V rázovitej krajine bývalých Sudetov, neďaleko hraníc s Poľskom, bol v centre českej obce Stará Červená Voda predvlani postavený dom pre dvoch. Starší pár, rodičia už dospelých detí, ho tu spoločne so svojimi blízkymi, priateľmi a s pomocou spolužiakov syna z fakulty architektúry vybudovali prevažne svojpomocne, aby sa stal priestorom, kde sa bude písať ďalšia kapitola rodinnej histórie a ktorým si splnia sen o bývaní so záhradou. Vďaka výbornej organizácii a voľbe materiálov predstavovali celkové stavebné náklady len asi jeden a pol milióna korún. Nepodpivničená novostavba nízkoenergetického štandardu s jedným nadzemným podlažím a podkrovím zaujala miesto po historickej stodole, z ktorej bola zachovaná časť obvodového muriva tvoreného masívnymi žulovými kameňmi. Pôvodný rodinný dom, ktorý so stodolou susedil, sa tiež dočkal demolácie, pričom väčšina zvyšných kameňov bola recyklovaná a použitá na gabiónové oplotenie.
Žula ako akumulačný aj tieniaci prvok
Vráťme sa však späť k novostavbe, ktorej unikátnosť, pre ktorú sme sa rozhodli ju čitateľom predstaviť, spočíva v umiestnení medzi pôvodnými žulovými múrmi hospodárskej stavby. Zachovanie týchto múrov bolo od prvopočiatku experimentom, architekti totiž netušili, v akom sú stave. Šťastie im však prialo a vďaka tomu môžu teraz múry plniť funkciu vysoko akumulačného prvku, ktorý napomáha udržiavať vnútornú klímu rodinného domu na príjemnej úrovni. Medzi kamennými múrmi a dreveným opláštením nového objektu pritom vznikla prevetrávaná medzera, ktorá bola zhora prekrytá oplechovaním. Ako presah pôvodných stien stodoly na južnej strane, tak aj zaťahovacie tienenie okien vedúcich na juhovýchod a vhodná orientácia okien zabraňujú prehrievanie stavby.
Pozn.: Jesenicku sa nie nadarmo hovorí „kraj žuly”. Žulový masív tohto regiónu zaberá plochu 140 km², pričom asi 20 percent sa nachádza v súčasnom Poľsku. Za začiatok masovej ťažby žuly na Jesenicku je považovaný rok 1854 (lokalita Čierna Voda). Snahy o zvýšenie odbornosti majstrov a baníkov boli zavŕšené v Žulovej roku 1886, kedy tu vznikla odborná kamenárska škola, ktorej činnosť bola ukončená v roku 1998. Najviac sa v tejto oblasti ťažilo za čias druhej svetovej vojny, kedy bolo sudetské Jesenicko súčasťou Nemeckej ríše. Miestna žula je označovaná ako „sliezska žula” a v komerčných kruhoch je dobre známa. Vyskytujú sa dve farebné varianty, pričom žiadanejšia a vzácnejšia „tmavá žula” našla využitie na dekoračné účely (pomníky, náhrobné kamene, leštené obklady a plastiky) a naopak bežnejšia „svetlá žula” sa hojne využíva v staviteľstve (dlažobné kocky a obrubníky). Sliezska žula je na Jesenicku dodnes ťažená, a to ako v novom lome Čierna Voda, ktorého geologické podmienky umožňujú ťažiť aj relatívne veľké bloky s hmotnosťou rádovo desiatok ton, tak napríklad v chotári obce Žulová v lome Huttung či v okrajovej časti obce Nová Červená Voda . (1)
Konštrukcia z dreva a hliny
Difúzne otvorená konštrukcia domu pozostáva z KVH hranolov (z nemeckého Konstruktionsvollholz) skladaných takmer bez spojovacích materiálov. Obvodové steny medzi trámami sú vymurované z nepálených tehál a v interiéri omietnuté hlinenou omietkou. Steny sú tak schopné dobre absorbovať vzdušnú vlhkosť, ktorú uvoľňujú s ohľadom na momentálnu vnútornú klímu. Omietky boli vyrábané ručne z hliny vyťaženej v neďalekom lome. „Skvelé bolo, že nám poradila partia miestnych chlapov, ktorí sa venujú ekologickej výstavbe, akým spôsobom pripraviť hlinené omietky a maltu a dokonca nám zapožičali špeciálnu miešačku,“ chváli spoluprácu autor návrhu Ondrej Palenčar z ateliéru TŘI.ČTRNÁCT architekti, ktorý projekt vypracoval pre svojich rodičov. Dodajme, že vnútorné priečky tvorí buková preglejka a rošt z lát 60/40.
Z vonkajšej strany sú nové tehlové múry opláštené smrekovým hobľovaným drevom, dodaným z neďalekej píly, ktoré bolo opálené priamo na stavbe a to plynovým horákom. Architekti sa inšpirovali v Japonsku, odkiaľ táto ochranná technika pôvodne prišla. Aj u nás ide však o zavedenú metódu, tradične používanú predovšetkým pri úpravách podzemných častí drevených kolov v oplotení. Zuhoľnatený povrch chráni drevo pred pôsobením poveternostných vplyvov, húb či mikróbov. „Skúšali sme rôzne varianty miery opálenia aj povrchových úprav. Nakoniec sme zvolili tíkový olej, ktorý bol do dosiek ošetrených ohňom jemne zatavený. Tak by mala byť životnosť dreva ešte viac predĺžená,” dodáva Ondrej Palenčar. Rámy okien sú taktiež drevené, oplechované pozinkovaným plechom a vyplnené izolačným trojsklom.
Pozn.: Nepálená tehla je využívaná či už na výstavbu obvodového, tak vnútorného priečkového muriva. Ide o tradičné tvárnice, ktorých využitie v stavebníctve siaha až do obdobia 8000 rokov pred naším letopočtom. Hlavnou výhodou tohto čisto prírodného materiálu, pre ktorý sa k nemu moderní stavitelia zase vracajú, tkvie v jeho schopnosti absorbovať prebytočnú vzdušnú vlhkosť, ktorú potom účinne prirodzene uvoľňuje, kedykoľvek je to potrebné. A to tak, aby bola v interiéri stále udržiavaná zdravá mikroklíma (o optimálnej vlhkosti vzduchu medzi 40 a 50 percentami). Tehla disponuje vysokým protialergickým potenciálom a schopnosťou zabraňovať tvorbe plesňových spór. Zároveň ponúka vynikajúce akumulačné, akustickoizolačné aj tepelnoizolačné vlastnosti. V ideálnom prípade môže byť stena z nepálených tehál dodatočne opatrená aj hlinenou omietkou, možno ju však kombinovať aj s klasickými povrchovými úpravami, ako sú vápenná či sadrová omietka.
Recyklovaný papier ako izolácia
Tepelnú izoláciu stavby zaisťuje fúkaná celulóza, ktorá bola zvolená pre jej ekologickú nenáročnosť a rýchlosť aplikácie. Okrem toho bola v dome uplatnená aj akustická izolácia z minerálnej vlny. Strecha je dvojplášťová a pokrytá je čiernou oceľovou krytinou s povrchovou úpravou z aluzinku pripomínajúcou falcovaný materiál. Zdrojom tepla v zime sú kachle na tuhé palivá, ktorých spalinová cesta ústi v exteriérový nerezový komín, umiestnený na východnej fasáde domu a elektrické vykurovacie káble. Do budúcnosti je tu v pláne aj inštalácia solárneho systému na ohrev vody. Pitnú vodu majitelia čerpajú z vodovodného radu, dažďová voda je sťahovaná do vsakovacej nádrže.
Pozn.: Celulózová izolácia je cenovo dostupným a pomerne ekologickým materiálom. Asi z osemdesiatich percent ju tvoria recyklované noviny (rozvláknené), ktoré sú pri procese spracovania chemicky upravené s použitím bóraxu. Ten zabraňuje šíreniu prípadného ohňa a robí tak izoláciu požiarne bezpečnú. Aplikácia na stavbe spočíva v jej nafúkaní pneumatickou hadicou, vďaka čomu jej malé častice zaplnia aj najmenšie medzery, čo napomáha maximálne využiť jej izolačný potenciál. Priedušná celulóza pri vhodnej skladbe tepelnoizolačného súvrstvia obvodovej steny efektívne pracuje s difúziou vodnej pary a bráni tak zrážaniu vlhkosti v obálkových konštrukciách domu a vzniku plesní. Je využívaná na zaizolovanie vodorovných, šikmých i zvislých plôch. Ide o technológiu, ktorá je na trhu už vyše štyridsať rokov a v prípade výberu skúseného výrobcu sa dá spoľahnúť aj na jej dlhú životnosť.
Dispozícia a exteriér
Na prvom podlaží sa nachádza tzv. zádverie, kúpeľňa, technická miestnosť, obývacia izba s jedálňou a kuchyňou a takisto spálňa. Tieto miesta slúžia na každodenné využívanie stálymi obyvateľmi domu – rodičmi. „Počítali sme aj s budúcim možným obmedzením pohyblivosti užívateľov a preto je celé podlažie bez prahov a v kúpeľni sa otočí aj hendikepovaný na vozíku,“ hovorí architekt. Schodiskom v zádverí sa potom vchádza do obytného podkrovia, ktoré zahŕňa dve miestnosti – spálne určené predovšetkým na návštevy – s pôsobivými výhľadmi do okolia.
Fakty:
- Zastavaná plocha domu: 66 m2
- Projekt: 2016
- Realizácia: 2019
- Náklady: 1,5 milióna českých korún
- Architektonický návrh: TŘI.ČTRNÁCT architekti
- Realizácia: svojpomocne
Na južnej strane domu bola vybudovaná kamenná terasa tienená textilnou plachtou. Stavbu nového domu doplnil aj priečne situovaný ateliér/garáž (obohatený o efektný detail v podobe veľkého kruhového okna) a medzi objektmi tak vzniklo akési nádvorie, centrum parcely, na ktorom možno organizovať napríklad rodinné stretnutia. Záhrada je funkčne členená na úžitkovú časť vzadu – s vyvýšenými záhonmi – a obytnú terasu s malým bazénom. Postupne sú vysádzané pôvodné odrody ovocných stromov. Pribúdajú aj malé stavby ako kôlňa na drevo a náradie či pec na chlieb.
Rodinný dom v Starej Červenej Vode bol nominovaný aj na Českú cenu za architektúru 2021 a Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR mu udelila cenu za citlivé a šetrné riešenie stavby vo vidieckom prostredí v Jeseníkoch . Agentúra ocenila „čisté hmotové riešenie začleňujúce stavbu prirodzene do typickej urbanistickej štruktúry sídla v podhorí Jeseníkov a tiež rešpekt k staviteľskej práci predchádzajúcich obyvateľov vyjadrený zachovaním časti pôvodných konštrukcií starej stodoly“. Projekt takisto obsadil aj prvú priečku kategórie Rezidenčné stavby v medzinárodnej architektonickej súťaži BigSEE Architecture Award 2021.
Zdroje:
https://tri.strnast.com/projekt/rd-stara-cervena-voda/
www.instagram.com/tri.strnast.architekti
www.facebook.com/tri.strnast.architekti
(1) https://www.muzeumjesenik.cz/ cz/sbirky/77-dil-sestnacty-o-lidech-a-zule-na-jesenicku-i.html
Fotogaléria
