Z architektonického hľadiska sú obklady stien i stropov konštrukcie, prostredníctvom ktorých zmeníme vzhľad i vlastnosti miestnosti a tým aj jej pôsobenie. Materiály, ktoré použijeme ako obklady potom ovplyvňujú psychiku aj subjektívne pocity osôb, ktoré sa v miestnosti zdržujú alebo ju pravidelne užívajú. Ale ich výber nie je len otázkou módy. V rezidenciách, verejných budovách či kanceláriách významných firiem alebo inštitúcií sú drevené obklady stálicou.
Drevené obklady kedysi a dnes
Drevené obklady vnútorných stien a stropov nie sú žiadnou novinkou, kedysi bývali neoddeliteľnou súčasťou obzvlášť bohatých interiérov. Mali tu okrem estetickej predovšetkým praktickú funkciu - zatepľovali priestor a tlmili hluk.
Neskôr sa začali v rôznych módnych obdobiach používať, predovšetkým ako estetický doplnok, aj v interiéroch bežných domov. Ako tepelná a predovšetkým zvuková izolácia slúžia v divadlách, kinosálach, hudobných sieňach a podobne, v reštauráciách sa môžu steny obkladať kvôli mechanickej ochrane ich povrchu a tým aj ľahšiemu udržiavaniu hygieny, v kúpeľniach chránia steny proti vlhkosti, podobne ako obklady keramické či sklenené. V tejto miestnosti môžeme drevom v závislosti od svojho vkusu a finančných možností obložiť steny, vaňu či podlahu v celej miestnosti alebo len v sprchovacom kúte. Malo by ale skôr ísť o tropické dreviny, ktoré sú tvrdé a mastné a teda odolné voči vode.
V súčasnej dobe sa k dreveným obkladom opäť viac vraciame. Nielen v interiéri – tu predovšetkým z dôvodov estetických, pretože obzvlášť kazetové či doskové obklady pôsobia veľmi dekoratívne, ale aj v exteriéri, kde plnia funkciu omietky a čiastočne aj zateplenia.
Avšak vnútorné aj vonkajšie obklady majú svoje zákonitosti, ktoré musíme dodržiavať, aby splnili očakávania a zostali funkčné a v dobrom stave čo najdlhšiu dobu.
Primárnym materiálom pre tieto obklady je masívne drevo, z neho predovšetkým borovica a smrek, pre svoju kvalitu a textúru sú vysoko cenené smrekovec, breza a predovšetkým dub, z materiálov na báze dreva potom plošné aglomerované materiály – najčastejšie DVD, OSB a MDF dosky, menej už preglejky a latovky.
Obloženie v interiéri
Všeobecne platí, že pre každý typ obloženia sú určujúce rozmerové parametre miestnosti a pôdorys, potom funkcia obloženia a z toho vyplývajúce finančné náklady. Dôležitá je výška obkladu, počet obložených stien, v neposlednom rade aj druh a povrchová úprava masívu či materiálu na báze dreva.
Miestnosť je možné opticky upraviť aj vhodným členením plochy obloženia. Podľa smeru pokladania delíme obklady na horizontálne a vertikálne, podľa výšky potom na nízke, stredné a vysoké – tie sú spravidla celostenné, do výšky stropu. Drevené obklady miestnosť obvykle veľmi zútulnia, ale pri ich navrhovaní treba brať do úvahy, že ak obložíme všetky steny, miestnosť sa opticky zmenší, tento efekt zdôrazníme, ak zvolíme na obklad navyše tmavé drevo.
Geometriu obdĺžnikovej miestnosti naopak podčiarkneme, ak obložíme jednu čelnú alebo dve protiľahlé plochy. V pravouhlej miestnosti sa neodporúča obkladať susedné steny, obloženie zdôrazní len jednu časť a miestnosť potom pôsobí nevyvážene.
Zdôraznením zvislého členenia miestnosť opticky zvýšime, naopak členenie horizontálne ju pomyselne rozšíri. Svetlé drevo priestor akoby oteplí a rozjasní, zároveň bude pôsobiť väčším dojmom. Ak máme príliš vysoké miestnosti, opticky ich znížime, keď obloženie nebude siahať až k stropu, ale iba do výšky prekladov okien či dverí alebo do výšky parapetov. Tak, ako pri iných úpravách interiéru, aj tu sa vyhneme deleniu miestnosti v takzvanom zlatom reze, teda v presnom strede, opticky nepôsobí také členenie vyvážene.
Vnútorné drevené obloženie z hľadiska konštrukcie
Obloženie doskami:
Ide zrejme o najobvyklejší typ obloženia, pozostáva z dosiek rôznych šírok, najčastejšie do šírky 150 mm a hrúbky v rozmedzí 15 až 22 mm. Vzhľad obloženia je daný orientáciou jednotlivých prvkov, s výhodou tu môžeme uplatniť aj farbu a textúru použitého dreva. Medzi najčastejšie materiály patrí smrekovec, borovica a smrek. Jednotlivé prvky bývajú najčastejšie obvykle na pero a drážku alebo vloženým perom, perá môžu tvoriť doplňujúci výtvarný prvok, prípadne je možné drážky prekryť ozdobnou výplňou.
Obloženie masívnymi doskami:
Základným materiálom pre tento typ obloženia sú masívne dosky, prípadne dosky na báze dreva s dyhovaným povrchom, ktoré sú skryto prichytené na nosnú konštrukciu. Toto obloženie sa hodí pre obkladanie veľkých plôch stien a stropov. Architektonické ladenie interiéru určuje použitý materiál, orientácia aj členenie dosiek.
Obloženie rámové:
Základom tohto obloženia je zostava rámov a príslušných výplní z masívu alebo z materiálov na báze dreva. Výplne môžu byť v ráme tiež zalištované, čím je možné celok ešte zvýrazniť.
Obloženie tyčové:
Obloženie je tvorené tyčami s rôznym profilom, medzi ktorými sú veľmi úzke škáry. Toto obloženie je využívané predovšetkým pre obkladanie zaoblených plôch.
Montáž obkladov v interiéri
Drevené obklady je možné použiť iba v suchom interiéri. Ak budeme obkladať steny v novostavbe, je na mieste trpezlivosť – s realizáciou obkladu by sme mali minimálne dva až tri mesiace počkať, aby betón aj steny dostatočne vyschli. V opačnom prípade by drevo začalo pracovať a vytvorili by sa v ňom aj niekoľkomilimetrové škáry. Rovnako ako pri iných prácach s týmto materiálom musíme pred začiatkom obkladania nechať drevo aspoň týždeň v miestnosti, pre ktorú je určené, aby sa vyrovnala jeho vlhkosť s podmienkami prostredia, obmedzí sa tým neskoršie pracovanie dreva v konštrukcii. Najrozšírenejším materiálom pre vnútorné obklady je mäkké a polotvrdé drevo, v našich podmienkach teda smrek, borovica a smrekovec. Optimálne z hľadiska praktického aj estetického je exotické drevo, nevýhodou je však veľmi vysoká cena.
Obklady exteriéru
So stúpajúcou obľubou dreva ako stavebného materiálu môžeme vídať na novostavbách aj rekonštrukciách aj drevené obklady vonkajších betónových, murovaných či hrazdených stien. Kombinácia anorganického a organického materiálu plochu stien zaujímavo rozčlení, dodá celku na dynamickosti, prípadne zvýrazní zaujímavé detaily. Pokiaľ nepoužijeme dostatočne odolné, napríklad severské drevo, ktoré je ale drahšie a zvolíme najobvyklejší smrek, borovicu, prípadne smrekovec, je potrebné dokonale ošetriť povrch vhodnými impregnačnými prostriedkami a súčasne dodržať konštrukčný postup tak, aby voda stekala po povrchu a nezostávala v priehlbinách či dokonca nezatekala dovnútra. Ochranné nátery je dôležité pravidelne opakovať. Pozornosť je potrebné venovať aj konštrukcii obkladu na vonkajšiemu murivu a eliminovať prístup vlhkosti k drevu. Obkladové prvky preto nemontujeme nikdy priamo na stenu, ale dodržíme vzduchovú medzeru širokú 20 až 25 mm tak, aby v nej mohol vzduch cirkulovať, to znamená, že v obložení musia byť navyše zhotovené vetracie štrbiny.
