Pantheon
Rím je miestom geniálnej architektúry, ktorá ohromuje celý svet. Svoj podiel na tom má aj Pantheon. Jeho budova patrí k najvýznamnejším a zároveň najzachovalejším antickým chrámom vôbec. Stojí na Piazza della Rotonda vo štvrti Pigna. Pôvodne pohanský chrám zasvätený bohom bol postavený pred takmer 2000 rokmi a neskôr prestavaný na kostol. Dnes sa jedná o národný pamätník ukrývajúci hrobky miestnych kráľov a maliarov. Pantheon je rovnako vysoký, ako široký. Dominantou stavby je preslávená masívna kopula s priemerom 43 metrov.
Centrum Hejdara Alijeva
Kultúrne centrum Hejdara Alijeva nájdete v hlavnom meste Azerbajdžanu. Architektonický návrh pochádza od iracko-britskej architektky Zahy Hadid. Budova sa nachádza v miernom svahu priamo v srdci mesta. Impozantné kultúrne centrum bolo síce slávnostne otvorené už v roku 2012, ale krátko po ceremoniáli vyhorelo a bolo podrobené rekonštrukcii.
Tádž Mahal
Tádž Mahal – to je skvostná stavba z bieleho mramoru s krásnou kopulou a štyrmi minaretmi ležiacimi v štáte Uttarpradéš v Indii. Vďačíme za ňu večnej láske. Pomník nechal vystavať indický mogul Šáhdžahán na pamiatku svojej predčasne zosnulej ženy Mumtáz Mahal. Pre svoju architektonickú výnimočnosť je táto 73 metrov vysoká stavba nielen na Zozname svetového dedičstva (UNESCO), ale navyše jedným z víťazov ankety Nových sedem divov sveta. V rôznych denných dobách nadobúda mauzóleum niekoľkých farebných odtieňov. Ráno je jeho farba ružovkastá a v noci sa sfarbuje do zlata. Agra má vďaka tejto stavbe viac návštevníkov než iné indické mestá. Ročne ju navštívi až 8 miliónov ľudí. Bohužiaľ sa to podpisuje na stave objektu.
La Pedrera
Barcelona býva niekedy nazývaná „Gaudího mestom“ – a právom. Posledná svetská stavba Antonia Gaudího pochádza z roku 1905 a nájdeme ju na bulváru Passeig de Gràcia. Casa Milà je niekedy označovaná aj ako La Pedrera. Druhý názov dostala preto, že ju tak premenovali miestni práve kvôli jej zaobleným krivkám (pedrera znamená v katalánštine kameňolom). Secesná budova s prvkami španielskej gotiky a baroka je spolu s ďalšími Gaudího stavbami zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Katedrála Krista Spasiteľa
Moskva je plná výstrednej architektúry z čias bývalého impéria. Jedným z miestnych zaujímavých architektonických diel je aj Chrám Krista Spasiteľa. Dnes najväčší pravoslávny kostol na svete bol slávnostne otvorený roku 1883 na pamiatku víťazstva nad Napoleonom. Po necelých 50 rokoch bol na príkaz Stalina strhnutý, aby sa uvoľnil priestor pre stavbu Paláca Sovietov. K stavbe však nikdy nedošlo a tak bola katedrála v 90. rokoch 20. storočia obnovená. Pôdorys kostola má tvar kríža v rovnakej dĺžke ramien, jeho šírka je zhruba 85 metrov. Je postavený v ruskom byzantskom slohu. Interiér chrámu je bohato zdobený, 9000 metrov štvorcových plôch je pozlatených.
Hagia Sofia
V byzantskom slohu je postavený tiež slávny chrám Hagia Sofia v Istanbule. Typickým prejavom tohto slohu sú mohutné kresťanské chrámy postavené práve na pôdoryse tvaru kríža. Hagia Sofia či chrám Božej Múdrosti bol postavený v rokoch 532-537. Stavba chrámu bola náročná. Hagia Sophia totiž leží na tektonicky aktívnom území, kde je potrebné stavby istiť proti zvýšenej záťaži pri otrasoch. Pôvodná kresťanská svätyňa a sídlo patriarchu bola po dobytí Konštantínopolu Osmanmi v roku 1453 upravená na mešitu. Od 30. rokov 20. storočia až do roku 2020 slúžila ako múzeum. Od júla minulého roka sa tu opäť konajú modlitby, na základe dekrétu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana bol objekt znovu ustanovený mešitou.
Neuschwanstein
Zámok Neuschwanstein nachádzajúci sa v Bavorsku patrí medzi najpôsobivejšie stavby sveta. Jeho preslávená rozprávková silueta korunovaná vencom veží poslúžila napríklad Walt Disneymu ako inšpirácia pre zámok Snehulienky. Zámok nechal vybudovať kráľ Ľudovít II. v málo prístupných miestach bavorského kráľovstva, aby sa vyhol ľuďom. Paradoxom je, že dnes ide o jedno z najnavštevovanejších turistických miest Nemecka. Exteriér aj interiér zámku tvorí nespočetné množstvo stavebných a architektonických štýlov. Najznámejšou miestnosťou zámku je sála s trónom, ktorý bol zhotovený podľa vzoru paláca Hagia Sofia.
Opera v Sydney
Symbolom modernej architektúry a zároveň tiež mesta Sydney je miestna opera. Monumentálna stavba je aj dnes vysoko kontroverzná. Jej obdivovateľom pripomína vzlietajúcu labuť či plachetnicu, odporcom naopak dvojicu milujúcich sa korytnačiek. Na ikonickou strechu sa použilo milión bielych lesklých a matných žltých švédskych dlaždíc, ktoré sú vo dne ožiarené slnkom a v noci reflektormi. Budova poskytuje sály, výstavné priestory i reštaurácie. Vnútri nájdete tiež najväčšie mechanické varhany a najväčšiu divadelnú oponu na svete utkanú z vlny.
Rezidencia Fallingwater
Architektonickým unikátom je tiež Fallingwater v Pensylvánii. Pôvodne súkromná rezidencia Edgara J. Kaufmanna navrhnutá americkým architektom Frankom Lloydom Wrightom je dokonale začlenená do okolitej prírody. Dom je postavený nad vodopádom, ktorý preteká pod domom. Jeden z pôvodných balvanov bol dokonca ponechaný na svojom mieste a vystupuje nad rovinu podlahy miestnosti. Všade tam, kde sa sklo stretáva s kamennými stenami, nebol použitý kovový rám, ale sklo bolo vsadené priamo do kameňa. V roku 1964 bol Fallingwater otvorený pre verejnosť ako múzeum.
Súvisiace články:
Interiér leteckého hangáru premenený v exkluzívne obytné priestory
Solidárny hotel na Seine postavili Česi