za čiernu stavbu. Ďalšia nejasnosť, ktorú by bolo vhodné vyriešiť, a ktorá by stála za úvahu, je definícia bytu. Tá je jasná, nejasné sú však alternatívy, ktoré sa využívajú na obchádzanie podmienok v územnom pláne, prípadne pre nevhodné svetlotechnické podmienky, a teda rôzne apartmány a priestory na prechodné bývanie.
V čase, keď už tieto objekty umožňujú prihlásenie sa na trvalý pobyt a keď ich kataster zapisuje ako byty, by sme sa možno mali zamyslieť, či má význam tváriť sa, že byty nepovoľujeme, keď povolíme alternatívu, o ktorej je jasné, že slúži na trvalé bývanie. Alebo či zvoľníme pravidlá a umožníme na danom území oficiálne aj výstavbu bytov. Prax ukazuje, že záujemcov o tieto priestory je dostatok.
Digitalizácia konaní
Z toho, čo zaznelo okolo plánovaného návrhu stavebného zákona z dielne ministra pre legislatívu, je zrejmé, že existuje snaha o urýchlenie procesu. Otázne je, či sa ju podarí pretaviť do praxe, alebo aké bude mať táto snaha následky. Plánovaná digitalizácia konania je určite krok vpred, sme však na to dostatočne pripravení?
Projektová dokumentácia je väčšinou komplexná. Sú to podľa rozsahu stavby stovky až tisíce dokumentov v zložitej štruktúre, ktorá nie je zjednotená, a v elektronickej forme môže byť uložená v nekonečnom množstve formátov, ktoré nie sú navzájom kompatibilné.
Základom by preto mala byť štandardizácia štruktúry, stanovenie formátov a informácií, ktoré budú musieť byť obsiahnuté v dokumentácii. Toto všetko by sa malo ďalej komunikovať s odbornou verejnosťou, pretože napriek tomu, že to pán minister považuje za právnu vec a myslí si, že stavbári majú na starosti len kvalitu betónu a tehiel, pravda je trochu iná.
Na túto zmenu sa musia totiž pripraviť projektanti, investori, stavebné spoločnosti, ale predovšetkým samospráva, štátne orgány a iné organizácie, ktoré budú účastníkmi konania.
Všetci účastníci budú potrebovať vhodné počítačové vybavenie, vhodné programové vybavenie a v neposlednom rade ľudí, ktorí budú odborne zaškolení a ktorí budú vedieť tieto informácie spracovať. Je totiž veľký rozdiel, či si pod dokumentáciou „v elektronickej forme“ predstavíme výkres, ktorý niekto vytlačí, opečiatkuje, podpíše, zoskenuje a uloží vo formáte pdf, alebo či pôjde o počítačový model v niektorom z CAD alebo BIM softvérov.
Automatické vyjadrenie súhlasu
Za problematické považujeme aj navrhované „automatické vyjadrenie súhlasu“. Nie je úplne jasné, či si predkladateľ uvedomuje, čo by mohlo nastať, ak by boli termíny na vyjadrenie a schvaľovanie krátke a ak by fungoval princíp, že nevyjadrenie sa v stanovenom termíne by sa automaticky považovalo za súhlas.
Ľahko by sme sa mohli dočkať právoplatných rozhodnutí o stavbách, ktoré by za normálnych okolností nemali byť schválené. Treba si uvedomiť, že jedným z dôvodov, prečo schvaľovania trvajú dlhšie, sú nedostatočné kapacity a toto sa elektronizáciou nezmení.
Predpoklad, že ak spracovateľ projektovej dokumentácie potvrdí projekt okrúhlou pečiatkou, je zárukou súladu s normami a predpismi a že ho viac-menej nie je potrebné kontrolovať, nie je správny. Účelom zasielania dokumentácie totiž nie je len to, aby ju niekto dostal na vedomie a odklikol, že nemá námietky, ale je potrebné, aby sa daná osoba s dokumentáciou oboznámila, posúdila súlad s predpismi a pripravila odpoveď so schválením, podmienkami, pri ktorých schválenie platí, prípadne uviedla dôvody, pre ktoré bolo vydané zamietavé stanovisko.
Projektant totižto nie vždy zohľadní všetky požiadavky, pretože mnohé predpisy umožňujú rôzny výklad, prípadne o niektorých požiadavkách nemusel projektant vedieť.
Centrálny stavebný úrad
Pokiaľ ide o vytvorenie centrálneho stavebného úradu a predpokladaných pobočiek, nie je jasné, ako dlho bude trvať vytvorenie týchto úradov, pretože budú musieť mať dostatočnú kapacitu približne na úrovni počtu zamestnancov dnešných stavebných úradov, ktoré sú v kompetenciách obcí.
Nemali by sme predpokladať, že týchto ľudí presunieme z dnešných stavebných úradov, pretože každá obec by mala byť jedným z dotknutých úradov, ktoré sa budú vyjadrovať, a teda budú naďalej potrebovať kapacity, aby si mohli žiadosť naštudovať a vyjadriť sa k nej. Nových zamestnancov teda bude potrebné hľadať inde.
Ďalší bod, ktorý nie je doriešený, je územné plánovanie. Mnohé obce stále nemajú vypracované územné plány, a teda centrálny stavebný úrad nebude mať podklady na to, aby sa mohol vyjadriť k tomu, či je možné predmetnú stavbu na danom mieste postaviť. V mestách zase chýbajú územné plány zón, a preto je interpretácia požiadaviek ťažká a prináša nedorozumenia, ktoré zbytočne komplikujú a predlžujú konanie.
Aký prístup zvoliť?
Plánovanú automatizáciu či elektronizáciu treba začať budovať zospodu. Mali by sa pripraviť podporné programy pre obce, aby mohli financovať prípravu územných plánov, zabezpečiť technické vybavenie pre všetky dotknuté orgány zodpovedajúce potrebám 21. storočia, stanoviť štandardy, pripraviť podporu pre pracovníkov, aby bolo možné preklenúť obdobie prechodu z tlačenej dokumentácie na elektronickú, pretože všetci pracovníci budú musieť byť dostatočne zaškolení na nové podmienky. V neposlednom rade by malo byť ďalšou úlohou zatraktívnenie ponuky a podmienok, aby o prácu na úradoch mali záujem kvalitní odborníci.
