Drevené stavby: fakty a dogmy

Nízky podiel drevených stavieb na výstavbe rodinných domov v Českej republike

Najčastejšie býva tento extrém zdôvodnený českou konzervatívnosťou. Česi vraj už od dávnych čias žiadajú len kamenné sídla a iné pokladajú za »papundeklové«, dočasné, podradné, pre chudých atď.

Náklonnosť k tradičným hodnotám môže byť významná, na druhej strane si ale Česi nepochybne vedia vyberať racionálne. K českému nezáujmu o drevené stavby možno prispieva malá osveta. Väčšina ľudí vie o drevených stavbách príliš málo na to, aby ich mohli objektívne porovnať s inými typmi stavieb.

Na poli osvety sa presadili skôr záujmové zoskupenia výrobcov tehiel a pórobetónu. Ide o zoskupenia, ktoré sa následne po páde komunizmu dostali väčšinou pod rozhodujúci zahraničný vplyv. V súťaži o priazeň ľudí rýchlo obsadili najdôležitejšie pozície a našich výrobcov drevených stavieb ponechali odpočívať na vavrínoch bývalej slávy z čias, kedy drevo išlo na export a tuzemcom sa hovorilo »nemáme«.

Našim výrobcom drevených stavieb a drevospracujúcim firmám to znie možno trošku tvrdo, ale štatistiky nie sú vľúdnejšie. Podľa finančného monitoringu, ktorý si od firmy A-Connect necháva zhotovovať spoločnosť Médea (najväčší subjekt v českých rukách v ČR, ktorý sa zaoberá nákupom reklamných plôch a časov v tlači, televízii a rádiách), utratili výrobcovia materiálov pre ťažké murivá za reklamu v rokoch 2000 - 2002 len prostredníctvom tejto agentúry 67,2 mil. Kč (viď obr. 2). Naproti tomu drevári a drevospracujúce firmy len malý zlomok uvedenej sumy, rozložený do izolovaných reklamných prípadov, v ktorých nebolo propagované drevo ako stavebný materiál, ale ako nejaký produkt alebo úspechy firmy. Lenže zákazník postupuje naopak: najskôr si vyberá typ materiálu pre svoj dom a až potom tvar a usporiadanie domu, dodaciu lehotu a prevereného realizátora.

Obr. 2: Finančné prostriedky vkladané do propagácie drevenej výstavby sú relativne nízké

Nie že by bol nedostatok nadšencov, ktorí obetavo propagujú drevené stavby. Organizujú pravidelné aj príležitostné stretnutia, ktorých sa zúčastňujú celebrity od politikov až po priemyselníkov. Tu sa priaznivci dreva navzájom uisťujú o svojom presvedčení, všetko v priateľskom duchu myšlienkovej harmónie. Ale k tomu, aby si drevené stavby uhryzli z veľkého miliardového koláča rodinných stavieb svoj dôstojný diel, nestačí asi len komorná akcia v štýle Združenie rodičov a priateľov drevených stavieb.

Za trinásť rokov kapitalizmu v ČR sa celé odvetvie drevospracujúceho priemyslu dopracovalo k zhruba dvojpercentnému [1] podielu drevených stavieb na celkovom objeme novopostavených rodinných domov. Štartovacia pozícia pritom nebola v krajine, známej lesným bohatstvom a vyspelým drevospracujúcim priemyslom, vôbec zlá. Ak sa dnes chce odvetvie rýchlo vypracovať až na nejakých 15 až 20 %, čo v súčasnej dobe predstavuje až 10 mld. Kč tržieb za rok, nemalo by mariť čas, ale prilákať do svojho Združenia milióny Čechov, ako to už dávno pred nimi cieľavedomou reklamou spravili tehliari a pórobetonári. Tehliarov to niečo stálo a niečo to bude stáť aj drevárov. Inak budú o rýchlom nástupe drevených stavieb v Českej republike iba snívať. A ich potenciálni zákazníci budú pestovať o dreve strnulé predstavy z dávnych dôb.

Obr. 3: Nórsky experimentálny rodinný dom, v ktorom masívne drevo o veľkom objeme pomáha v dome stabilizovať teplotu behom dňa

Drevené stavby- Fakty a dogmy

Jedna zo strnulých myšlienok, ktorá mnohým ľudom s ekologickým cítením bráni kývnuť na drevenú stavbu, hovorí, že v Českej republike je nedostatok dreva. Myšlienka zaváňa politikou: platí axióm, že všetko, čo komunisti zanechali, bolo v zanedbanom stave. Z toho plynie, že aj lesy boli poničené a bude ešte trvať, než sa ich podarí obnoviť. V skutočnosti sa v Českej republike vyťaží necelé ¾ z toho, čo v lesoch v plnom zdraví narastie do ťažobnej veľkosti a zostatok je nevyužitý. A rovnako ako Česká republika sú na tom aj ďalšie európske krajiny bohaté na lesy, vrátane Škandinávie, Nemecka, Rakúska atď. Dreva je skrátka prebytok, ale u nás sa o tom skoro nič nevie.

Ako to je s horľavosťou dreva?

Ďalšia predstava hovorí o tom, že dom z dreva horí ako z papiera. Je známe, že drevo naozaj horí. Jeho správanie pri vzniku a priebehu požiaru je ale neobyčajné a pre mnoho ľudí neznáme.

Požiare v bytoch vznikajú hlavne vzplanutím ľahko horľavých materiálov - textílií, nábytku, plastov, technických horľavín atď. - v dôsledku nesprávneho zaobchádzania s otvoreným ohňom a elektrickými spotrebičmi alebo pre zlý stav energetických rozvodov a neodbornou manipuláciou s nimi. Typ stavebnej konštrukcie za vznietením takmer nikdy nestojí a nehorľavé stavivá celkom logicky ničivý oheň z ľudských obydlí nevytlačili, ani jeho katastrofálne dôsledky. V kritickej situácii, keď už požiar zúri, prejavuje drevo obdivuhodnú odolnosť a hlavne – horí predvídateľne.

Obr. 4: Drevený masív sa ve Škandinávii používa do zvislých - nosných aj nenosných - konštrukcií, ktoré tiež slúžia ako tzv. akumulačné steny

Zatiaľ čo drobné drevené predmety ľahko zhoria, u objemných drevených kusov prenikne oheň do cca centimetrovej hĺbky a jeho ďalší postup sa výrazne spomalí alebo až zastaví, lebo povrchová vrstva zuhoľnatie a bráni prístupu kyslíka. Voči vysokým teplotám je dreveným masív, ktorý ostal, aj po odprchaní ligninu a pryskyríc, veľmi odolný a navyše si zachováva výbornú mechanickú tuhosť a pevnosť. Drevo v takto extrémnych podmienkach dokáže odolať dostatočne dlhý čas na rozdiel od prakticky všetkých ostatných stavebných materiálov - a vyčkať zásahu hasičov. Dnes už je popísaných veľa prípadov, kedy po požiare ostal zachovaný ohoretý systém drevených nosných trámov domu, zatiaľ čo napr. oceľové nosníky sa pod vlastnou váhou zrútili.

Technické vlastnosti dreva

Ľudia sa často domnievajú, že drevo je ako stavebný materiál menejcenný. Mýlia sa. Drevo má veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti, medzi všetkými stavebnými materiálmi takmer najlepšie akumuluje teplo (porovnaj s obr. 7) a úplne jedinečným a pre zdravie veľmi priaznivým spôsobom pracuje so vzdušnou vlhkosťou.

Obr. 7: Drevo medzi všetkými stavebnými materiálmi takmer najlepšie akumuluje teplo

Tepelná akumulácia u drevených stavieb

V Škandinávii, kde je tradícia drevostavieb a technická a teoretická základňa v celosvetovom meradle na najvyššej úrovni, sa používa v poslednej dobe drevený masív do zvislých - nosných aj nenosných - konštrukcií, ktoré tiež slúžia ako tzv. akumulačné steny. U nás sa akumulačné steny v drevostavbách - zrejme zo zvyku - navrhujú z betónu alebo plných tehiel. Tu tvoria nápadný prvok, ktorému sa podriaďuje vnútorná dispozícia a ktorý výstavbu združuje a vnáša do nej »špinavý« mokrý proces. Fyzikálne však betón, ktorý uvoľňuje akumulované teplo rýchlejšie než drevo, je potrebný v akumulačnej konštrukcií drevostavby snáď len vtedy, ak je požadované rýchle ustálenie vnútornej teploty (napr. po dôkladnom vetraní).

V drevených stavbách s dobrou tepelnou izoláciou a riadeným režimom vetrania nie je betón potrebný, čo ukazuje napr. nórska skúsenosť. Na obr. 3 je nórsky experimentálny rodinný dom, v ktorom masívne drevo o veľkom objeme pomáha v dome stabilizovať teplotu behom dňa. Slnko ohrieva behom dňa drevenú stenu z masívneho dreva, umiestnenú za presklenou fasádou na južnej strane. Kvôli tepelnej zotrvačnosti tohto materiálu (dreva) sa teplo behom noci pomaly z drevenej steny uvoľňuje...

Drevo a stabilizácia vzdušnej vlhkosti

Drevo sa priaznivo účastní aj tvorby vnútornej mikroklímy. Suché ihličnaté drevo obsahuje podľa terminológie normy ČSN 49 1109 až do 22 hmotnostných % vody, čo znamená, že na každých 100 kg drevenej sušiny pripadá až 22 l vody. Ustálená, dlhodobá vlhkosť dreva v drevenej stavbe je cca 10 %, čo predstavuje približne 55 l vody v jednom kubickom metre. Voda nie je v dreve pevne viazaná, ale kolíše v závislosti na vlhkosti vzduchu. V jednom m³ dreva môže byť ukryté od 25 až do 200 l/m³ vody (druhý údaj zodpovedá vlhkosti 35 % - bod nasýtenia vlákien) a drevo sa správa stále ako suché až polosuché.

Ak je vlhkosť vnútorného vzduchu nízka, uvoľňuje drevo vlhkosť do priestoru a naopak. Drevo vo väčšom množstve tak slúži ako stabilizátor priestorovej vlhkosti, čo je základný predpoklad pre zdravé bývanie. K výmene vlhkosti medzi drevom a vzduchom prispieva aj vysoká difúzna priepustnosť dreva pre vodnú paru so súčiniteľom δ = 0,09·10^-9 s (betón: δ = 0,013·10^-9 s, malta vápenná: δ = 0,031·10^-9 s).

Obr. 5: Väčšina dnešných drevených stavieb, čo sa týka vzhľadu, je k nerozoznaniu od tehlových stavieb

Drevené stavby iba pre chudobných?

Ľudia často nevedia, čo je to drevostavba, a preto ju nechcú. Od svojho domu očakávajú, že ich bude reprezentovať, lenže pod drevostavbou si väčšina Čechov predstaví zrub z hrubej guľatiny, v lepšom prípade stavbu zostavenú z fošien a dosiek. Je to jediný z praktických výsledkov podfinancovanej a navyše nesprávne hovoriacej reklamy. Mladí ľudia sa často čudujú, že väčšina dnešných drevených stavieb je, čo sa týka vzhľadu, k nerozoznaniu od tehlových stavieb (viď obr. 5). Nadchnúť týchto ľudí pre drevené stavby je najlepšie ešte omnoho skôr, než o stavbe začnú uvažovať. V čase, keď mladý človek zaháji prípravy k stavbe, je už väčšinou neskoro.

Čo sa týka drevených domov výhradne pre chudobných: v celom svete existuje veľké množstvo prípadov, kedy drevo poslúžilo ako základný stavebný materiál pre vkusné, reprezentatívne aj honosné rezidenčné stavby. Za kamennými stavbami v ničom nezaostávajú, naopak ich v mnohých smeroch výrazne prevýšia a bývanie v nich je považované za zdravšie. Rozsiahle sídlo, či skôr reprezentatívny palác, kde ako kľúčový stavebný materiál bolo využité drevo, obýva aj jeden z najbohatších mužov sveta, počítačový magnát Bill Gates.

Životnosť drevených stavieb

Ďalšia z myšlienok hovorí o tom, že drevené stavby rýchlo chátrajú a nič nevydržia. Tiež sa hovorí, že v dôsledku toho poskytujú banky na drevené stavby horšie úverové podmienky. Pravda je opäť niekde inde.

Štandardne na úverovom hypotékovom trhu platí, že pre neobývanú drevenú stavbu sa za tzv. technickú hranicu životnosti definovanú bankami pokladá 60 až 70 rokov a pre kamennú stavbu 100 rokov. Technická životnosť nemá podľa bankového zdroja Wüstenrot na ochotu banky poskytnúť úver ani v jednom prípade praktický vplyv, pretože úvery sa poskytujú najviac na 30 rokov. Za istinu hypotékového úveru sa potom berie odhad trhovej hodnoty domu v mieste jeho umiestnenia v okamžiku dokončenia výstavby, vychádza sa tiež z obstarávacej ceny. Použité materiály nehrajú v úverovej zmluve žiadnu rolu. Snáď jedinou nevýhodou drevených stavieb môže byť, že vzhľadom k vysokej rýchlosti výstavby montovaných drevených stavieb nie je možné ručiť rozostavanou stavbou.

Obr. 6: Drevený masív v konštrukciach s tepelně akumulačnou funkciou

To, že české banky kladú technickú životnosť drevených stavieb - celkom bez technického dôvodu - o desiatky rokov menšiu než životnosť kamenných stavieb, pôsobí na trhu s nehnuteľnosťami ako princíp, podľa ktorého hodnota drevenej stavby s pribúdajúcim časom upadá omnoho rýchlejšie. Škodlivosť takéhoto »princípu« môže byť obrovská. Proti jeho pôsobeniu sa neubráni ani veľmi dobrá drevená stavba, ani právne vzdelaný odborník.

Pokiaľ ide o skutočnú životnosť spravidla obývaných stavieb, potom tá je u drevených stavieb aj u kamenných stavieb oveľa väčšia než tzv. technická. Nie je ale možné jednoznačne rozlíšiť, či má dlhšiu životnosť drevená stavba alebo kamenná stavba. Pri dobrom konštrukčnom riešení stavby a bezchybnom zrealizovaní závisí životnosť oboch typov stavieb hlavne na údržbe. Obvykle oveľa skôr, než obývaná stavba celkom dožije, je podrobená zásadnej rekonštrukcií, po ktorej začína žiť de facto odznova.

Konštrukčné pravidlá

Čo nie je predsudok, ale holá pravda, je, že v Českej republike chýba široká základňa stavebno- tesárskych firiem, ktoré by uspokojovali a zároveň tiež podporovali miestny záujem o drevené stavby. Zo svojho okolia väčšinou každý pozná niekoľko stavebných firiem, ale žiadnu stavebno- tesársku. Keď sa laický záujemca rozhoduje, z čoho postaví dom, drevenú stavbu mu nikto zo susedstva neodporučí, a pokiaľ by na nej trval, nikto mu väčšinou neporadí.

Obr. 8: Predsadená Trombeho stena v drevenej stavbe slúži k čerpaniu tepla behom dňa

Zásady, podľa ktorých sa zhotovuje drevená stavba sa výrazne líšia od kamenných stavieb. Veľkú pozornosť je treba venovať príprave. Nie je možné vsadiť na to, že nedostatky v projekte sa v priebehu realizácie lacno preklenú rôznym domurovávaním, prerábkami atď, ako tomu býva u mokrej výstavby. Projekt je potrebné zveriť odborníkovi s dostatočnou skúsenosťou. Obvodové steny stredoeurópskych drevených stavieb sú okrem zrubových stavieb navrhované ako viac-vrstevné, neakumulujúce, s dostatočnou vrstvou tepelnej izolácie. Súlad vrstiev je podobný ako v prípade štandardného súvrstvia šikmej strechy. Dôraz je kladený na zabránenie vzdušnej infiltrácie obvodovou konštrukciou a potom na zamedzenie nevítanej kondenzácie vo vnútri obvodového súvrstvia v zime. Aj napriek tomu, že drevo má schopnosť absorbovať veľké množstvo vlhkosti, vedie nezvládnutá kondenzácia bez možnosti následného odparovania k jeho zahnívaniu. Preto sa hneď za interiérovú dosku z drevotriesky, sadrokartónu či masívu umiestňuje fólia neprepúšťajúca paru. Naopak sa (oproti strechám) väčšinou vynecháva poistná (difúzna) hydroizolácia medzi tepelnou izoláciou a fasádnou doskou a niekedy aj vetracia medzera. Na rozdiel od bežnej tehlovej výstavby sú možnosti laickej svojpomocnej výstavby drevenej stavby veľmi obmedzené.