Ako sa stavali európske pamiatky, ktoré pozná celý svet?

Európa oplýva neuveriteľným množstvom architektonických skvostov – od majestátnych stredovekých katedrál po odvážne moderné stavby. Každá z týchto stavieb má za sebou svoj vlastný príbeh - o tom, ako vznikla, čím si prešla a čo jej pomohlo pretrvať až do dnešných dní. Vydajte sa s nami po stopách piatich európskych ikon – stavieb, ktoré nie sú len krásne, ale aj neobyčajne odolné a plné príbehov.

Sagrada Família: Chrám, v ktorom ožíva Gaudího genialita

V srdci Barcelony sa týči jedna z najpozoruhodnejších stavieb modernej architektúry – Sagrada Família. Prekrásny chrám, oficiálne nazývaný Temple Expiatori de la Sagrada Família, je dielom katalánskeho génia Antonia Gaudího, ktorý doňho premietol svoju vieru, lásku k prírode i nevšednú predstavivosť. Stavba sa buduje už viac ako 140 rokov a zostáva aj dnes nedokončená. Napriek tomu patrí k najnavštevovanejším pamiatkam Španielska a je jedným zo symbolov Barcelony. Jej organické tvary, veže pripomínajúce skamenené plamene a premyslená symbolika v každom detaile z nej robia dielo, aké nemá vo svete obdoby. V súčasnosti vrcholí práca na centrálnej veži Ježiša Krista, ktorej dokončenie je plánované na rok 2026 – symbolicky k 100. výročiu Gaudího smrti. Po jej dostavaní sa Sagrada Família stane najvyššou cirkevnou stavbou na svete.

Ako prebiehala stavba? Stavebné práce na Sagrade Família sa začali v roku 1882 podľa návrhu architekta Francisca de Paula del Villara, ktorý chrám poňal v tradičnom neogotickom štýle. Na výstavbu sa vtedy začal používať pieskovec z barcelonskej hory Montjuïc, z ktorého sú dodnes zhotovené napríklad veže na fasáde Narodenia alebo fasáde Umučenia [1]. Ešte ten samý rok ale Villar od projektu odstúpil. O rok neskôr sa vedenie stavby ujal Antoni Gaudí, vtedy len tridsaťjedenročný architekt, ktorý svojim prístupom celé dielo zásadne premenil. Pôvodný neogotický koncept postupne nahradil organickou a symbolikou nabitou architektúrou [2]. Dnes sa pri stavbe používa pieskovec z lomu Brinscall v anglickom hrabstve Lancashire. Ten svojimi vlastnosťami aj vzhľadom verne nadväzuje na pôvodný materiál z Montjuïcu [3,4].

Pri obchôdzke chrámu si určite všimnete, ako sa každá strana líši štýlom aj výzdobou - a nie je to náhoda. Gaudí zámerne navrhol tri fasády s odlišnými témami, z ktorých každá smeruje na inú svetovú stranu Zdroj: Vunav, Shutterstock

Koloseum: Večný symbol rímskej sily a architektúry

Milovníkom antickej histórie by rozhodne nemala uniknúť návšteva Kolosea. Keď sa prechádzate jeho oblúkmi, nemožno nevnímať ozveny tisícok hlasov z doby, kedy sa tu konali gladiátorské zápasy alebo hon na divokú zver. Tento rímsky gigant bol postavený v roku 80 n. l. pre zábavu rímskeho ľudu, Koloseum pojalo desiatky tisíc divákov a predstavovalo vrchol inžinierskych majstrovstiev antického sveta. Pod arénou sa rozprestieral prepracovaný systém chodieb, šácht a výťahov, vďaka ktorému sa zvieratá alebo bojovníci mohli nečakane objaviť priamo na scéne – a v niektorých obdobiach mala stavba dokonca aj zaťahovaciu plátennú strechu, ktorá chránila publikum pred slnkom. Dnes patrí Koloseum medzi najnavštevovanejšie pamiatky nielen v Taliansku, ale aj na celom svete.

Koloseum utrpelo v priebehu storočí množstvo poškodení v dôsledku zemetrasení a do dnešných dní sa dochovala približne tretina jeho pôvodnej štruktúry. Napriek tomu si stavba dodnes uchováva monumentálny charakter a množstvo pôsobivých detailov. Zdroj: Vlas Telino studio, Shutterstock

Ako prebiehala jeho výstavba? Na stavbe Kolosea sa podieľalo približne 12 000 židovských zajatcov privedených do Ríma po obliehaní Jeruzalema. Títo otroci vykonávali najťažšie práce - hlavne ťažbu a prepravu travertínových blokov z lomov v Tivoli, zhruba 32 kilometrov od miesta stavby. Samotná konštrukcia Kolosea vznikla z kombinácie niekoľkých kľúčových materiálov: travertín tvoril hlavnú nosnú časť, tuf (sopečný kameň) sa uplatnil vo výplniach a rímsky betón umožnil výstavbu klenieb a podzemných priestorov [5]. Na vnútorné členenie stavby boli použité aj tradičné tehly a malta, ktoré sú pre rímsku techniku typické [6].

Notre-Dame: Tichý svedok francúzskych dejín

Len máloktorý chrám je tak pevne spätý s identitou svojho mesta ako práve Notre-Dame s Parížom. Vznešene sa týči nad Seinou, v samotnom srdci francúzskej metropoly a už po stáročia fascinuje svojou gotickou krásou. Štíhle veže, jemne zdobené fiály, chrliči opradené steny a monumentálne rozetové okná sú dokonalou ukážkou stredovekého remesla a architektonickej premyslenosti. Stavba začala už v 12. storočí a katedrála sa postupne stala dejiskom korunováciou aj revolúciou – aj literárnou ikonou vďaka Hugovi Quasimodovi. V roku 2019 zasiahol katedrálu ničivý požiar, ktorý zničil vežu, veľkú časť strechy a poškodil interiér. Po rokoch starostlivej rekonštrukcie sa však Notre-Dame v decembri 2024 znovu otvorila verejnosti.

Ako prebiehala jeho stavba? Stavba Notre-Dame v Paríži bola zahájená v roku 1163 a trvala takmer dve storočia. Ako prvý vznikol chór, aby sa mohli čo najskôr konať bohoslužby a až potom pribúdala hlavná loď, transept, dve ikonické veže a bohatá výzdoba – od chrličov až po slávne rozetové okná z farebného skla. Stavalo sa prevažne z vápenca ťaženého v okolí Paríža a strešná konštrukcia bola tvorená mohutnými dubovými trámami, známymi ako „les“ – práve tento historický krov úplne zhorel pri požiari v roku 2019 [7]. Počas rekonštrukcie po ničivom požiari bolo upravené všetko - od šachovnicovej podlahy a fresiek až po zvony vyňaté zo zvonice.

Stačí jediný pohľad a budete mať pocit, že ste sa ocitli v inom čase. Notre-Dame nie je len náboženskou ikonou, ale tiež hlavným bodom parížskeho turistického priemyslu. Zdroj: JeanLucIchard, Shutterstock

Palác Pena: Rozprávková fantázia na vrchole hôr

Ďalším populárnym európskym klenotom je nepochybne Palác Pena. Táto pestrá a hravá stavba týčiaca sa na vrcholkoch hôr nad mestom Sintra kombinuje gotiku, maurské prvky aj renesanciu. Farebná fasáda, veže ako z komiksu a nádherné výhľady na zelené kopce robia z paláca jedno z najromantickejších miest v Európe. Niet divu, že bol kedysi letným sídlom portugalskej kráľovskej rodiny a inšpiráciou mnohých umelcov. Palác obklopuje rozľahlý park Parque da Pena, ktorý láka k dlhým prechádzkam aj tichému rozjímaniu. Čakajú tu na vás malebné jazierka, romantické altány, ozdobné vežičky aj šumiace vodotrysky.

Palác Pena je jedným z najnavštevovanejších miest v Portugalsku – a nie je sa čomu čudovať. Tento extravagantný žlto-fialovo-šedý zámok na skalnatom vrchole pôsobí na prvý pohľad skutočne majestátne. Zdroj: mairu10, Shutterstock

Ako prebiehala stavba? Stavba Paláca Pena prebiehala medzi rokmi 1842–1854 pod vedením nemeckého inžiniera a architekta Wilhelma Ludwiga von Eschwegeho. Základom celej realizácie bola prestavba ruín pôvodného kláštora, ktorý bol vážne poškodený pri zemetrasení v roku 1755. Nové časti paláca vznikali prevažne z miestneho pieskovca a žuly zo Sintry. Stavalo sa tradičným spôsobom - pomocou kamenného muriva, omietok a bohato farebných keramických obkladov. Architekt navrhol celý objekt ako zložitú sústavu terás, veží a múrov, ktoré sa citlivo prelínajú s hornatou krajinou a vytvárajú takmer rozprávkový dojem [8].

Karlov most: Gotická brána do českej duše

Z európskych architektonických ikon rozhodne nesmie chýbať ani tá česká – Karlov most. Nie je to len spojnica medzi Starým Mestom a Malou Stranou, ale skutočný symbol českej gotiky a jedna z najvýraznejších stavieb strednej Európy. Po stáročia sa stal svedkom korunovacích sprievodov, slávností, bitiek i zlomových okamihov českých dejín. Hoci bol postavený v 14. storočí, svojou stabilitou a výrazom obstojí aj medzi modernými stavbami. Jeho odolnosť sa ukázala aj počas ničivej povodne v roku 2002, ktorú prečkal s nečakanou eleganciou a minimálnymi škodami.

Karlov most spolu so Staromestskou a Malostranskou mosteckou vežou patria medzi najväčšie turistické ťahače Prahy – a právom. Zdroj: Mistervlad, Shutterstock

Ako prebiehala výstavba? Stavitelia Karlovho mosta používali predovšetkým kvalitný český pieskovec – napríklad žehrovický z Kladenska, nehvizdský z východu od Prahy alebo kameň z lomov pri Kostelke nad Labem. Jadro mosta potom tvorí murivo z petřínskej opuky spájané vápennou maltou, ktorá mostu dodala výnimočnú pevnosť – a to aj vďaka neobvyklým prísadám, ako boli napríklad vajcia [9]. Vedci neskôr zistili, že vtedajší stavitelia do malty pridávali okrem vajec aj ďalšie netradičné zložky – napríklad mlieko, glej alebo dokonca volskú krv. Tieto ingrediencie pomáhali predĺžiť dobu, počas ktorej išla malta spracovávať a zároveň zlepšovali jej vlastnosti [10].

Zdroje:

[1] ARMSTRONGS GROUP. Basilica de la Sagrada Familia in Barcelona [online]. [cit. 2025-04-04]. Dostupné z: https://www.armstrongsgroup.com/our-projects/basilica-de-la-sagrada-familia-in-barcelona/
[2] BASÍLICA DE LA SAGRADA FAMÍLIA. History of the Temple [online]. Barcelona: Junta Constructora del Temple Expiatori de la Sagrada Família, [cit. 2025-04-04]. Dostupné z: https://sagradafamilia.org/en/history-of-the-temple
[3] LANDSCAPE JUICE. Brinscall Quarry stone used on Gaudi's Basilica de la Sagrada Familia [online]. 2018 [cit. 2025-04-07]. Dostupné z: https://www.landscapejuice.com/2018/05/brinscall-quarry-stone-used-on-gaudis-basilica-de-la-sagrada-familia.html
[4] Lancashire Evening Post. Barcelona's iconic Basilica de la Sagrada Familia built with stone from Lancashire [online]. 2 May 2018 [cit. 2025-04-07]. Available from: https://www.lep.co.uk/whats-on/barcelonas-iconic-basilica-de-la-sagrada-familia-built-with-stone-from-lancashire-296310
[5] ENGINEERINGROME.ORG The Engineering Behind the Roman Colosseum [online]. Engineering Rome. Dostupné z: https://engineeringrome.org/engineering-behind-the-roman-colosseum/?utm_source=chatgpt.com m_source=chatgpt.com
[6] EUROPE.FACTSANDDETAILS.COM Roman Concrete and Construction of the Colosseum [online]. Facts and Details. Dostupné z: https://europe.factsanddetails.com/article/entry-1165.html?utm_source=chatgpt.com
[7] Notre-Dame de Paris. Encyclopædia Britannica [online]. c2024 [cit. 2025-04-03]. Dostupné z: https://www.britannica.com/topic/Notre-Dame-de-Paris
[8] Parques de Sintra. Park a Národní palác Pena – Historie [online]. c2025 [cit. 2025-04-03]. Dostupné z: https://www.parquesdesintra.pt/en/parks-monuments/park-and-national-palace-of-pena/history/
[9] MUZEUM KARLOVA MOSTU. Karlův most [online]. Praha: Muzeum Karlova mostu, [cit. 2025-04-04]. Dostupné z: Muzeum Karlova Mostu
[10] OPPELT, Robert. Karlův most se skutečně stavěl z vajec, zjistili vědci [online]. Praha: iDNES.cz, 15. října 2008 [cit. 2025-04-04]. Dostupné z: https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/karluv-most-se-skutecne-stavel-z-vajec-zjistili-vedci.A081015_193239_domaci_zra