Dokážete sa v prípade výpadku zásobovania potravín o seba postarať aspoň na nejaký čas sami?
Koronavirová epidémia (prepáčte, ale navzdory celosvetovo vyhlásenej pandémií, mne sa viac páči slovo epidémia, pretože pandémia má trošku iné charakteristiky) nám priniesla aj nový pohľad na jedlo a potravinovú sebestačnosť. Vyhlásenie mimoriadnej situácie mnohým z nás pripomenulo, že ide do tuhého. A tak to vyzeralo aj v obchodoch, kde ľudia zo strachu, že nebudú mať čo jesť, robili čo najväčšie zásoby. Platilo tu určité heslo, len to čo je doma, nás uživí. Keď vláda 12. Marca vyhlásila mimoriadnu situáciu, ľudia sa vrhli na dávno nevídané nákupy múky, cestovín a trvanlivých potravín. V tejto situácií sme sa mohli zamyslieť aj nad tým, ako sme potravinovo závislí na obchodných reťazcoch ( najmä nemeckých a britských). Čo by sme robili v prípade, že by vypadlo na nejaký čas zásobovanie? Koronavírus nás núti po novom sa pozrieť, aká je skutočná výkonnosť slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva a teda aká je naša potravinová sebestačnosť, resp. nezávislosť od dovozov?
Slovenská republika má dnes sebestačnosť 37,2 %! Keby dnes, v čase koronakrízy si nemecké a britské obchodné reťazce povedali, že na Slovensku už nedovezú ani tonu potravín, tak viac ako 60 % obyvateľstva nebude mať čo jesť. No a aké ponaučenie by sme si z toho mali zobrať aspoň ako jednotlivec alebo ako otec či matka, ktorá sa má vedieť postarať o svoju rodinu. Nie je práve načase prehodnotiť náš súčasný spôsob života a stať sa viac nezávislým? Nemôžeme očakávať, že to za nás spravia len vlády, že sa začnú viac zaoberať potravinovou sebestačnosťou Slovenska a ako biedne na tom sme, ale mali by sme zodpovednosť prebrať aj do svojich rúk, nehovorím, že úplne. Cesta k úplnej potravinovej a možno aj energetickej samostatnosti je náročná, vyžaduje si tvrdú prácu a za začiatku odriekanie, ale čo takto začať aspoň po menších krokoch?
Jednoakrový pozemok ako cesta k väčšej potravinovej nezávislosti
Spôsobov, ako si vytvoriť svoju vlastnú sebestačnú usadlosť, či už na jednom akri, alebo menšom či väčšom pozemku, existuje nekonečne veľa. Či už so zvieratami, alebo bez nich vám jednoakrový pozemok môže zabezpečiť väčšinu vašich každodenných potrieb. Tu je jeden návrh, ako môžete 1 aker pôdy premeniť na sebestačnú usadlosť. Na väčších pozemkoch sa dá všetko potrebné dopestovať aj permakultúrnym spôsobom, ktorý vám ušetrí čas a prácu.
Nemusíte hneď stavať dom alebo zrub, na začiatok vám môže postačiť aj menší záhradný domček alebo chata. Ak budete pestovať len ovocie a zeleninu, nemusíte na pozemku bývať, musíte však počítať s pravidelnou dochádzkou. Ak sa však rozhodnete aj pre chod nejakých zvierat, bolo by ideálne, keby ste na pozemku aj bývali. Aj známy navrhovateľ prírodných záhrad Tomáš Svoboda začínal s jednoduchou stavbou, chatkou 3,5 * 7 metrov. Medzi stenami domu je konopná izolácia. K chatke si zaobstaral solárny fotovoltaický panel a nechal vyvŕtať studňu.
Náš tip: Ak nebudete betónovať základy do zeme a postavíte chatku napr. len na starých železničných podvaloch alebo dubových hranoloch (vydržia oveľa dlhšie ako napr. smrekové), nebudete k stavbe potrebovať ani stavebné povolenie.
Ak by ste však chceli väčšiu parádu a máte k dispozícií väčší finančný obnos, máme pre vás nápad v podobe zrubov na celoročné bývanie. Zrub je lákavý už na prvý pohľad, dýcha z neho priam neopakovateľná atmosféra.
Pozemok na hospodárenie
Ak sa rozhodnete chovať aj zvieratá, bude si to vyžadovať väčší pozemok aj viac vášho času a úsilia. Ak sa však rozhodnete pestovať len ovocie a zeleninu, môžete počítať s menším pozemkom a najlepšie bude, ak si tento pozemok rozdelíte do štyroch častí tak, aby ste mohli striedať jednoročné plodiny. Príkladom ideálneho striedania plodín je:
• tráva (4 roky)
• 1. záhon: zemiaky
• 2. záhon: strukoviny (hrach, fazuľa, atď.)
• 3. záhon: kapustovitá zelenina
• 4. záhon: koreňová zelenina (mrkva, cvikla, atď.)
Časom bude vaša jednoakrová farma produktívnejšia ako desaťakrové komerčné pestovanie.
Pestovanie v súlade s princípami permakultúry
Žijete na menšom pozemku a myslíte si, že dopestovať si vlastnú zeleninu je nemožné? Ako dokazuje rodina Dervaes žijúca v Los Angeles, možné to je. Táto rodina má na ploche 400 m2 udržateľnú nezávislú mestskú farmu aj so zvieratami. Za rok vyprodukujú 1950 kg zeleniny, 900 slepačích a 1000 kačacích vajec, 11 kg medu a kilá sezónneho ovocia. Majú vyše 400 druhov rastlín. Na tom, čo sami nezjedia, zarobia pomerne slušnú sumu. Záujem o miestne potraviny je tak veľký, že nemajú problém nájsť si zákazníkov. Vyhľadávajú ich aj reštaurácie.
Jedným z kľúčových úspechov tak bohatej úrody je podľa farmárov pestovanie podľa princípov permakultúry, ktorá sa nielenže zaobíde bez syntetických hnojív, ale zároveň neochudobňuje pôdu o soli a dôležité minerály. Taktiež sa snažia pristupovať k samotnému pestovaniu čo najekologickejšie. Väčšinu zariadení poháňajú buď vlastnou silou, alebo využívajú slnečnú energiu.
Rodina tvrdí, že denne na nákup potravín minie menej než 2 doláre (približne 1,62 eur), pretože až 90 percent surovín si dopestuje na vlastnej farme. Keďže je to rodinka vegetariánov, zaobídu sa bez mäsa. Plodiny, ktoré neskonzumujú, predávajú do okolitých reštaurácií, pričom si ročne prilepšia o približne 16 240 eur. Rodina prezentuje, že aj malý príklad stojí za to. Nie je im ľahostajný osud planéty, a preto sa snažili vymyslieť spôsob, ktorým by čo najmenej zaťažovali prírodu. Metóda pestovania pomocou vytvárania permakultúry podľa slov Julesa Dervaesa, majiteľa farmy, výrazne pomáha i v samotnej regenerácii pôdy. Dôkazom je jeho farma. Keď prišiel v roku 1985 do Pasadeny, pôda bola neúrodná a kamenistá. Dnes je hotovým rajom na Zemi.
Julius Dervaes spolu s rodinou vytvára vyvýšené záhony, ktoré umožňujú pôde v spodných vrstvách absorbovať viac vody, čo je výhodné najmä v období sucha. Taktiež v jednom záhone pestujú plodiny, ktoré žijú v akejsi symbióze. Vyššie rastliny, ako napríklad paprika či brokolica, rastú spoločne so šalátom, ktorý pre nich predstavuje zelený koberec.
Ľudia si pre nezávislý život kupujú aj väčšie pozemky, napríklad veľkosti 1 hektára. Na hektári môžu rozvinúť permakultúru, teda samostatne plodiacu záhradu, ktorá vám môže ušetriť veľa práce. Pestovanie v súlade s princípmi permakultúry sa riadi tiež heslom zachytávaj a uchovávaj energiu. V jednej detskej básničke sa hovorí o veveričke, ktorá v lete zbiera oriešky, aby jej pomohli prežiť dlhú zimu. Podobne je to aj s hospodárením v súlade s permakultúrou. Napr. zachytávanie dažďovej vody a recyklácia odpadovej vody z domácností zabraňujú stratám hodnotnej zálievky pre zavlažovanie, ktorú by sme inak stratili vplyvom povrchového odtoku alebo odkanalizovania. Zachytená voda je zdrojom vodnej energie v suchých mesiacoch. Podrobne sme o tom písali v nasledujúcom článku: Dažďová voda – prečo by sme ju mali začať využívať a čo na jej uchovávanie zvoliť .
Môžete využívať tiež tzv. šedú vodu z domácnosti: z kúpeľne, z umývania riadu...prakticky všetku odpadovú vodu, okrem tej z toalety. Systémy zberu šedej vody sa líšia cenou a tiež technickou dokonalosťou. Existujú jednoduché, cenovo nenáročné riešenia, ale tiež komplikované systémy, ktoré odvádzajú odpadovú vodu do usadzovacej nádrže a pieskových filtrov. Pomocou týchto metód sú z vody odstránené pevné nečistoty a patogény.
Keď budete mať bohatú úrodu, do budúcnosti budete určite potrebovať vybudovať nejakú pivničku, kde ovocie aj zeleninu uskladníte. O stavbách záhradných pivníc sme už tiež priniesli viac článkov. Môžete si prečítať napr. článok:Vybudujte si záhradnú pivnicu a užívajte si čerstvej zeleniny a ovocia ešte dlho po zbere.
Ak vás táto téma zaujala a dočítali ste článok až do konca, verím, že sme vás trochu inšpirovali. Cesta (aspoň k čiastočnej) potravinovej a možno aj energetickej nezávislosti nie je práve najjednoduchšia, ale postupne sa dá vybudovať. Môžete začať s menšími krokmi, ako napr. zaobstaranie vlastného pozemku na ktorom by ste mohli pestovať, poprípade rekultivácia vášho súčasného pozemku a postupné pridávanie prvkov, ktoré sme spomínali. Radi by sme v tejto téme pokračovali a do budúcnosti vám prinášali ďalšie podnetné články.
