Zatiaľ, čo v minulosti bol betón využívaný hlavne na budovanie základov a jednoduchej konštrukcie, dnes sa používa prakticky vo všetkých sférach stavebníctva, od infraštruktúrnych stavieb, cez obytné a komerčné budovy, až po sofistikované architektonické projekty a dekoratívne prvky. Tento mimoriadny materiál, tvorený len z 2 základných zložiek – plniva (obvykle kameniva) a spojiva (väčšinou cementovej zmesi z vody a cementu), je cenený najmä pre svoju pevnosť, formu a textúru. Poďme sa ponoriť do jeho bohatej histórie a objaviť, ako betón formoval naše mestá a domovy po celé stáročia.
Betón poznali už za čias Ríma
Už okolo roku 6500 pred n. l. začali ľudia v Sýrii a Jordánsku experimentovať s materiálmi podobnými betónu, keď vytvárali podlahy zo zmesi vápenca a vody. Skutočný prielom však urobili až Rimania, ktorí vyvinuli hydraulický betón, ktorého vlastnosti sú porovnateľné s betónom, ktorý používame aj dnes. S týmto materiálom vybudovali Rimania mnoho slávnych stavieb, ako sú Appiova cesta, Koloseum, akvadukt Pont du Gard či Pantheon. Za neobyčajnou odolnosťou týchto stavieb stojí vulkanický popol, zvaný pucolán, ktorý umožňoval betónu tuhnúť aj pod vodnou hladinou [1, 2].
Príchod železobetónovej éry v 19. storočí
Po páde Rímskej ríše znalosť používania hydraulických spojív na čas zmizla. Zvrat priniesla až Priemyselná revolúcia znamenajúca významný pokrok vo výrobe cementu, základnej zložky betónu. V roku 1824 si nechal Joseph Aspdin patentovať tzv. Portlandský cement, ktorý sa stal základom moderného betónu. V prvej polovici 19. storočia už betón rýchlo zaujal výsadné postavenie – využíval sa predovšetkým na zakladanie vodných stavieb, ale výnimkou neboli ani architektonické doplnky či menšie skulptúry. V druhej polovici 19. storočia urobil významný pokrok francúzsky záhradník Joseph Monier, ktorý získal patent na železobetón. Monier prišiel na to, že betónové kvetináče vystužené drôteným pletivom sú oveľa odolnejšie a nepraskajú v mrazoch, čo viedlo k výraznému zlepšeniu ich trvanlivosti [4]. Jeho myšlienky sa čoskoro chopili stavitelia a v roku 1901 postavili prvý železobetónový most cez rieku Inn.
Betón na vrchole modernej architektúry 20. storočia
V 20. storočí už začal byť betón neodmysliteľne spájaný s modernistickou architektúrou. V 70. rokoch sa vo väčšom rozsahu začal používať vysokopevnostný typ HSC, ktorého schopnosť prijímať rôzne tvary a formy, spolu s jeho pevnosťou a odolnosťou, prilákala mnohých architektov, ako napríklad Le Corbusiera, na experimentovanie s novými estetickými a funkčnými možnosťami. Ďalší významný medzník vo vývoji technológií prišiel v roku 1988, keď v Japonsku vyvinuli a otestovali nový typ zmesi – tzv. samozhutniteľný betón, ktorý dokázal bez zhutnenia vyplniť priestor debnenia, a to aj pri hustej výstuži. [3]
Ďalšiemu storočiu dominovali ľahké kamenivá
Dnes je betón stále na prednej línii stavebného priemyslu, najmä vďaka svojej univerzálnosti, trvanlivosti a relatívne nízkym nákladom. Vďaka pokrokom vo vedeckom výskume a technologických inováciách sa objavujú stále nové varianty, ktoré ponúkajú lepšie vlastnosti a širšie možnosti využitia – ako príklady uveďme betón samozhutniteľný, zhutnený, striekaný, vodotesný či vákuovaný. Posledné roky sú veľkým hitom ľahké kamenivá – najmä liaporbetón. Ten nachádza uplatnenie predovšetkým v oblasti montovaných stavieb. Ďalej potom perlitbetón, ktorý sa vo forme murovacích a omietkových mált, perlitových zásypov a odľahčených sadrových omietok využíva na zlepšenie akustiky objektu alebo na zateplenie [5].
Rastie dopyt po replikách historických prvkov
Dnes sa betón používa na výstavbu ciest, mostov, tunelov, rezidenčných a komerčných budov, ale aj na výrobu funkčných a dekoratívnych prvkov. „V súčasnej dobe je veľký dopyt po replikách historických prvkov z pieskovca v lacnejšom prevedení z betónu. Ako príklad môžeme uviesť oplotenie známeho kúpaliska z 1. republiky v Mšene, výrobu zákrytových dosiek a dlažby pri Mausoleu v Olomouci, niekoľko realizácií pôvodných oplotení pri cintoríne, zakrytie oporných múrov pri mestskom parku v Kostelci nad Orlicou alebo Okresného súdu v Rychnove nad Kněžnou či kópie zárubní u dedinských stavieb. Veľmi žiadané sú aj betónové veľkorozmerové kvetináče pre verejné priestranstvá. Firma sa špecializuje na prevažne ručnú výrobu drobnej prefabrikácie, o ktorú nemajú veľké betonárky záujem,“ hovorí Jaroslav Slezák z rodinnej stavebnej firmy RACIO s.r.o., ktorá sa už viac ako 30 rokov špecializuje na takúto ručnú výrobu.
Fotogaléria
Zdroje:
[1] Beton starých Římanů s věkem tvrdne, zatímco moderní zvětrává. Tajemstvím je mořská voda. Český rozhlas. plus.rozhlas.cz
[2] Římský beton. Antický svět.www.antickysvet.cz
