Je možné zo starej stavby vytvoriť dom s takmer nulovou spotrebou energie?

Staré domy spotrebujú na vykurovanie až 250 kWh/m² tepla ročne, zatiaľ, čo u zrekonštruovaných objektov v pasívnom štandarde je to menej než 25 kWh/m². Modernizácia stavby sa preto javí ako vysoko žiaduca, pričom o čo starší a menej utesnený dom sa jedná, tým rýchlejšia je návratnosť investície (prispieť k nej môže aj štátny dotačný program Zelená domácnostiam). Návrh úpravy domu musí byť komplexný a nesmie zabudnúť na žiadny uhol pohľadu. Vždy ide o syntézu niekoľkých odborov, začínajúc architektúrou a končiac stavebnou fyzikou. Projekt tohto typu vyžaduje inovatívny prístup a určitú ochotu „opustiť zabehnuté koľaje”.

V prvom rade je potrebné si takýto dom, či už ho nazveme ako nízkoenergetický, pasívny, alebo s takmer nulovou spotrebou energií, definovať. Z pohľadu našej redakcie ide v každom prípade o koncept ponúkajúci zdravé a pritom vysoko komfortné vnútorné prostredie. Pred prestavbou je tiež potrebné najskôr dobre zvážiť, či sú pôvodné nosné konštrukcie skutočne vyhovujúce a nehrozí, že celý projekt narušia existujúce nekorigovateľné tepelné mosty. Pokiaľ však majiteľ v spolupráci s projektantom skutočne dôjde k záveru, že je možné stavbu modernizovať, môže dokonca k projektu pristúpiť aj po etapách a objekt v priebehu rekonštrukcie ponechať v prevádzke. Aj v prípade, že chcete realizovať iba prestavbu podkrovia, mala by mu byť prispôsobená celá obálka domu, a to vrátane otvorových výplní a strešného súvrstvia.

Pokiaľ je potrebné dom rekonštruovať, často sa to netýka len obvodových stien, ale takisto strešnej konštrukcie, soklu a základov domu. Foto: Animaflora PicsStock

Vnútorné alebo vonkajšie zateplenie

Pokiaľ je potrebné dom zatepliť, netýka sa to len obvodových stien, ale aj strešnej konštrukcie, sokla a základov domu. Vždy je tiež potrebné kvalitne vyriešiť detaily zateplenia okolo okien (nad ostením, parapetom) a dverí, všetky prestupy múrmi a kotvenie príslušenstva do fasády, aby bolo eliminované riziko vzniku tepelných mostov. Pred aplikáciou izolačného systému vhodnej hrúbky, ktorého súčasťou je aj kvalitne prevedená hydroizolácia, je často potrebné vykonať odvlhčenie stien.

Medzi najčastejšie materiály vonkajšieho zateplenia patrí expandovaný (EPS) alebo extrudovaný (XPS) penový polystyrén. EPS je aplikovateľný na zvislé konštrukcie či ako kročajová izolácia, pričom šedé dosky navyše ponúkajú až o 20 percent lepší tepelnoizolačný účinok ako dosky biele. XPS je využívaný najmä na izoláciu soklov budov, základových dosiek alebo v skladbe striech s obráteným poradím vrstiev. Obľúbeným izolantom je tiež polyizokyanurátová pena (PIR), ktorá býva často vybavená hliníkovou fóliou. V dôsledku recyklačných snáh v stavebníctve vznikla technológia vylievaného polystyrénu, ktorý je určený na izoláciu striech a podláh. Okrem toho sú na trhu aj ďalšie produkty, ktorých výber sa odvíja od preferencií investora: reflexná izolácia, penové sklo, minerálna vlna, či dokonca vákuové panely s tuhou výplňou z aerogélu a obalom s pokovaním, ktoré vďaka svojej minimálnej hrúbke spĺňajú parametre pasívneho štandardu a v tuzemsku nachádzajú uplatnenie predovšetkým pri termoizolačnom riešení komplikovaných konštrukčných detailov – čiže práve pri rekonštrukciách alebo napríklad v priestoroch schodísk bytových objektov.

Nadkrokvové zateplenie zväčšuje úžitkový priestor, izoláciu je však možné inštalovať aj medzi krokvy či pod nich. Foto: brizmaker

Budovy, ktoré z akéhokoľvek dôvodu nemožno izolovať zvonku, je potrebné vybaviť vnútorným zateplením stien. Jednou z možností, ako nenarušiť napríklad architektonicky hodnotnú fasádu, je v tomto prípade kapilárne aktívna izolácia na báze poréznych silikátových materiálov alebo prírodných materiálov s bunkovou štruktúrou bez parozábrany. Tá dokáže absorbovať kondenzovanú vlhkosť a odvádzať ju späť do interiéru, kde sa potom odparuje. Možnosti netradičných a pritom často drahých materiálov (vrátane ich správneho prevedenia) je vhodné si veľmi dôkladne overiť.

Strecha

Základné pravidlo zateplenia strešného plášťa znie „nešetriť” a mať už od počiatku rozmyslený spôsob aplikácie izolačného materiálu. Bežná hrúbka izolácie tu dosahuje 30-40 centimetrov. Väčším teplotným výkyvom a poveternostným vplyvom je pritom vystavovaná plochá strecha, ktorej najjednoduchším riešením je jednoplášťová konštrukcia. Šikmé strechy sú často predmetom záujmu investorov, ktorí pod nimi zriaďujú obytné priestory. Tam, kde je podkrovný priestor pretváraný v bytovom podkroví, je potrebné prispôsobiť novej funkcii skladbu strechy. Nadkrokvové zateplenie zväčšuje úžitkový priestor, izoláciu je však možné inštalovať aj medzi krokvy či pod ne. Najvhodnejšie je voliť difúzne otvorené systémy, ktoré umožňujú ľahšie odvádzanie vlhkosti, a to s parobrzdami s premenlivým difúznym odporom, ktoré ponúkajú aj možnosť odvetrávania smerom dovnútra. Zásadné je tiež vyriešiť napojenie strešnej izolácie na fasádnu a precízne pripojenie parobrzdy na vzduchotesnú rovinu stien. Nevyhnutná je následná kontrola takzvaným blower-door testom (test vzduchotesnosti).

Osadenie okien

Okná sú z pohľadu tepelnej izolácie považované za jeden z najslabších článkov stavieb. Avšak tie súčasné, ak sú odborne osadené, môžu v zime ušetriť značné množstvo energie potrebnej na vykurovanie. Nech už zvolíte dvojsklo, alebo trojsklo, mali by ste dbať na to, aby pri montáži nevznikali netesnosti v miestach ostenia ani v mieste osadenia skla do rámu, a boli tak vylúčené tepelné mosty v dôsledku prúdenia vzduchu týmito štrbinami. Najvhodnejšie je preto predsadiť okno vrátane rámu do dostatočne hrubej vrstvy izolácie. Majiteľ navyše môže využiť okno aj ako účinný zdroj tepelnej energie. Ak ide napríklad o miestnosť orientovanú na juhozápad, okno by malo byť čo najväčšie, aby slnko, ktoré sa v zime pohybuje nízko nad obzorom, prehrievalo interiér. Naopak na severnú fasádu by malo byť volené zasklenie skôr menších rozmerov. V letných mesiacoch zabráni prehrievaniu interiéru účinný tieniaci prvok.

Riadené vetrania a rekuperácia tepla

V dôsledku utesnenia stavebných konštrukcií dochádza v interiéri k zvýšeniu vlhkosti, a preto by mal byť správne zvolený aj systém vetrania. Možným riešením je riadené vetranie s rekuperáciou tepla, pričom vzduchotechnické rozvody je možné u rekonštruovaných objektov inštalovať napríklad do podhľadov stropov, na povalu či do pivnice. V prípade, že sa investor chce vyhnúť väčším stavebným zásahom, je možné zvoliť aj decentrálne rekuperačné jednotky, ktoré ponúkajú veľmi podobný účinok. Ide o lokálne zariadenie, ktoré je inštalované do stenového puzdra v obvodovej stene domu a vyžaduje iba elektrickú prípojku. Jednotka nasáva vzduch zvonku, predohrieva ho teplom získaným z odpadového vzduchu (bez toho, aby sa vzduch nový s tým, ktorý je odvádzaný, premiešal) a vháňa ho do interiéru. Viaceré lokálne rekuperačné zariadenia môžu byť systémovo prepojené a pracovať tak, aby sa po nastavenom časovom intervale pravidelne striedal prívod čerstvého vzduchu s odvodom vzduchu odpadového. Do rekuperačných systémov sa obvykle inštalujú aj ionizátory či filtre, ktoré vzduch čistia od alergénov.

Väčšinou je potrebné pristúpiť aj k regulácii vykurovacej sústavy, prípadne k inštalácii podlahového systému, ktorý je pre nízkoenergetické domy ako stvorený. Foto: mhp

Zdroj tepla

V neposlednom rade je potrebné pristúpiť aj k regulácii vykurovacej sústavy, ktorá by v súčasnej podobe bola pre kvalitne zrekonštruovaný dom v nízkoenergetickom štandarde predimenzovaná. Je samozrejme možné zaobstarať si úplne nový zdroj tepla, ktorého spotreba je potom vďaka vysokej tepelnej izolácii domu a neprievzdušnosti jeho obálky veľmi nízka, nech už je na jeho prevádzku využívaný (takmer) akýkoľvek zdroj energie. Ešte väčšiu úsporu prinesie napríklad inštalácia solárnych kolektorov či fotovoltaických panelov ako energetického zdroja pre vykurovaciu sústavu. Okrem toho je namieste tiež zateplenie vykurovacích rozvodov, najmä keď vedú nevykurovanými priestormi domu.

Nová redakcia v starom dome

Príkladnou realizáciou prestavby starého domu na budovu s takmer nulovou spotrebou energie je aj sídlo našej redakcie, o ktorom sme sa už podrobne rozpísali v minulých článkoch. Rekonštrukcia domu zo sedemdesiatych rokov bola vykonaná tak, aby stavba mohla na svoju prevádzku maximálne využívať slnečnú energiu. Inštalované boli plastové okná s trojsklami a prevažná časť z nich bola vybavená vonkajšími hliníkovými žalúziami. Na streche a fasáde domu je inštalovaná fotovoltaika, ktorá pokrýva väčšinu ročnej spotreby elektrickej energie. Vykurovaciu vodu, ktorá je v chladných dňoch hnaná do medených trubíc systému sálavého stropného vykurovania skrytého v podhľade z hliníkových plechov, ohrieva okrem iného aj tepelné čerpadlo vzduch/voda. Izoláciu stien domu v prízemí zaisťuje polystyrén, zatiaľ, čo jadro, ktoré je novo postavené z termoizolačných pórobetónových tvárnic, je bez dodatočného zateplenia. Výsledkom rekonštrukcie je vysoko komfortné a predovšetkým zdravé vnútorné prostredie.

Veľkú úsporu prináša tiež inštalácia solárnych kolektorov či fotovoltaických panelov ako energetického zdroja pre vykurovaciu sústavu. Foto: Palatinate Stock

Na záver

Rekonštrukcia je väčšinou ekologickejšia ako výstavba nového domu, kvôli ktorému by došlo k zastaveniu ďalšej zelenej plochy. Pri renovácii sa tiež spotrebuje oveľa menej materiálu aj energie. Výhodou prestavby staršieho objektu do pasívneho štandardu je nepochybne aj fakt, že sa tým hodnota nehnuteľnosti zvýši, objekt bude lepšie predajný a pre jeho majiteľa ide teda o pomerne bezpečnú investíciu.