Zábradlie slúži ako základný prvok ochrany ľudí pred pádom do hĺbky alebo pred vstupom do nebezpečného či zakázaného priestoru. Schodisko v bytovom dome vo väčšine prípadov prekonáva výšku, z ktorej by bol pád nebezpečný. Z toho dôvodu je nutné vybaviť ho zábradlím. Bezpečnostné kritériá musia byť bezpodmienečne splnené, už kvôli kolaudácii. Zábradlie sa ale zároveň významne podieľa aj na estetike celého schodiska. Estetika by mala byť však až na druhom mieste, napriek tomu tu zostáva pomerne veľký priestor pre nápadité a vkusné riešenia.
Aby sme sa v tejto problematike lepšie zorientovali, poďme to vziať pekne poporiadku a krátko si zhrňme, aké zábradlia a materiály sa používali v minulosti.
Kúsok z histórie zábradlí
Už od začiatku sa na zábradlie používal kameň. Najprv sa jednoducho opracovával pre murované plnostenné zábradlia, neskôr sa stali kamenné zábradlia výtvarným dielom kamenosochárov. Aj drevo predstavovalo jeden z prvých materiálov na výrobu zábradlia a to predovšetkým v ľudovej architektúre, pre ktorú je typické zábradlie stĺpikové.
V barokovom období sa začali užívať kovové zábradlia, najmä na reprezentatívnych stavbách. Jednalo sa o veľmi náročnú kovanú prácu, často aj v kombinácii so pozlátením či iným zdobením. Použitie kovových zábradlí sa hojne rozšírilo v 19. storočí v podobe ozdobných liatinových dielcov. Rozvoj výroby oceľových valcovaných rúrok a profilov priniesol ďalšie možnosti pre návrhy a výrobu stĺpového zábradlia. V súčasnosti sa presadzujú kovové materiály vyžadujúce minimálnu údržbu, pretože u nich nie je potrebné obnovovať nátery zábradlia. Ide hlavne o pozinkovanú alebo chrómovú oceľ a hliníkové zliatiny.
V 20. storočí sa v stavebníctve presadil betón a to aj pre konštrukciu zábradlia. Začali sa vyrábať železobetónové plnostenné zábradlia. Pri panelových domoch sa do fasády osadzovali prefabrikované dosky balkónového zábradlia.
V súčasnej architektúre sa stále viac teší obľube tvrdené sklo. Použitie plastov sa príliš nepresadzuje. Je samozrejmé, že všetky uvedené materiály sa na dosiahnutie požadovaného vzhľadu a funkcií vzájomne kombinujú.
A aké sú v súčasnosti najčastejšie typy zábradlí?
Pri výbere správneho materiálu a druhu zábradlia je v prvom rade kľúčové, či sa jedná o interiér alebo exteriér. Ideálnou voľbou pre vonkajšie aj vnútorné použitie je zábradlie nerezové. Jeho výhody spočívajú predovšetkým v kvalite, jednoduchej montáži a elegantnom vzhľade. Všeobecne sa delia do troch základných typov podľa výplne a jej orientácie, a to na horizontálne, vertikálne a lankové. Obľúbeným doplnkom je drevené madlo dodávajúce zábradliu príjemný pocit pri dotyku. Nevýhodou môžu byť vyššie obstarávacie náklady.
Za klasiku je považované drevené zábradlie z dosiek alebo z vyrezávaných stĺpikov a výplní. Tieto zábradlia môžu byť hladké a jednoduché alebo rôzne zdobené. Väčšinou sa vyrába z kvalitných materiálov (dub, buk, smrek, jaseň, javor). Konečná úprava sa potom vykonáva špeciálnym lakom, ktorý drevo ošetrí. Výhodou dreva je jeho skvelá prispôsobivosť a možnosť kombinácie s rôznymi materiálmi aj štýlmi. Nemusí byť dominantou iba vidieckeho štýlu, skombinovať ho možno aj s moderným vybavením. Navyše aj po finančnej stránke je dostupné. Jedinou nevýhodou, s ktorou sa musí počítať, je zvýšená údržba. Preto je vhodnejšie skôr do interiéru, vonku rýchlo podlieha rôznym vplyvom počasia.
Veľmi elegantné a moderné riešenie zaberá sklenené zábradlie. Na trhu je k dispozícii viac druhov, napríklad celosklenené samonosné zábradlie bez rušivých stĺpikov alebo častejší variant so sklenenými tabuľami a nerezovými stĺpikmi. Tento typ zábradlia presvetlí priestor a disponuje vysoko bezpečnostnými vlastnosťami. Avšak predtým, než sa rozhodneme pre jeho obstaranie, treba všetko dôkladne zvážiť. Sklo v podobe zábradlia so sebou samozrejme prináša aj niekoľko nevýhod, predovšetkým vysoké obstarávacie náklady, nutnosť častejšieho čistenia, vyššiu hmotnosť a pod.
Obľúbeným variantom z viacerých dôvodov sa stalo hliníkové zábradlie. Je ľahké, lacné, bezpečné a vhodné pre interiér aj exteriér. Okrem toho s ním nie je žiadna práca týkajúca sa údržby. Menej časté riešenie predstavuje kovové pozinkované zábradlie.
Mnohými prednosťami sa vyznačujú siete a laná, najmä originalitou a finančnou nenáročnosťou. Dnes už nie sú len výhradou námorníkov a rybárov, ale tešia sa stále väčšej obľube v interiérovom dizajne. Okrem toho, že sú rovnako bezpečné ako drevené alebo kovové zábradlia, dodajú celému priestoru svieži a moderný vzhľad. Pripevňujú sa prostredníctvom oceľových háčikov prichytených do pevnej konštrukcie, prípadne pomocou klincov (tento variant nie je obzvlášť pevný ani flexibilný, preto sa odporúča najmä tam, kde chceme len opticky vymedziť priestor.) Siete sa vyrábajú aj z nerezovej ocele. Avšak vyhľadávanejšie sú klasické lanové siete najrôznejších farieb. Tie sa hodia predovšetkým tam, kde sú deti. Pokiaľ je sieť dostatočne pevná, je možné ju využiť aj na leňošenie.
Zásady bezpečnosti a správnej montáže
Všeobecne všetky zábradlia musia byť pevné, dobre ukotvené a dostatočne vysoké (v súlade s normou). Dôležité sú aj ich výplne, ktoré musia zabrániť možnému prepadnutiu malých detí. Pre väčšinu schodísk sa používa základná výška zábradlia, čo je 100 cm. Pre nízke schody s najväčšou hĺbkou priestoru za zábradlím nižším ako 3 metre je možné použiť aj zníženú výšku a to 90 cm. Pokiaľ hĺbka voľného priestoru prevyšuje 12 metrov, predpisuje sa zábradlie s výškou 110 cm alebo 120 cm.
Schodisko, ktorého výška nepresahuje 50 cm, nemusí mať žiadne zábradlie. Na priame jednoramenné schodisko, ktoré je uzavreté z oboch strán múrov, sa inštaluje na jednu stenu madlo vo výške zábradlia. Aby bolo možné madlo pohodlne užívať, malo by byť od steny odsadené aspoň o 4 cm. Tu je ešte nutné podotknúť, že sa často na madlá inštalujú bezpečnostné prvky v podobe výčnelkov znemožňujúcich kĺzanie detí. Tieto prvky musia byť oblé a obvykle sa inštalujú na zábradlí od 1,5 m dĺžky.
Schodiskové zábradlie nielen bráni pádu, ale zároveň slúži ako opora a uľahčuje chôdzu po schodoch. Pri výplni je bezpečnejšie zvislé členenie, pretože po prvkoch vodorovného členenia by mohlo dieťa ľahko vyšplhať a prepadnúť. Pri zvislom členení je však potrebné dodržať menšiu šírku rozostupov medzi jednotlivými tyčami ako 11 cm, aby medzi nimi malé dieťa nemohlo prestrčiť hlavu. Ak hrozí nebezpečenstvo prepadnutia, musí byť pri podlahe zábradlie opatrené ochrannou lištou, najmenej 10 cm vysokou.
Nemenej dôležitý je aj počet stĺpikov a ich vzájomná vzdialenosť. Stĺpiky by mali byť od seba vzdialené cca 1 meter. Počet stĺpikov sa odvíja od dĺžky schodiska. Z estetického hľadiska je vhodné umiestňovať stĺpiky zábradlia do stredu šírky nášľapu, takže vlastný rozostup je dobré prispôsobiť tomuto umiestneniu.
Bezpečnosť zábradlia sa odvíja od jeho stability, preto je potrebné venovať pozornosť aj jeho ukotveniu do stien alebo do schodiska. Často sa používajú zabetónované kotevné dosky, na ktoré je prvok zábradlia dodatočne privarený. V súčasnosti sa ale používa tiež kotvenie prostredníctvom chemických alebo mechanických kotiev, kde podporu tvorí skôr pevný kĺb. Pri vodorovných kotveniach vonkajších zábradlí na balkónoch a lodžiách je možné sa stretnúť aj s posuvným kotvením umožňujúcim vlastnému zábradliu dilatačné pohyby spôsobené teplotnými zmenami. Pri dodatočnom kotvení prvkov zábradlia je potrebné dodržať konštrukčné predpisy výrobcov kotiev. Jedná sa o rozteč medzi jednotlivými kotviacimi skrutkami, tak aj o ich vzdialenosti od okraja nosnej konštrukcie.
Súvisiace články:
