Počujete cez vaše steny hádajúcich sa susedov, dupot detí alebo každé prechádzajúce auto? S hlukom pochádzajúcim od susedov či z ulice má skúsenosť mnoho z nás. Nadmerný hluk má pritom vplyv nielen na našu subjektívnu pohodu a pracovnú výkonnosť, ale pri dlhodobom pôsobení môže viesť až k chronickým ochoreniam [1, 2], ako sú poruchy spánku alebo zvýšený krvný tlak. V dnešnom článku sa spoločne s Ing. Bc. Jaroslavom Vychytilom Ph.D. z Fakulty stavebnej ČVUT v Prahe pozrieme, na čo si dať z hľadiska akustiky pozor, či už sa chystáte stavať dom alebo len hľadáte efektívne akustické riešenia, ktoré môžete vo svojom bývaní praktizovať ihneď.
Na začiatok trocha teórie
Zvuky sa šíria v interiéri dvoma hlavnými spôsobmi: vzduchom a prostredníctvom stavebných konštrukcií. Jaroslav Vychytil vysvetľuje, že z hľadiska stavebnej akustiky sú dôležité predovšetkým dva pojmy - vzduchová nepriezvučnosť, ktorá vyjadruje schopnosť stavebnej konštrukcie tlmiť zvuk šíriaci sa vzduchom a kročajová nepriezvučnosť, ktorá súvisí so zvukom šíriacim sa konštrukciou. Tento zvuk je spôsobený napríklad chôdzou osôb po podlahe, nárazmi alebo napríklad posúvaním nábytku. Obe vyššie uvedené veličiny sú však závislé od kmitočtu. Z hľadiska nastavenia limitov by však porovnanie kmitočtovo závislých hodnôt bolo značne komplikované. Preto norma uvádza požiadavky na jednočíselné veličiny (tie sa získajú porovnaním 16 hodnôt nepriezvučnosti v 1/3 oktávových pásmach od 100 do 3150 Hz so smernou krivkou), v ktorých označení je uvedený dolný index w, značiaci váženú (jednočíselnú hodnotu). Sú to z hľadiska ochrany pred zvukom, ktorý sa šíri:
• Vzduchom – vážená (laboratórna) nepriezvučnosť Rw (dB) a vážená stavebná nepriezvučnosť R´w (dB)
• Konštrukciou – vážená hladina akustického tlaku kročajového zvuku Lnw (dB) a vážená stavebná hladina akustického tlaku kročajového zvuku L´nw (dB).
Veličiny označené bez apostrofu zodpovedajú hodnotám, ktoré je možné dosiahnuť v akustických laboratóriách, kde je zaistené šírenie zvuku iba skúmaným prvkom. Veličiny označené apostrofom zodpovedajú hodnotám, ktoré je možné dosiahnuť v reálnom stave na stavbe. Časť zvukovej energie síce prechádza vlastným stavebným prvkom, ale časť zvukových vĺn prechádza vedľajšími cestami (priľahlými stenami, podlahou, stropom atď.). V dôsledku toho dochádza k zníženiu zvukovej izolácie danej konštrukcie.
Je dôležité takisto spomenúť, že pojem kročajová nepriezvučnosť je s ohľadom na limity uvedené v STN 73 0532 [3] značne zavádzajúca. Ako je zjavné z textu vyššie, z názvu veličiny je „normovaná hladina akustického tlaku …“. Skrátene je možné teda povedať, že v prípade zvuku, ktorý sa šíri konštrukciou sú limity vztiahnuté na kročajový hluk. Na základe toho je možné spomenúť dôležitú informáciu, že čím vyššia nepriezvučnosť, tým vyššia zvuková izolácia a čím nižší kročajový hluk, tým vyššia ochrana proti nemu. Asi najviac vypovedajúce je toto (k označuje korekciu na vplyv vedľajších ciest šírenia zvuku):
L´nw = Lnw + k2 ≤ L´nw,požiadavka
Na akustický komfort myslí aj stavebný zákon a vyhláška č. 266/2021 Zb. [4] (nahradila vyhlášku č. 268/2009 Zb. [5]), ktorá stanoví ochranu proti hluku ako jednu zo základných stavebných požiadaviek. V STN 73 0532 došlo hneď k niekoľkým zmenám, ktoré sa týkajú zvukovej izolácie medzi miestnosťami v budovách s bytmi. Jednou zo zmien je sprísnenie požiadaviek na kročajovú nepriezvučnosť o 2 dB až 5 dB. Zmena zasiahla aj posudzovanie zvukovej izolácie, ktorá sa po novom posudzuje medzi všetkými obytnými miestnosťami toho istého bytu. V prípade bytových priečok musí byť splnená hodnota stavebnej nepriezvučnosti R´w ≥ 40 dB. Táto požiadavka platí tiež pre šírenie zvuku vedľajšími cestami cez dvere, ktoré nie sú súčasťou deliacej steny [6].
Akustika ide ruka v ruke s murovacími materiálmi
Na ochranu bývania proti hluku prenášanému medzi jednotlivými miestnosťami aj zvonku myslite ideálne už pri výstavbe domu. Riešením môžu byť napríklad akustické tehly, ktoré výrobcovia označujú skratkou AKU. Oproti tepelnoizolačným tvarovkám majú steny z nich postavené vyššiu plošnú hmotnosť [7]. Pri jednoduchých (jednovrstvových, prípadne viacvrstvových s obdobnými vlastnosťami) konštrukciách totiž platí, že čím vyššia je plošná hmotnosť murovacích prvkov, tým vyššia je nepriezvučnosť. Treba však mať na zreteli, že tu platí logaritmická a nie lineárna úmera. V dôsledku toho teda pri zdvojnásobení plošnej hmotnosti dochádza k nárastu nepriezvučnosti približne o 6 dB (a nie na dvojnásobok). AKU tehly ponúkajú oproti štandardným tehlám útlm vyšší o ďalších 5 až 7 dB. Pri drevostavbách sa akustické vlastnosti odvíjajú od správne zvolených a vykonaných konštrukcií [2]. Všeobecne môžeme povedať, že lepšiu vzduchovú nepriezvučnosť vykazujú tzv. sendvičové konštrukcie drevostavieb skôr než konštrukcie masívne. Tento fakt však nie je daný vysokou objemovou hmotnosťou stavebných dielov, avšak využitím kombinácie materiálov a skladby konštrukcie [8]. „Zvukový útlm konštrukcie v drevostavbe závisí od troch hlavných skupín parametrov a ich jednotlivých faktorov, a to: vlastností jednotlivých opláštení (ohybovo tuhé, poddajné atď.), spôsobu spojenia jednotlivých vrstiev dokopy (priamo, pružne, nezávisle atď.) a vyplnenia (aspoň čiastočnom) medzery zvukovo pohltivým materiálom, ktorý eliminuje stojaté vlnenie. Pri kročajovej nepriezvučnosti je dôležitý aj vplyv vrchnej vrstvy (plávajúca podlaha, násyp, spôsob uchytenia atď.) položenej na nosnej stropnej konštrukcii,“ vysvetľuje Jaroslav Vychytil.
Na akustiku sa zamerajte pekne od podlahy
Pri uvažovaní nad akustickou pohodou v dome je tiež potrebné mať premyslený akustický návrh podláh. Na výber je pružná nášľapná vrstva (vinyl, PVC, koberec atď.), plávajúca podlaha (ľahká, ťažká), prípadne ich kombinácia. Nesprávne vykonaná podlaha totiž môže zhoršiť kročajovú nepriezvučnosť takmer až na úroveň hodnôt samotnej stropnej konštrukcie bez podlahy [6]. „Je potrebné byť obozretný a nie vždy veriť výrobcom. Plávajúca podlaha totiž správne vzaté nie je synonymom pre laminátovú podlahu. Správne prevedená plávajúca podlaha má byť pružne oddelená od všetkých ohraničujúcich konštrukcií a je možné ju vykonať s ľubovoľnou nášľapnou vrstvou (keramickou dlažbou, už spomínaným laminátom atď.),“ upozorňuje Jaroslav Vychytil, ktorý zároveň dodáva, že kvalitná podlahová skladba by mala pozostávať zo štyroch základných vrstiev: pružné (tzv. kročajová izolácia, napr. rôzne typy minerálnych, sklených, kamenných či čadičových vlákien určených na tieto účely, kročajový polystyrén), prípadné hydroizolačné, roznášacie (betónová mazanina, anhydrit) a pochôdzne.
Na kvalite okien a ich zatienení nešetrite
Ďalším z krokov na zlepšenie domácej akustiky sú kvalitné okná a ich tesnenie. Pokiaľ si zariaďujete novostavbu a máte tú možnosť, investujte do okien s dostatočným zvukovým útlmom (v závislosti na lokalite výstavby atď.) Prenikanie vonkajšieho hluku do interiéru dokáže výrazne znížiť aj tesnenie, ktoré je dobré pravidelne kontrolovať a raz za čas ho ošetriť (napríklad silikónovým) olejom či glycerínom.) V prípade, že je už tesnenie vytrhnuté či inak poškodené, neváhajte a vymeňte ho [9]. Pri oknách by sme ešte radi zdôraznili dôležitosť vonkajších tieniacich systémov. Súčasné exteriérové žalúzie a rolety ponúkajú nielen vynikajúcu tepelnú izoláciu, ale môžu tiež efektívne brániť prenikaniu hluku z ulice do interiéru. Tu záleží na konštrukcii atď., žalúzie či rolety museli by byť komplet zatvorené, nerezonovať a pod.
Čo s hlukom z ulice?
Treba myslieť na to, že z pohľadu ochrany pred hlukom je otvorené okno (aj len na mikroventilácii) najslabším prvkom obvodovej konštrukcie. Pokiaľ sa dom či byt nachádza napríklad blízko železnice či frekventovanej cesty, je väčšinou dokonca potrebné na splnenie hygienických podmienok zaistiť výmenu vzduchu iným spôsobom, než otvorením okna. Okrem centrálnej vzduchotechniky sa na tento účel dajú využiť aj lokálne vetracie / rekuperačné jednotky [10], ktoré možno väčšinou ľahko inštalovať aj do dokončených stavieb.
Rozhodujú aj zdanlivé maličkosti, ako je dverné kovanie
Ďalší slabý článok pri odhlučňovaní domov či bytov predstavujú dvere, pri ktorých býva najčastejšou chybou zle tesniaci prah. Pokiaľ doma mať prah z rôznych dôvodov nemôžete, umiestnite na spodnú stranu dverí tzv. padaciu lištu, ktorá priestor medzi dverami a podlahou čiastočne utesní. Pri výbere či kontrole dverí nezabudnite ani na dverové kovanie. Ak máte dvere s tradičným cylindrickým zámkom, kde je kľúčová dierka viditeľná aj z druhej strany, hluk má zelenú. Lepšiu voľbu predstavuje zámok typu FAB, ktorý je robustnejší a lepšie chráni proti prieniku hluku [11].
Akustiku doma zlepšíte aj pomocou špeciálnych panelov
Okrem odhlučnenia dverí a okien existuje celý rad ďalších riešení, s pomocou ktorých doma dosiahnete akustickú pohodu. V posledných rokoch sa stali veľmi obľúbenými akustické panely a zvukovo izolačné obklady, ktoré môžete aplikovať na steny aj stropy. Tieto panely sa najčastejšie vyrábajú z dyhovaných MDF lamiel, takže poslúžia aj ako unikátny dekoratívny prvok. Akustické panely sú k dispozícii v širokej palete povrchových úprav a imitácií, vďaka čomu skvele zapadnú do rôznych štýlov interiérov. Veľkým hitom sú aktuálne aj akustické obrazy. Tie vám spestria bývanie a zároveň prispejú k tomu, aby bolo vaše bývanie aj tichšie. Absorpciu zvukových vĺn v tomto prípade zaisťuje jadro panelu, ktoré sa skrýva za textilným čalúnením. „Je však dôležité spomenúť, že takýto obklad nezvyšuje zvukovú izoláciu steny, ale zvyšuje pohltivú schopnosť miestnosti, v dôsledku čoho dochádza k určitému zníženiu hluku,“ upozorňuje Jaroslav Vychytil.
Veľmi efektívne sú aj textílie a rastliny
S pohlcovaním zvuku v interiéri pomôže aj čalúnený nábytok, koberce a ďalšie textílie. Čalúnené pohovky, behúne s vysokým vlasom, mäkké vankúšiky, závesy a záclony pomáhajú pohlcovať zvukové vlny, znižujú ozvenu a navyše dodajú vášmu bývaniu útulnú atmosféru [11]. Ako prirodzený pohlcovač zvuku (a dekoráciu zároveň) je možné použiť aj „obyčajné” izbové rastliny, ktoré rozmiestnite do rohu miestností alebo pozdĺž stien. Tento účel najlepšie splnia rastliny s bohatými a veľkými listami, najmä fikus, dracena, kaučukovník alebo väčšie druhy bambusu.
Vytvorenie pokojného a tichého prostredia na bývanie je komplexnou úlohou, ktorá zahŕňa nielen výber správnych murovacích materiálov, ale aj pravidelnú údržbu a starostlivú kontrolu aj na prvý pohľad najmenšieho detailu, vrátane tesnosti okien a dverí. Kvalita akustickej pohody závisí od vzájomnej spolupráce celého radu zainteresovaných skupín – od developerov, cez staviteľov, až po odborníkov na akustiku. Každý z nich prináša do procesu svoje poznatky, ktoré vedú k vytvoreniu čo najlepšieho akustického prostredia. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať Ing. Bc. Jaroslavovi Vychytilovi, Ph.D. za jeho odborné rady a cenné pripomienky, ktoré boli pre vznik tohto článku kľúčové.
Zdroje:
[1] Hluk v životním prostředí. Zdravotní účinky hluku. Státní zdravotní ústav. www.szu.cz
[2] Mgr. SAIDL, Kateřina: Akustické problémy trápí řadu novostaveb. Jak jim předcházet? www.stavebnictvi3000.cz
[3] ČSN 73 0532. Akustika – Ochrana proti hluku v budovách a posuzování akustických vlastností stavebních konstrukcí a výrobků – Požadavky.
[4] Vyhláška č. 266/2021 Sb.
[5] Vyhláška č. 268/2009 Sb. o technických požadavcích na stavby.
[6] Ing. Jiří Nováček, Ph.D. a Ing. Bc. Jaroslav Vychytil, Ph.D.: Akustika obytných budov podléhá přísnějším požadavkům. zpravy.it.cz.
[7] Bc. Helena Široká: Akustická cihla, účinná ochrana před hlukem.www.stavebnictvi3000.cz
[8] Akustika – silná stránka dřevostaveb. ASB Portál.
[9] Pět základních kroků údržby plastového okna před zimou. www.stavebnictvi3000.cz
[10] Jan Hejhálek: Osobní zkušenost s lokální větrací jednotkou KORAVENT 100.www.stavebnictvi3000.cz
[11] Jak odhlučnit dveře? www.protihluku.cz
[12] Pieren, Reto & Schäffer, B. & Schoenwald, Stefan & Eggenschwiler, Kurt: Sound absorption of textile curtains – Theoretical models and validations by experiments and simulations. Textile Research Journal 88.
