Unikátna pražská stavba nového administratívno-obchodného centra Bořislavka bola dokončená vlani. Vznikla na rušnej mestskej radiále pri Európskej triede v Prahe 6 a čoskoro po svojom otvorení sa stala novým lokálnym centrom. Záujem odbornej i laickej verejnosti si však zasluhuje predovšetkým vďaka svojmu architektonickému spracovaniu a technologickému vybaveniu. Pozornosť budia aj umelecké diela, ktoré sú inštalované či už v interiéroch, tak na vonkajších priľahlých priestranstvách.
V lokalite, kde Bořislavka vyrástla, vznikli v predchádzajúcich desaťročiach mnohé obchodné sídla. Tie však posilňovali iba charakter mestskej radiály, ale neobohacovali mestské prostredie za ňou. Zámerom investora a architektov sa preto stal vznik „živého“ objektu, ktorý by rozšíril spádovú občiansku vybavenosť, slúžil nielen návštevníkom zvonku, ale aj miestnym obyvateľom a spríjemnil im prístup k stanici metra. „Zámer zahŕňajúci aj zlepšenie prostredia vo vnútri nadväzujúceho územia bol pre nás najdôležitejším bodom zadania,“ hovoria autori návrhu zo štúdia Aulík Fišer architekti.
Parcela, na ktorej komplex vznikol, má tvar pretiahnutého trojuholníka, ktorý je akýmsi záznamom historických ciest vedúcich k Pražskému hradu. „Ostrý uhol, ktorý cesty zvierajú, je dôsledkom ich rôznej nivetely. Túto geometrickú schému sme rozvinuli a opäť umožnili priechod pozemkom. Nepravidelnú parcelu sme fraktálne štrukturovali z nej odvodenými nepravidelnými segmentami,“ dodávajú architekti. Aj geometria objektov je odvodená z tvaru pozemku a ich kryštalický tvar a nepravidelnosť zodpovedá okrem iného aj potrebe vnútorného usporiadania a funkcie stavieb.
Umenie ako neoddeliteľná súčasť Bořislavky
Štyri objekty vytvárajú priestupný mestský blok. Sú umiestnené na spoločnej kontinuálnej platforme, ktorá vyrovnáva veľké terénne rozdiely okolitých ulíc a kontrastuje s vizuálne krehkými sklenenými konštrukciami. Medzi objektmi vznikli uličky či piazzetta, ktoré umožňujú bezbariérové spojenie centra a jeho okolia s vestibulom metra. Výraz námestíčka navyše podčiarkuje abstraktné súsošie Federica Díaza. Dielo nazvané Na Horu je vrstvenou a mnohotvárnou trojdielnou skulptúrou, po ktorej miernym prúdom steká voda. Horná časť je masívnejšia, dole sú sochy tenké ako kvaple a ich podoba odkazuje na bridlicový podklad hlboko pod mestskou zástavbou. Ide o betónový produkt robotickej fabrikácie. Technológie využité pri výrobe sochy by do budúcnosti mohli slúžiť aj stavebnému priemyslu.
Všetky umelecké predmety – či už tie ležiace v exteriéri, tak aj diela zasadené do vnútorných priestorov objektu – prepája spoločná prírodná téma, ku ktorej sa jednotliví autori uchýlili úplne slobodne a neplánovane. Jedným z nich je aj Ľadovec z dielne spoločnosti Lasvit, ktorý osvetľuje vstupné lobby. Zložený je zo 120 kusov plochého, takzvaného spekaného skla, zasadeného do dreveného prelamovaného stropného rastra. „Mojou úlohou bolo zaoberať sa vstupnou halou, ktorou sa prichádza do jedného z kryštálov. Ide o stovky štvorcových metrov a bola veľká výzva pojednať priestor tak, aby sa dielo v konzultácii s architektmi stalo súčasťou domu a jeho architektúry. Ide vlastne o gesamtkunstwerk, čo je prepojenie všetkých umeleckých a dizajnérskych disciplín tak, aby celý dom fungoval v harmonických súvislostiach. Pracovanie na celku, ktorý bolo nevyhnutné stále konzultovať s ďalšími ľuďmi a profesiami, bol veľmi zaujímavý a dôležitý proces vytvárania,“ hovorí Maxim Velčovský, umelecký riaditeľ firmy Lasvit.
Z diel, ktoré zdobia Bořislavku, sa nedá nespomenúť Epifyt inšpirovaný dažďovými pralesmi (od autorov Bořislavky a Zdeňka Sendlera). Celkom 76 špeciálne upravených agátových kolov „osídlených“ zelenými rastlinami dotvára svojimi tvarmi aj rozlohou unikátnu atmosféru vstupného lobby.
V objekte číslo 4 zase upúta veľkoformátový obraz Prúdenie od Jana Poupěte: Cez sériu kresieb, ktorých východiskovým materiálom je 3D model budov a digitálna simulácia prúdenia vzduchu v danej lokalite, autoro umiestnil mriežku ihlanov, ktoré dobre reflektujú svetlo a orientáciu v priestore. Výsledný systém potom priniesol na plátno a formou štrukturálnej olejomaľby spracoval do obrazu.
Vonku bol inštalovaný tiež nerezový objekt nazvaný Planéta, opäť od autorov Bořislavky, ktorý predsavuje pohľad na guľovú úseč južnej pologule planéty Zeme, po ktorej povrchu steká voda symbolizujúca oceán.
Sklo ako technický aj dizajnový nástroj
Neštandardnú umeleckú výzdobu však návštevník aj napriek jej bohatosti a všadeprítomnosti vníma skôr podprahovo a až po dlhšej dobe svojho pobytu v komplexe. Primárne ho totiž upúta masívna hmota budov so štrukturálnou sklenenou fasádou, ktorá bola zvolená predovšetkým ako prostriedok vyjadrenia blokovej kompozície a geometrickej celistvosti kryštalických tvarov jednotlivých objektov. Sklo je taktiež prvkom, ktorý optimalizuje technické vlastnosti obálky budovy s dôrazom na kvalitu denného osvetlenia interiéru. V pravidelnejších vertikálnych častiach ide o blokové sklenené fasády, zatiaľ čo v zložitejších lomených častiach bol inštalovaný systém rastrových fasád. Pri vývoji najkomplikovanejších nosných prvkov boli využité 3D tlačené makety v mierke 1 : 1. Aj zastropenie medzi dvoranmi medzi objektmi 1 a 2 je sklenené, nesené na oceľovej konštrukcii.
Neštandardnú umeleckú výzdobu však návštevník aj napriek jej bohatosti a všadeprítomnosti vníma skôr podprahovo a až po dlhšej dobe svojho pobytu v komplexe. Primárne ho totiž upúta masívna hmota budov so štrukturálnou sklenenou fasádou, ktorá bola zvolená predovšetkým ako prostriedok vyjadrenia blokovej kompozície a geometrickej celistvosti kryštalických tvarov jednotlivých objektov. Sklo je taktiež prvkom, ktorý optimalizuje technické vlastnosti obálky budovy s dôrazom na kvalitu denného osvetlenia interiéru. V pravidelnejších vertikálnych častiach ide o blokové sklenené fasády, zatiaľ čo v zložitejších lomených častiach bol inštalovaný systém rastrových fasád. Pri vývoji najkomplikovanejších nosných prvkov boli využité 3D tlačené makety v mierke 1 : 1. Presklené je tiež zastropenie dvoranmi medzi objektmi 1 a 2, nesené na oceľovej konštrukcii.
Harmonická kompozícia zelene
Domy sú usadené do terasovitých záhrad, v interiéri vznikol systém átrií so zeleňou prechádzajúcou stavbami ako vlákna. Miesta experimentálna forma zelene (asi päť tisíc rastlín) sa od bežných „zelených stien“ odlišuje. Má formu rozsiahlych priestorových útvarov tvorených celkom sto dvadsiatimi vertikálnymi kolmi s epifytickými rastlinami. (Epifyt je druh rastlinného organizmu, ktorý v prírode rastie na povrchu iných rastlín, najčastejšie na väčších stromoch, na ktorých však neparazituje.) Na nich nadväzuje východný park, kde stromy rastú už z prirodzeného terénu.
„V prípade Bořislavky by výraznejšie použitie zelene išlo proti princípu výtvarného zámeru architektov. Jednotlivé objekty štylizujú kryštály a tie bývajú čisté...Zeleň je v rámci Bořislavky v harmonickom meradle s celkovým zámerom. Centrálnym bodom je Epifyt – vznikol ako hľadanie určitej jedinečnosti použitia interiérových rastlín. Jedinečnosti nielen vo vlastnej inštalácii, ale tiež ako súčasti archiektúry. Nejedná sa len o vegetačný prvok, ale o výtvarné dielo, živé, premenlivé,“ dodáva záhradný architekt Zdeněk Sendler.
Rekuperácia energie z výťahu aj automaticky riadené osvetlenie
Bořislavce bol udelený certifikát LEED Gold, ktorý je medzinárodne uznávaným ocenením budov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Získala ho okrem iného aj za využívanie dažďovej vody (na závlahu zelene), rozsiahlej zelenej strechy a efektívne hospodárenie s energiami. Objektu sú vetrané riadene s využitím rekuperácie, dochádza tu tiež k centrálnemu vlhčeniu prívodného vzduchu. Garáže sú vetrané a temperované s pomocou odpadného vzduchu z kancelárií a vjazd a výjazd do garáží je koncipovaný tak, aby nedochádzalo k nadmernej spotrebe paliva. Systém vykurovania je napojený na centrálny zdroj (horkovodná prípojka) a bol navrhnutý s ohľadom na svetové strany. Vnútorné teploty sú regulované v závislosti na aktuálnom ročnom období. Okná sú tienené textilnými roletami.
Aj systém vnútorného umelého osvetlenia je automaticky riadený. Riadiaca jednotka detekuje prítomnosť osôb a je vybavená funkciou úpravy intenzity svetla. Tie zhasínajú automaticky vždy tridsať minút potom, čo čidlá zaznamenajú posledný pohyb v miestnosti. Vonkajšie osvetlenie sa riadi intenzitou prirodzeného svetla v danej dobe.
Netradičným technologickým prvkom je rekuperácia energie z výťahov, kedy dochádza k premene energie kabíny alebo protiváhy výťahu na elektrickú energiu. Navrátenie elektrickej energie späť do siete zabezpečuje frekvenčný menič PF1 a riadiaci systém výťahu. Táto rekuperovaná energia je následne spotrebovávaná v lokálnej sieti spotrebičmi.
Ideálnym výťahom pre rekuperáciu je ten, ktorý je intenzívne využívaný, disponuje veľkým zdvihom, vysokou nosnosťou a rýchlosťou. Ak sú tieto podmienky splnené, je možné sa spoľahnúť na vysokú účinnosť rekuperácie a nižšiu spotrebu elektrickej energie výťahom.
Ocenenie
Projekt Bořislavka už dostal niekoľko tuzemských i medzinárodných ocenení, napríklad v rámci českej Best of Realty 2021 (v kategóriách Nové administratívne centrá a Environmentálne šetrný projekt) za prínos v oblasti atraktívnej architektúry s nebývalo vysokou koncentráciou umeleckých diel. Je tiež jednou z českých stavieb roku 2022. Porota súťaže International Property Awards zase ocenila tvorcu projektu za inšpiratívnu architektúru, vysokú úroveň kvality a udržateľnosť, ktorej naplnenie je v budovách s presklenou fasádou obvykle veľmi náročné.
Bořislavka Centrum
- Architektonický návrh: Aulík Fišer architekti (Jan Aulík, Leoš Horák, David Zalabák)
- Záhradná architektúra: Zdeněk Sendler
- Dokončenie projektu: 2021
- Hrubá podlahová plocha: 69 735 m2
- Náklady: 3,5 miliardy korún (asi 143 mil. Eur)
- Investor: KKCG Real Estate Group
Fotogaléria
Zdroje:
https://www.schindler.com/cz/internet/cs/modernizace/vymena-vytahu/schindler-6500/_jcr_content/iTopPar/downloadlist/downloadList/57_1472128219466.download.asset.57_1472128219466/rekuperace.pdf
Autorská správa štúdia Aulík Fišer architekti, https://www.afarch.cz/borislavka-centrum https://estateawards.cz/nominace/nominace-projekt-borislavka-centrum/
