V zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov (555/2005 Z. Z.) je u nás od roku 2008 povinná energetická certifikácia. Pri nej sa každá budova zaradí do energetickej triedy podľa kritéria škálovania, ktorým je globálny ukazovateľ – primárna energia v kWh/(m2. a) s konkrétnou stanovenou úrovňou pre rôzne typy stavieb.
Už od januára 2016 musia byť všetky novostavby „ultranízkoenergetické“ a teda spadať do energetickej triedy A1. Od začiatku budúceho roka nás v kontexte novej legislatívy EÚ čaká sprísnenie noriem a prechod na energetickú triedu A0 (úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie). Rozhodujúci bude dátum žiadosti o stavebné povolenie – ak sa právoplatne podá žiadosť do 31. 12. 2020, budova ešte bude podliehať ET A1. K 1. 1. 2021 to už bude ET A0.
„Požiadavky na zmenu s cieľom zníženia negatívnych dopadov na životné prostredie sú stále naliehavejšie. Kľúčovým faktorom medzisektorovej spolupráce je hľadanie takých riešení, ktoré kombinujú ekonomicky efektívne a energeticky zodpovedné prístupy,“ hovorí Hana Ovesná, výkonná riaditeľka Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC). Dôležitá je podľa nej komunikácia medzi všetkými stakeholdermi a odbornou verejnosťou.
Výpočty musia byť správne
Ako základnú podmienku pre dosiahnutie energetickej triedy A0 uvádza Jana Bendžalová z ENBEE energiu z obnoviteľných zdrojov (OZE). Podľa nej má práve zvolený spôsob zohľadnenia OZE využívaných v budove dôsledok na vyhovujúce technické riešenia a ich aplikáciu v praxi.
Samotná kategorizácia do tried je pritom najmä teoretickým výpočtom a ako upozorňuje Milan Janák zo spoločnosti Simulácie budov, musí byť urobený správne. To znamená vhodnou metódou, presnými vstupnými údajmi, spoľahlivým softvérom a odborníkom.
„Hodnotenie dodanej a primárnej energie je nedostatočné – je potrebné získať celkový obraz celého „životného cyklu“ budovy, ako sú náklady, energie, dopady na životné prostredie, napríklad emisie skleníkových plynov,“ dopĺňa.
Integrovaný prístup k plánovaniu udržateľných budov triedy A0 berie podľa Janáka do úvahy integrovateľné obnoviteľné zdroje, tepelnú pohodu, kvalitu vnútorného vzduchu a denné osvetlenie v kontexte dizajnu fasády, vlastností zasklievania, pasívneho a dynamického tienenia.
Ako uvádza Marek Kremeň z certifikačnej spoločnosti EXERGY, jedným z benefitov opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti budov je nižšia spotreba energie, a teda nižšie prevádzkové náklady. Dopĺňa, že „tvrdšie opatrenia a zvyšovanie nárokov na energetiku budov stimulujú environmentálnejšie a efektívnejšie spôsoby výroby energie a jej distribúcie. Väčší odklon od výroby energie z fosílnych palív má spolu s efektívnejšími tradičnými spôsobmi výroby pozitívny vplyv na znižovanie emisií a tým aj na životné prostredie.“
Nie je to konečná stanica
V porovnaní s inými európskymi krajinami je podľa Martina Stohla z HB Reavis splnenie legislatívnych požiadaviek na Slovensku najnáročnejšie: „Je to dané aj tým, že zatiaľ čo v okolitých krajinách sa pri výpočte energetickej hospodárnosti pracuje s tzv. referenčným modelom stavby, u nás boli nastavené kritériá pomocou absolútnych čísel, ktoré nemôžu dostatočne zohľadniť špecifiká niektorých typov stavieb, napr. väčších administratívnych budov, obchodných centier a športových zariadení,“ tvrdí.
Ďalším problémom sú podľa neho konverzné faktory primárnej energie. Najlepší faktor majú paradoxne drevené pelety a diaľkové vykurovanie. Z toho vyplýva riziko, že pre niektoré administratívne budovy je A0 ťažko splniteľná, pokiaľ nie je v okolí dostupné diaľkové vykurovanie.
Energetická trieda A0 pritom podľa Stohla nie je konečná stanica. „Pred sebou máme 3 ďalšie stupne – zosúladenie projektových hodnotení EHB s realitou, uhlíkovú neutralitu budov počas prevádzky (Operational Net Zero Carbon) a uhlíkovú neutralitu stavieb v celom životnom cykle (Whole-life NZC).“