Dom v skleníku čerpajúci energiu z prírody

Zmena plánu

Maria Granmar a Charles Sacilotto sa pôvodne pokúšali nájsť parcelu na novostavbu. V oblasti kde hľadali sa však v danom čase nenachádzal náležitý pozemok. Pristúpili teda nakoniec ku kúpe rekreačného objektu, ktorý sa nachádzal na pomerne rozsiahlej nezastavanej ploche uprostred prekrásnej prírody Stockholmského súostrovia. Zámer investorov bol od samého začiatku tzv. Nature House, teda prírodný dom. Inšpiráciou im bola práca Bengta Warneho, švédskeho význačného architekta a vizionára ekológa. Vo svojom diely sa sústredil na navrhovanie domov, ktoré dodnes umožňujú svojim majiteľom žiť v súlade s prírodou.

Dom nachádzajúci sa na Stockholmskom súostroví disponuje druhým plášťom v podobe skleníka. Vzniknutý medzi priestor je využívaný na pestovanie ovocia a zeleniny. Majiteľom umožňuje žiť v súlade s prírodou a predlžuje "záhradnú" sezónu o viac než 2 mesiace.

Domov a laboratórium v jednom

Úplne prvý NatureHouse bol postavený v rokoch 1974–76 v Švédsku, vo svealandskom distrikte v obci Saltsjöbaden. Obytný priestor, povedzme jadro, bolo obklopené druhou vrstvou plášťa – sklenenou škrupelinou. Bengt Warne týmto projektom, ktorý sa stal jeho domovom aj „laboratóriom”, dokázal, že ekologický spôsob života nie je ani nepríjemný, ani drahý. Dom v skleníku sa stal vľúdnym a navyše energeticky efektívnym útočiskom. Architekt vtedajšej spoločnosti predstavil spôsob života, v ktorom je čas reprezentovaný prirodzeným a nekonečným kolobehom prostredníctvom slnka, dažďa, vetra, pôdy, energie, vzduchu a vody.

Skleník na severe domovom

Marie a Charles nasledovali odkaz Bengta Werneho a v nordických podmienkach Švédska si vybudovali domov „v skleníku”. V severskej krajine, kde zima trvá od septembra do mája, si tak nevídane predĺžili obdobie, počas ktorého je možné pobývať vonku a navyše znížili počet mesiacov, kedy je potrebné objekt vykurovať – z pôvodných 9 je to teraz 6. Pôvodný objekt bol stavebne rozšírený a v súčasnosti je celoročne obývaný. Majitelia zvolili z estetických dôvodov drevenú fasádu, ktorou vďaka okolitému zaskleniu nemuseli nijako chemicky upravovať. Je ošetrená len ľanovým olejom.

Pohľad do medzipriestoru medzi dreveným a skleneným plášťom domu manželov Marie a Charlese. Tí nasledovali odkaz architekta ekológa Bengta Werneho, ktorý vo svojej dobe propagoval spôsob života reprezentovaný nekonečným kolobehom prírody.

Predĺženie záhradnej sezóny

Okolitý skleník je tvorený bezpečnostným sklom v hrúbke 4 mm. Hlavne jar a jeseň sa vďaka nemu stali najobľúbenejším ročným obdobím, počas ktorého rodina trávi svoj čas prevažne v priestore medzi skleneným a dreveným plášťom. Naskytnú sa samozrejme aj dni, hlavne v lete, kedy je potrebné teplotu znižovať. K regulácii slúžia okná umiestnené na vrchole skleníku, ktoré po otvorení účinne odvádzajú teplý vzduch von. Samozrejmosťou je aj tienenie svetlými roletami.

Terasa slúžiaca k relaxácií aj priestor na vytvorenie záhradky

Zaujímavá je tiež terasa, ktorá je hlavným relaxačným miestom v skleníku. Je umiestnená na streche domu. Pôvodná praktická funkcia strechy v podobe ochrany pred poveternostnými podmienkami nie je naďalej potrebná. Terasa je orientovaná južným smerom a majitelia tak získavajú celodenný prísun slnečnej tepelnej energie aj svetla. Napríklad na konci januára boli pri exteriérovej teplote–2 °C v skleníku nameraných takmer 20 °C. Po väčšinu roku je aj interiér domu prehrievaný tepelnou energiou zachytenou v skleníku. Je však potrebné vziať do úvahy aj to, že v prípade extrémnych mínusových teplôt je chladno aj pod sklom.

Nejde však len o využitie priestoru na odpočinok a tepla zo Slnka k ohrevu. Skleník slúži aj k pestovaniu ovocia a zeleniny ako napríklad rajčín, uhorkou a vínnej révy. Nájdete tam tiež bohato a pravidelne plodiaci figovník. Do budúcnosti by majitelia radi pristúpili aj k vybudovaniu zariadenia, ktoré akumuluje teplo získané skleníkom v teplých ročných obdobiach a využili ho v zime.

Systém úpravy odpadovej vody

Majitelia tiež nevracajú do prírody odpadovú vodu. V prvom rade sú veľmi šetrní, čo dokazuje zber dažďovej vody do akumulačnej nádrže umiestnenej pod zemou, ale tiež špeciálna toaleta, ktorá už pri vykonaní potreby separuje moč od exkrementov (v prípade močenia je splachované iba dvomi, maximálne tromi dcl vody). Urina spoločne so šedou vodou (pochádzajúcou zo sprchy, umývadiel...) putuje do prvej zbernej čistiarne, zatiaľ, čo tuhé exkrementy odchádzajú do centrifúgy, kde prebehne ich odvodnenie. Voda odchádza preč, tuhá zložka zostáva v centrifúge a je pravidelne, cca každého pol roka, vyprázdňovaná. Obsah je ponechaný na komposte, kde je ďalej prirodzene spracovávaný – s pomocou špeciálnych baktérií k tomu určených. Výsledok tohto kompostovania je využívaný iba ako hnojivo rastlín, ktoré nie sú určené ku konzumácií (okrasné kvety, tráva apod.). Druhý kompost umiestnený v susedstve v pevne uzatvorenej nádobe je klasického typu a je využívaný ako hnojivo pre ovocie a zeleninu.

Čo sa týka cisterny so šedou vodou, tá ústí do koreňovej čističky vody v malom jazierku na záhrade. Voda je následne využívaná ako závlaha záhonov v skleníku, prebytku sú vsakované na pozemok pri dome. Tento systém čistenia odpadových vôd situovaný v pivnici domu pracuje čisto na prírodnej báze, čistenie šedej aj tzv. čiernej vody prebieha s pomocou špeciálnych mikroorganizmov a to všetko bez použitia chemických aditív.

Obývaný kopulovitý skleník pri polárnom kruhu

Popísaný švédsky dom nie je jediný svojho druhu. Na svete ich je dnes už množstvo. Ďalší z nich je opäť na severe a to až pri polárnom kruhu v Nórsku na ostrove Sandhorney. Odborníci ho nazývajú „solárna geodetická kopula”. 7,5 m vysoký dóm je zostavený z 360 sklenených panelov, ktoré pokrývajú celý dom umiestnený vo vnútri. Polomer kopule je 15 m, veľkosť vzniknutého medzipriestoru pritom dostačuje na účely pestovania zeleniny a ovocia ako v prípade predchádzajúcej stavby. Majitelia túto možnosť využívajú na 100 % a okrem iného dopestujú napríklad kiwi, melóny a ďalšie exotické plodiny. Vzniknutý „skleník” dokáže vďaka špecifickému tvaru jednotlivých tabúľ skla uniesť aj veľké množstvo snehu, čo je v daných klimatických podmienkach nevyhnutnosťou.

Jednotlivé tabule skla kopulovitého skleníku unesú aj veľké množstvo snehu, čo je v daných podmienkach nevyhnutnosť.

Nezávislosť aj udržateľnosť

Na výstavbu domu situovaného vo vnútri skleníka boli navyše použité výhradne prírodné materiály a to predovšetkým organického pôvodu. Je postavený hlavne z hliny, slamy, piesku a dreva. S ohľadom na okolitú divokú prírodu, sa jednalo o pochopiteľný výber. A tiež si tu šikovní majitelia vytvorili systém pre úpravu vody, ktorý opäť funguje predovšetkým vďaka koreňovej čističke, v ktorej je voda filtrovaná vďaka zasadeným rastlinám a piesku. Aj tu je skleník využívaný na zber tepelnej energie zo Slnka, ktorá je následne využitá k vykurovaniu domu.

Nature House = aktívny dom

Obidve vyššie popísané stavby sú unikátne svojou snahou o maximálny zisk prirodzenej energie vyskytujúcej sa všade okolo nás a to bez príspevku zložitých technologických zariadení. Majitelia objektov sa stávajú takmer nezávislými na verejných distribučných sieťach a väčšinou nie sú ani nútení odoberať potraviny zvonku. V mnohých ohľadoch ich je možné pripodobniť k tzv. aktívnym domom, ktorých fungovanie sme v našom časopise, aj tu na webových stránkach, už rozoberali a budeme rozoberať aj do budúcnosti. Je isté, že sa obyvatelia týchto inšpiratívnych domov musia v niektorých chvíľach tiež uskromniť. To je však už vec priorít a životnej filozofie, ktoré majú majitelia týchto dvoch objektov nepochybne ujasnené.