Keď Tomáš Baťa začal s výstavbou robotníckych domov, išlo mu o to, vybudovať zeleňou prerastenú štvrť, ktorá pokryje potreby svojich budúcich obyvateľov – zamestnancov jeho továrne. Od vtedajších modernistických architektov (Jana Kotěry, Vladimíra Karfíka alebo Františka Lýdie Gahuru) žiadal návrhy na lacné stavby, ktoré by jeho pracovníkom poskytli priestor na oddych od kolektívnej práce a maximum súkromia. Vznikli preto unifikované neomietnuté objekty rôznych veľkostí, kubických tvarov a s plochými strechami. Baťa vo svojej dobe nemal tušenie, že sa domy z režného muriva zachovajú až do dvadsiateho prvého storočia a dokonca, že sa jeho priemyselné záhradné mesto stane kultovým pozostatkom funkcionalizmu, spadajúce pod ochranu úradov. A už vôbec nepomýšľal na to, že celý komplex bude pomyselnou tvárou Zlína a budú sa nim inšpirovať architekti aj sto rokov po jeho dokončení.
Tak to bolo aj v prípade štúdia brainwork oceňovaného architekta Petra Jandy, ktoré v lokalite nadväzujúcej na zlínsku štvrť Lazy navrhlo unikátnu novostavbu. Tá je zdanlivo situovaná mimo kontext baťovského urbanizmu a jeho konštrukčný a vizuálny kánon, ale napriek tomu je principiálne vnímanie Zlína v jej riešení všadeprítomné. Rodinný dom navyše ťaží z výnimočnosti svojho umiestnenia nad údolím Zlína, do ktorého poskytuje úchvatné panoramatické výhľady, zatiaľ čo z juhu je lemovaný stúpajúcim zalesneným svahom.
Dispozícia
Objekt zvaný Lazy House leží na pomerne veľkorysej parcele v bývalej záhradkárskej kolónii. Zvonku osovo rešpektuje vrstevnicovú logiku okolitých domov, ale jeho vnútorná časť sa natáča k mestu. Prvé podlažie s garážami a hosťovským bytom plní úlohu sokla a je zapustené do terénu. Hmota hranola druhého podlažia, ktoré pojíma hlavný obytný priestor domu a cez ktorý možno zo záhrady dohliadnuť až k mestu, je na sokli vykonzolovaná, takže pôsobí, ako by levitovala a svojím presahom vytvára zastrešenie nad vjazdom do garáží. Zatrávnená plochá strecha je obohatená o celopresklený strešný ateliér.
Konštrukčné riešenie
Nosnú konštrukciu domu tvorí kontaktne izolovaný železobetónový monolit. Sokel je v exteriéri obložený predkorodovaným a preto výrazne hrdzavým oceľovým plechom, takzvaným cortenom. Ten tu okrem iného vytvára efektný kontrast k interiérovým dreveným prvkom. Za účelom zachovania materiálovej kontinuity medzi domom a priľahlou záhradou je prítomný aj na dverách do vínnej pivnice.
Južná a severná fasáda druhého poschodia je kompletne tvorená veľkoformátovým pokovovaným trojsklom. Západné a východné fasády orientované k susedným stavbám sú tiež presklené a k tomu opatrené nerezovou tkaninou – clonou, ktorá popri svojej praktickej funkcii uchovania súkromia obyvateľov domu dotvára aj vizuálny ráz stavby. Jej hodvábne lesklý povrch dopĺňa odraz skiel a z určitého uhla pohľadu vytvára tzv. prchavé moaré splývajúce s oblohou. (Moaré je optický klam vznikajúci prekrývaním alebo prelínaním dvoch rastrov, ktorý je niekedy pripodobňovaný k 3D efektu.) Jednotlivé steny tak ponúkajú rôznu svetelnú priepustnosť.
Interiéry
Dominantným materiálom v interiéri je drevo. Steny sú obložené brestom a doplnené masívnymi irokovými podlahami (exotická a odolná africká drevina s vysokým obsahom živíc). Logika dýhovania nadväzuje na celistvosť a plošnú podstatu povrchov stien, jednotlivé listy sú položené tak, aby nedochádzalo k opakovaniu. Smer podlahových a terasových dosiek sleduje plášť domu.
Pozn.: Dnes len vzácne uplatňované brestové dyhy zvolili architekti s ohľadom na charakteristickú výraznú kresbu tohto dreva. Odkázali tak okrem iného na jeho tradičné využitie v modernistických stavbách medzivojnového obdobia. „Pri starostlivom, nesymetrickom kladení jednotlivých lisov umožnila kresba brestu vytvoriť kontinuálne plochy stien, vďaka čomu vyvoláva pocit pokračovania naprieč celým interiérom,” dodáva Petr Janda z ateliéru brainwork.
Dôraz bol kladený aj na umelé osvetlenie domu, v ktorom je kombinované priame a nepriame svetlo. Iridescentné svetlo rozptýlené šošovkami s dvojfarebnými rozptylovými filtrami prenikajúce cez plochu stropu dopĺňa priame svietenie nefarebným svetlom. Stropy sú vybavené perleťovým nástrekom v odtieňoch prechádzajúcich gradientom od stredu k okraju dispozície do jednotlivých zálivov interiéru.
Technológia
Dom disponuje parametrami, ktoré ho približujú pasívnym stavbám. To sa v spojení s odkazom na miestopisný názov susediacej lokality stalo zdrojom jeho pomenovania Lazy House. Vykurovanie a chladenie stavby je nízkoteplotné podlahové kombinované s rozvodmi v stenách v kúpeľniach a oceľových stĺpcoch zimnej záhrady. Zdrojom tepla sú zemné vrty pod základovou doskou domu a tepelné čerpadlo s možnosťou reverzného chodu v prípade potreby chladenia v lete.
Celý dom je vybavený rozvodmi riadenej ventilácie s rekuperáciou. Tie sú zo strojovne vedené pod stropom garáže a v podlahových konštrukciách smerom k vyústeniu výdychov do boxov, z ktorých sú ďalej distribuované štrbinami v línii dobehu podláh k veľkoplošnému zaskleniu. Spätná cirkulácia prebieha cez nasávanie v stropoch v kúpeľniach a štrbinami medzi stropom a stenovým obkladom. Vonkajší nádych vzduchotechniky je vyvedený pomocou zemného registra do priestoru v blízkosti pivnice, čo vďaka vedeniu potrubia v nezámrznej hĺbke umožňuje teplotnú úpravu vzduchu už pred začatím vlastnej rekuperácie. Strešný ateliér je možné chladiť lokálne klimatizačnou jednotkou ukrytou v schode na terasu alebo zatieniť screenovými roletami.
Záhrada
Záhradu tvorí voľne plynúce prepojenie trávnika a lúky oddeľujúce dom od ulice a tzv. predpriestor hosťovského bytu od jej hlavnej pobytovej časti. Na hranici so susednými parcelami boli vysadené vysoké bambusy a trávy, všetko kompozične dopĺňa niekoľko solitérnych drevín. Zeleň je zavlažovaná rozvedením spádovej podpovrchovej vody, vodou z vŕtanej studne a z rezervoáru na dažďovú vodu.
Do jednotlivých výškových úrovní záhrady, v ktorej bolo ponechané pôvodné spádovanie, boli vložené jednotlivé pobytové zóny. V najvyššej časti pozemku bola vybudovaná funkčná grotta (umelá jaskyňa), ktorá plní úlohu exteriérového zastrešeného zázemia. Tá je zložená z postupne natáčaných masívnych smrekovcových fošní usporiadaných ako priznané debnenie, v ktorom je skrytá železobetónová škrupina zapustená v terénnej modelácii za grottou, ktorá tak pôsobí ako vyrezaná zo svahu.
V rovnakej úrovni je uložený aj nerezový bazén s hranovým prepadom so žľabom kopírujúcim nadväzujúci terén a vytvárajúcim takzvaný infinity efekt (nekonečná hladina). V čase, keď nie je vodná nádrž využívaná, je teplota vody chránená roletou skrytou pod ponorenou lavicou z nerezových tyčí. Bazénová technológia je umiestnená v dome a využíva samospádový zber vody zo žľabov, ktoré následne spätne prečerpáva.
- Plocha pozemku: 1 400 m²
- Zastavaná plocha: 225 m²
- Úžitková plocha domu: 345 m²
- Rok dokončenia: 2020
Lazy House v číslach
V záhrade bola ponechaná aj pôvodná tehlová klenutá pivnica, relikt niekdajšej záhradkárskej kolónie. Bola však doplnená vnútornou oceľovou voskovanou vstavbou tvoriacou regály na fľaše. Konštrukciu poklopových zdvíhacích dverí a vstupnej časti tvorí cortenová oceľ. Strecha pivnice je novo opatrená írskym machom prerastajúcim spevňujúce bridlicové štety (spevnenie svahu, kedy sú kamene prekladané drobnejším materiálom, napríklad štrkom, prípadne prerastené rastlinami). Ako jednu z tematických vrstiev záhrady možno považovať aj zelenú strechu, ktorú používatelia bazéna umiestneného nad úrovňou strechy vnímajú ako „nekonečnú” lúku prelínajúcu sa do záhradného mesta v údolí.
Fotogaléria
Zdroje:
1 http://www.exoticke-drevo.com/iroko.html
Autorská správa ateliéru brainwork, s. r. o.
Čítajte tiež:
