Pritzkerovu cenu za rok 2022 získal 56-ročný architekt Diébédo Francis Kéré. Architekt narodený v Burkine Faso dostal ako odmenu 100-tisíc dolárov a bronzový medailón.
Ešte dôležitejšie je však to, že jeho meno bude teraz na rovnakej úrovni s tými najvýznamnejšími svetovými architektmi, ktorí Pritzkera už získali: Philip Johnson, James Stirling, Rem Koolhaas, Zaha Hadid, Oscar Niemeyer, IM Pei, Norman Foster a Tadao Ando. A to sme vymenovali iba hŕstku.
Pritzker nielen pre mužov
Od svojho založenia v roku 1979 sa Pritzker vo všeobecnosti udeľuje známym „starchitektom“, teda architektonickým celebritám.
V posledných rokoch však porota zložená z odborníkov preorientovala svoj pohľad na menej známe tváre po celom svete a sociálne uvedomelé firmy presadzujúce dizajn ako katalyzátor vyššieho dobra. (V roku 2004 vybrala komisia Zahu Hadid a zožala za to veľkú kritiku. Hlavná cena za architektúru bola totiž dovtedy výlučne chlapským klubom.)
Kéré zamestnáva veľké množstvo občanov Burkiny (v roku 2020 sa jeho krajina umiestnila na 20. mieste na svete z hľadiska najnižšieho HDP na obyvateľa) z odvetí ako tesárstvo, zváranie, výroba tehál, murovanie a maľovanie.
Zabezpečuje tým istý workflow v tom zmysle, že miestna komunita má z jeho práce čo najväčší úžitok. Zároveň bude mať miestna komunita z projektov architekta rovnaký úžitok ako návštevníci.
Syn náčelníka
Kéré sa narodil v roku 1965 v meste Gando v západoafrickom štáte Burkina Faso ako najstarší syn náčelníka dediny. Vyrastal bez elektriny a bez prístupu k čistej pitnej vode. Odsťahoval sa v mladom veku, aby sa stal jediným dieťaťom v rodine, ktoré navštevovalo školu.
O dvadsať rokov neskôr sa presťahoval do Nemecka, kde napokon študoval na Technickej univerzite v Berlíne a v roku 2004 ukončil štúdium architektúry. Po skončení štúdia mohol ľahko urobiť to, čo mnohí architekti pred ním: zostať v Európe, aby sa zameral na mrakodrapy, múzeá a iné lukratívne občianske budovy.
On si však zvolil inú cestu. Vrátil sa do Burkiny Faso, kde bol známy tým, že svojej komunite poskytoval tak veľmi potrebnú prácu pri tvorbe infraštruktúry. Po úspechu vo svojej rodnej krajine otvoril architekt v roku 2005 svoju firmu Kéré Architecture s kanceláriami v Berlíne a Burkine Faso.
Hrdá komunita
Návrhy tohtoročného laureáta siahajú od startapu Lions Campus v Keni až po sériu bytových jednotiek pre učiteľov v Burkine Faso. Čo spája tieto dve architektonické diela? Prečo je dôležitá Kérého práca s pôvodnými materiálmi? V jeho praxi je architektúra „zakorenená“ na mieste.
Ľudia môžu pracovať na dielach, ktoré budú neskôr užívať. Čo má pre nich veľmi silný význam. Ukážkovým príkladom je zapojenie komunity do výstavby základnej školy v Gando. Obyvatelia pracovali na každej časti stavebného procesu jeho diela. Konečným výsledkom bola krásna budova, na ktorú môže byť komunita hrdá. Najdôležitejší výsledok je ten, že dedina má teraz pevný, dobre vetraný priestor, kde sa študenti môžu učiť.
„Dúfam, že zmením paradigmu, prinútim ľudí snívať a podstupovať riziko. Aj keď ste bohatí, nemali by ste plytvať materiálom. A aj keď ste chudobní, mali by ste sa snažiť vytvárať kvalitu,“ hovorí Kéré. „Každý si zaslúži kvalitu, každý si zaslúži luxus a každý si zaslúži pohodlie. Sme prepojení a obavy o klímu, demokraciu a nedostatok zdrojov nás všetkých znepokojujú.“
Späť ku koreňom
Kéré je prvým architektom narodeným v Afrike, ktorý získal najvyššie ocenenie vo svojom odbore. Je to humanista, človek s celosvetovým architektonickým slovníkom, no zameraním na potreby svojej rodnej dediny.
Najznámejšie diela architekta Franka Gehryho, ako napríklad slávny Bilbao Guggenheim, prišli desaťročie po jeho Pritzkerovi z roku 1989. Svet preto netrpezlivo očakáva, ako bude myseľ laureáta Pritzkerovej ceny za rok 2022 Diébéda Francisa Kérého pokračovať vo formovaní prostredia počas nasledujúcich rokov. Nechajme sa prekvapiť.
