A skutočne, stavba kopíruje hraničnú líniu lesa a to predovšetkým svojimi múrmi orientovanými na východ. Na severozápad sa dom otvára veľkorysými presklenými stenami a svojim obyvateľom ponúka pôsobivé výhľady. Zisk denného svetla v interiéri je tak maximalizovaný a zároveň bola splnená požiadavka investora, aby väčšina okien bola smerovaná k večernému slnku. Toto usporiadanie hrá dôležitú úlohu aj počas zimných slnečných dní, kedy sú okná významným zdrojom sálavého tepla zo slnka. Interiér domu je ohrievaný nielen cez zasklenie, ale tiež cez obvodové murivo, zložené z vápenopieskových tehál. Tieto tehly plnia nielen úlohu nosnej obvodovej konštrukcie (ide o materiál známy pre svoju pevnosť, ktorá aj pri tzv. tenkostennom prevedení zaručuje vysokú únosnosť), ale zároveň majú vynikajúce zvukovoizolačné, protipožiarne a tepelno-akumulačné vlastnosti. Vďaka tomu je interiérová teplota celoročne veľmi stabilná. Výhodou daného stavebného materiálu je tiež to, že funguje ako prirodzený regulátor vlhkosti. Dom má železobetónový monolitický strop.
Strešná zeleň
Do prírodného prostredia stavba zapadá svojou celkovou podobou, ktorú významne dotvára aj strešné rastlinstvo. Strešná konštrukcia je tvorená železobetónovou doskou s vegetačným súvrstvím. Zateplená je sendvičovými panelmi skladajúcimi sa z dvoch plechových plášťov s izolačným jadrom z tvrdej polyuretánovej (PUR) peny, následne vybavených "zeleným" systémom Optigrün. Vďaka vysokej únosnosti robustnej železobetónovej konštrukcie mohla byť strecha v sklone 22 ° osadená dokonca náročným intenzívnym lúčnym spoločenstvom *. Zavlažovanie je automatické, strešná vegetácia je pravidelne udržiavaná záhradníkom.
* Výška substrátu v prípade intenzívnych vegetačných striech môže dosahovať až jeden meter. Tento typ možno preto realizovať len na strechách s vyššou únosnosťou. Ak ide o zeleň správne založenú a dostatočne vzrastú, je jej kvalita porovnateľná s klasickou záhradou a na mnohých objektoch plní funkciu štandardnej pochôdznej terasy či malého strešného parku. Údržba intenzívnej zelenej strechy je však o niečo náročnejšia, než v prípade striech extenzívneho prevedenia, pretože si vyžaduje napríklad častejšie zavlažovanie.
Opalovaná fasáda
Interiérom i exteriérom prestupuje množstvo drevených prvkov. Podlahy v obytných miestnostiach sú pokryté dubovými parketami, drevo (bielený dub) sa vyskytuje tiež na stenovom obložení či schodisku. Drevená je aj zastrešená terasa, ktorá je orientovaná západným smerom. Hlavným vonkajším architektonickým elementom domu je drevená fasáda - prevetrávaný obklad s tepelnou izoláciou z minerálnej vlny.
Smrekovcové fasádne profily sú z opaľovaného dreva. Materiál bol ošetrený metódou známou pod názvom Yakisugi (japonsky "spálený céder") čiže Shou Sugi Ban, ktorá vznikla pred viac ako 700 rokmi v Japonsku a v súčasnosti ide o čoraz žiadanejší spôsob povrchovej úpravy dreva **. V prípade našej stavby bol povrch paluboviek vykartáčovaný do požadovaného odtieňa a napustený olejom. Výsledná farba fasády Domu pri lese je čiernohnedá s mierne presvitajúcou kresbou dreva.
** Účelom techniky Shou Sugi Ban je predĺžiť životnosť dreva. Pri tradičnom ručnom postupe sú tri dosky zviazané dokopy (v ideálnom prípade by ich vlhkosť mala byť maximálne 10-15%), takže vytvoria tvar trojbokého ihlanu. Vzniknutá dutina sa vyplní papierom, ktorý sa potom zapáli. Komínový efekt zapríčiní rýchle vznietenie a dôjde k rovnomernému opáleniu celého povrchu. Napríklad ku zuhoľnateniu dreva do hĺbky asi 3-4 milimetre dôjde za približne 5 minút horenia. Teplota vo vnútri ihlanu pritom môže byť až 400 ° C. Po dosiahnutí potrebnej úrovne opálenia sa dosky uvoľnia a uhasia. U nás súčasní svojpomocní stavebníci túto metódu skúšajú často napodobniť opaľovaním dreva (najčastejšie smrekovca) s použitím plynového horáka, potom povrch okefujú a ošetria prírodnými olejmi či voskami. Odborníci to však príliš neodporúčajú, pretože podľa nich nemožno domáckym opálením docieliť úplne rovnomerný výsledok ani dostatočnú hĺbky. Ak sa však postup vykonáva profesionálne (najčastejšie ide o strojovú automatizovanú produkciu), sľubujú výrobcovia životnosť konštrukcie v rozmedzí 40 až 60 rokov.
Na záver
Okná Domu pri lese sú hliníkové s trojsklom a vrátane plechového ostenia sú realizované vo svetle šedom odtieni (rovnako ako terasové zastrešenie). Interiéry boli navrhnuté prevažne ako otvorené, dôraz bol kladený na detaily: "Hlavný obytný priestor je navrhnutý ako jednotraktový, samostatná je len kuchyňa oddeliteľná posuvnými dverami. Hranicu medzi jedálňou a kľudovou časťou obývačky vymedzuje do určitej miery tubus obojstranného krbu. K dobrému interiéru patria starostlivo a dôsledne prevedené detaily - napríklad to, že sokle podláh s keramickou dlažbou sú zapustené do omietky alebo, že všetky drevené prvky interiéru - parkety, drevený obklad stien, vnútorné schodisko a ďalšie - sú z jedného druhu dreva – bieleného dubu," dodáva architekt Ondřej Červenka, autor projektu.
Použité technológie v dome patria k úsporným a ekonomickým. Vykurovací systém objektu je založený na tepelnom čerpadle typu zem / voda s vrtom. Úsporná je tiež vodovodná zostava, ktorá zahŕňa aj recykláciu šedej vody. Dažďové vody sú zachytávané v záhradnom jazierku. To všetko v spojení so zelenými strechami a okolitou zeleňou vytvára v lete príjemnú mikroklímu. Fasádne riešenie je navyše inšpirované svetlom a tieňmi lesa a napomáha domu prirodzene splynúť s okolitou krajinou. Výsledok hovorí sám za seba.
Zdroje:
https://japanwoodcraftassociation.com
Autorská správa Ing. Ondřeja Červenky
