Česká baroková krajina, kostoly, zámky a drobné sakrálne stavby patria podľa mnohých historikov k najcennejšiemu príspevku, ktorý dali české krajiny v oblasti kultúry celému svetu. Nie nadarmo je niekoľko týchto pamiatok pod ochranou UNESCO. Pokračovať budeme českým klasicizmom a následne empírom, ktorý bol v znamení rozvoja prvého priemyslu a rozvoja miest.
Predstavíme si tiež dominantné slohy 19. a 20. storočia – ornamentálnu secesiu, nezameniteľný kubizmus i modernistický funkcionalizmus, ktorého filozofia a myšlienky boli natoľko silné, že sa nimi mnoho architektov riadi do dnešnej doby. Na záver nahliadneme na (dodnes trochu kontroverzné) perly povojnového staviteľstva.
Baroko: stavebný rozkvet
Z českého manierizmu plynulo nadviažeme na baroko, ktoré sa u nás začalo rozvíjať počas tridsaťročnej vojny. Hoci prechádzali české krajiny v tomto období hospodárskym i politickým úpadkom, umeniu a najmä architektúre sa darilo. V tejto dobe prišlo do českého kráľovstva množstvo nových rodov. Tie na svojich nových panstvách zahájili výstavbu palácov, zámkov, kostolov i nemocníc. Na ich stavbu boli pozvaní do zeme významní architekti a stavitelia z rôznych krajín. Menujme napríklad Carla Luraga a jeho Klementinum, Jána Blažeja Santiniho-Aichela a jeho kostol na Zelenej hore alebo Františka Maximiliána Kaňku a jeho zámok Karlovho Koruna pri Chlumci nad Cidlinou. Osobitnú pozornosť si zaslúži fenomén tzv. barokovej opery, ktorá je u nás spätá s konkrétnymi zámkami (Kroměříž, Mikulov, hospital Kuks, divadlo v Českom Krumlove).
Klasicizmus a empirizmus: od ozdôb a ornamentov k líniám
Doba neskorého baroka je v českých krajinách neodmysliteľne spätá s panovaním Márie Terézie. Po jej smrti bol te nto štýl nahradzovaný klasicizmom a následne empírom. Zatiaľ čo barokový štýl oplýval emóciami, klasicizmus zdôrazňoval racionalitu, umiernenosť a pevný poriadok. Za zlomový bod prechodu od baroka ku klasicizmu považujeme prestavbu Pražského hradu v réžii viedenského architekta Nicola Pacassiho. Z významných architektov spomeňme ešte Kiliána Ignáca Dientzenhofera či Antonína Haffeneckera stojaceho za návrhom Stavovského divadla. V empírovom slohu je postavený zámok Boskovice a prakticky celý Lednicko-valtický areál [1].
Prelom storočí: vlastenectvo a elegantný funkcionalizmus
Na prelome 19. a 20. storočia sa o slovo prihlásila secesia, ktorá sa neodmysliteľne zapísala do tváre mnohých európskych miest. V tomto štýle u nás nájdete napríklad ikonický pražský Priemyselný palác, postavený pre Jubilejnú krajinskú výstavu v roku 1891. Budovu navrhli architekt Bedřich Münzberger spoločne s inžinierom Františkom Prášilom [2]. V secesnom štýle je postavený aj Všeobecný dom v Prahe, Fantova budova Hlavnej stanice. Vinohradské divadlo či Východočeské divadlo v Pardubiciach.
Na začiatku 20. storočia sa začal objavovať kubizmus. Architekti tvoriaci pod jeho vplyvom vytvárali veľmi osobité diela. Jeho najvýraznejší predstavitelia (maliar Josef Čapek alebo architekt Josef Gočár) sa združili v Spolku výtvarných umelcov Mánes. Nikde inde nedosiahla kubistická architektúra taký rozmach ako práve v Čechách. Z kubistického slohu sa následne vyvinul tzv. rondokubizmus (čiže art-deco), pre ktoré je charakteristické použitie oblých tvarov a národných farieb, červenej a bielej. Mali pripomínať národné slovanské tradície. Za vrcholné stavby rondokubizmu sú považované Palác Archa - Budova bývalej Legiobanky Na Poříčí v Prahe a palác Adria v Prahe so štýlovou kaviarňou.
Budovu bývalej Legiobanky projektoval Josef Gočár. Vo svojej dobre bola vynikajúcou ukážkou českého vlastenectva. Foto: VitVit, Wikimedia, CC BY-SA 4.0 Československo nezostalo pozadu ani vo funkcionalizme, ktorý sa u nás začal rozvíjať od 20. rokov 20. storočia. Zbytočné ornamenty museli preč, nahradili ich čisté a elegantné línie. Najmä Praha, Zlín a Brno sa v medzivojnových obdobiach premenili na ukážku tuzemskej funkcionalistickej architektúry. Hlavnými predstaviteľmi funkcionalizmu v Čechách boli Adolf Loos, Ján Kotěra a Josef Gočár. Vo funkcionalistickom štýle bol postavený Veľtržný palác v Prahe, brnenská vila Tugendhat alebo Brnenské výstavisko.
Druhá polovica 20. storočia a ohrozené brutalistické diela
V 50. rokoch 20. storočia sa v socialistickom Československu uchytil smer zvaný socialistický realizmus, ktorý k nám priniesol mierny závan sviežeho vzduchu zo sveta za železnou oponou. Jeho najznámejšími „stavebnými“ zástupcami je mesto Havířov, Ostrov a Ostrava-Poruba, ale aj Hotel International v Podbabe. V rovnakom čase sa u nás presadil štýl bruselský, ktorý symbolizoval návrat k autentickej tvorbe po dekáde stalinského socialistického realizmu a ktorý sa vyznačoval oblými tvarmi a sklenenými fasádami. Od 50. do 70. rokov minulého storočia začali vznikať v mnohých krajinách megalomanské budovy zo surových materiálov. Reč je o brutalizme, ktorý u nás zažil rozkvet najmä v 60. rokoch. Problémom je, že verejnosť v brutalistických stavbách často nevidí cenné pamiatky, ale naopak prisudzuje sa im ideologická stigma. Demolici tak neunikli Hotel Praha, telefónna ústredňa v pražských Dejviciach alebo Mazutka na sídlisku Invalidovňa v Prahe. Našťastie sa v posledných niekoľkých rokoch začína mnoho odborníkov zhodovať na tom, že odvážne brutalistné diela je treba chrániť, nie búrať. Nedávno bol napríklad vyhlásený kultúrnou pamiatkou obchodný dom Kotva.
Architektúra, ktorá priniesla kľúčový zlom
Po novembri 1989 už neboli domáci architekti odkázaní na prácu vo veľkých projektových ústavoch a tak si začali zakladať vlastné štúdiá. Rapídne sa tiež zvýšili počty absolventov architektúry. V Prahe bol postavený Tancujúci dom, ktorý sa stal nielen symbolom novej českej architektúry, ale aj obľúbeným meradlom jej kvalít. Súčasne k nám prenikol štýl hi-tech, ktorého predstaviteľkou je architektka Eva Jiřičná. Pokiaľ by sme teda súhrnne hodnotili tuzemskú architektúru po Zamatovej revolúcii, jedno je isté – tvár českých miest a dedín sa po roku 1989 začal meniť k lepšiemu. Či už vezmeme do úvahy novostavby, rekonštrukcie alebo celkovo zásahy do krajín a urbanistických štruktúr [4, 5]. Na druhej strane, aj v 21. storočí zväzujú tuzemskú modernú architektúru fenomény, ako sú nekonečné diskusie architektov s pamiatkarmi a krajinármi alebo chýbajúca silná vrstva osvietených investorov, ktorí by nesledovali len krátkodobé ciele vlastnej reprezentácie, ale išlo by „im o viac” [5] ]. Pravdou však zostáva, že česká architektúra je každým rokom sebavedomejšia a domáci architekti sú stále inovatívnejší a hravejší. Dokladom sú ikonické obytné, vzdelávacie, úžitkové aj sakrálne stavby (Lasvit v Novom Bore, Nové divadlo J. K. Tyla v Plzni, futuristické kostoly v Brne a Sazoviciach, Vinárstvo Lahofer,...). Zabudnúť nemožno ani na moderné rozhľadne (Veľká Deštná), hotely a rezorty (Art & Design Hotel Miura, Rezort Svätá Kateřina,) či tzv. tree housy (stromové domčeky) dobývajúce svet. Prahu čaká veľký krok v roku 2027, kedy sa plánuje začať s výstavbou Vltavskej filharmónie. Má sa stať kľúčovou kultúrnou inštitúciou celorepublikového i európskeho významu [5].
Zdroje:
[1] Klasicismus. Kultura.cz [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: www.kultura.cz
[2] prof. PhDr. Petr Wittlich, CSc. Přehled dějin českého umění. [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: udu.ff.cuni.cz
[3] Demolování modernismu. Earch.cz [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: www.earch.cz
[4] LUKEŠ, Zdeněk. Česká architektura dnes. www.archinfo.sk [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: www.archinfo.sk
[5] ZIMOVÁ, Zuzana. Česká architektura na prahu 21. století. Dům a zahrada [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: www.dumazahrada.cz
[6] Celkový přehled architektonických stylů: Česká architektura. Wikipedia [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: cs.wikipedia.org
Čítajte tiež:
