Nech už ide o akúkoľvek z vyššie uvedených aplikácií, väčšina z nich končí finalizačnou jemnozrnnou stierkou. V tomto článku sa dotkneme jemných stierok, ktoré sa vyznačujú špeciálnymi vlastnosťami, nebo sú využité k novým postupom pri realizácii sanácií stavieb.
Pre pohľadový betón
Stále častejšie je betón využívaný i ako pohľadový architektonický prvok. Každý má svoju predstavu o tom ako by mal povrch takého betónu vyzerať a nie vždy sa túto predstavu podarí realizovať. Zatiaľ čo niektorí architekti zastávajú názor, že prirodzený vzhľad betónu nevadí, tzn. sú tu priznané obtlačky debnenia, vyskytujú sa na povrchu póry (pokiaľ sa nejedná o veľké kaverny, ktoré majú vplyv na trvanlivosť konštrukcie) a sú priznané i otvory po spojovacích tyčiach debnenia. Niektorí naopak vyžadujú povrch úplne bez pórov, hladký, bez jedinej imperfekcie.
V extrémnych prípadoch boli vyžadované aj také povrchy, do ktorých by sa mohli uchytiť rastliny a betónová konštrukcia sa tak stala súčasťou „zeleného prostredia” v okolí stavby. Nebudeme sa tu zaoberať tým, ktorý názor je správny.
Vzhľadom k tomu, že kvalitné zhotovenie betónovej konštrukcie závisí na celom rade parametrov, často je potrebné nájsť spôsob, ako dosiahnuť vytúženého výsledku. Povrch betónu ovplyvňuje materiál, kvalita a realizácia debnenia, voľba odformovacieho prostriedku, množstvo zámesovej vody, starostlivosť pri ošetrovaní, teplota zmesi i okolitého prostredia, kvalita zhotovenia a ďalšie okolnosti. Začiatok je samozrejme v premyslenom návrhu zmesi, ale podstatnú úlohu hrá väčšia starostlivosť pri realizácii konštrukcií z pohľadového betónu. V prípade, že výsledok cez všetky opatrenia nespĺňa očakávanie, je potrebné pristúpiť k povrchovej úprave, ktorá zachová vzhľad betónovej konštrukcie.
K tomu je možné využiť super jemnej stierky pre povrchovú úpravu betónových konštrukcií ako je napr. DENSOFIX SF (super fine). Aplikáciu takýchto materiálov je možné vedľa celoplošného naťahovania pomocou hladidla, realizovať i lokálne za použitia menšieho náradia ako sú špachtle apod. Tieto materiály sa využívajú predovšetkým tam, kde má byť povrch pokiaľ možno bez viditeľných pórov väčších rozmerov.
Od týchto materiálov je vyžadovaná vysoká prídržnosť k podkladu, vysoký podiel jemného plniva a spracovateľnosť na takej úrovni, aby bolo možné aplikáciu uskutočniť vyššie popísaným spôsobom, tj. „špachtlovaním”. Nezanedbateľnou vlastnosťou je kompenzácia objemových zmien, pretože pri typu aplikácie, kedy je sanačný materiál nanášaný v malej hrúbke na už vyzretý nebo čiastočne vyzretý podklad, dochádza k rýchlej strate zámesovej vody a riziku vzniku trhlín. Napriek tomu je dôležité nezanedbať ošetrovanie konštrukcie po aplikácii takejto jemnozrnnej stierky.
 |
 |
| Nežiaduce poruchy na pohľadovom betónu | |
Hydroizolačné funkcie
Jemné stierky, ako bolo vyššie popísané, sú štandardne využívané k tenkovrstvým, často celoplošným opravám. Vedľa povrchovej úpravy, tj. vyrovnanie, zjednotenie atď., je možné pri použití prísad využiť povrchové stierky k druhotnej úprave vlastností samotného povrchu betónovej konštrukcie. Preto je v niektorých prípadoch pri použití takto modifikovanej stierky možné „ušetriť” technologický krok. Najčastejšie sú uplatňované bariérové vlastnosti materiálov a to predovšetkým proti prestupe kvapalín, vzdušného CO2 a soliam.
V tomto článku sa dotkneme praxou overených vlastností stierok s kryštalizačnou prísadou akou je napr. DENSOFIX XP.
Vedľa bežne požadovaných vlastností prepožičiava kryštalizačná prísada tejto povrchovej stierke vysokú odolnosť voči prestupu vody a niektorých nevodných kvapalín a plynov. Pre prestup kvapalín i plynov je najpodstatnejším faktorom otvorený pórový systém konštrukcie a výskyt trhlín v konštrukcii. Kryštalizačná prísada je katalyzátorom reakcie, pri ktorej za prítomnosti vody dôjde i vo vyzretom cementovom tmele opäť k „rastu” produktov hydratácie. Tými sú postupne zaplňované voľné priestory, pórový systém, prípadné trhliny tak, že dôjde k utesneniu transportných ciest.
Tým, že účinná chemikália kryštalizačnej prísady je iba katalyzátorom, nedochádza k jej spotrebovávaniu a preto je po vnesení do konštrukcie stále prítomná. Testovaním, predovšetkým pomocou ortuťovej porozimetrie, bolo overené, že sa v materiáloch ošetrených kryštalizáciou rapídne znižuje podiel pórov pre transport vody a vodnej pary. Ešte výraznejšie je táto skutočnosť zjavná u nevodných kvapalín ako sú oleje, benzíny apod.
V nedávnej dobe bolo overené, že prísada XYPEX ADMIX C – 1000 v betónu, nebo v prefabrikovanej malte, predlžuje transportné cesty a funguje i ako bariéra proti radónu.
 |  |
| Zmena priemeru pórov pórovitého systému pri použití kryštalizačnej prísady | |
Zosilnenie konštrukcií pomocou externej výstuže
V podvedomí laickej i odbornej verejnosti je zosilnenie pomocou externej výstuže zviazané s oceľovým zopnutím stĺpov, nebo s použitím uhlíkovej pásky (lamely). Skutočnosť je oveľa rozmanitejšia. Vedľa pásikov (lamiel) sú využívané i tkaniny, ktoré môžu byť aplikované plošne. Vlákna môžu byť nielen uhlíková, ale i aramidová, kevlarová, sklenená a ďalšia. Tkaniny môžu byť navyše orientované vo viac smeroch a tým môžu účinnejšie vystužiť daný prvok. Popri použití epoxidovej matrice pre spojenie jednotlivých nosných vlákien u použitého kompozitu a pre jeho adhéziu k podkladovej (zosilnenej) konštrukcii, možno rovnako ako v prípade výstužných vlákien, využiť i ďalšie materiály.
Pomerne novým spôsobom vystuženia, je realizácia cementovlákniteho kompozitného materiálu, ktorého jednotlivými zložkami sú cementová malta (v tomto prípade MONOCRETE MONOMIX TH), a bazaltová orientovaná výstuž vo forme siete. Malta, ktorá je matricou, spojujúcou jednotlivá vlákna a zaisťuje prídržnosť k podkladu, je aplikovaná v hrúbke 10–20 mm. Po aplikácii prvej vrstvy malty je „vtlačená do jej povrchu bazaltová sieť, a následne je vše opäť prevrstvené cementovou maltou. Celkovo je možné povedať, že v tomto kompozite sú oproti zažitým kompozitným materiálom pre zosilnenie uhlíková vlákna nahradená bazaltom a epoxidová matrica, je nahradená matricou z cementovej malty. Tento systém (Tyfo EP – Basalt RM) je inovatívnym riešením zosilnenia betónových, železobetónových a murovaných konštrukcií, ktorý vznikol z európskeho výskumného projektu Operha.
 |
 |
| Nežiaduce poruchy na pohľadovom betónu | |
Hlavné prednosti systému
Jednak je eliminovaná hlavná nevýhoda kompozitných uhlíkových materiálov spájaných epoxidovou živicou, ktorou je nízka odolnosť proti požiarom. Tieto zosilňovacie prvky je potrebné chrániť ďalšími vrstvami proti účinkom vysokej teploty. V prípade epoxidových živíc sa kritická teplota pohybuje medzi 60 °C a 80 °C.
Druhou, nezanedbateľnou výhodou, je možnosť prestupu vodnej pary cez zosilňujúci vrstvu. Zatiaľ čo epoxidová matrica úplne uzavrie povrch konštrukcie proti prestupu prakticky všetkých kvapalných i plynných médií, maltové zmesi toto vo väčšine prípadov umožňujú. Bariérové vlastnosti sú sledované predovšetkým u historických konštrukcií, ktoré v mnohých prípadoch už nemajú k dispozícii funkčnú hydroizolačnú vrstvu a do nosnej stenovej konštrukcie vzlína voda. V celom rade prípadov je jediným možným riešením, umožniť tejto vode odpar z povrchu konštrukcie, pretože úplná obnova hydroizolačnej vrstvy je prakticky nemožná.
Výhodou je i zachovanie charakteru povrchu zosilňovanej konštrukcie. Správnou voľbou maltovej zmesi je možné zosilňovať týmto systémom i historické pamiatky, u ktorých je často vyžadované zachovanie povrchového vzhľadu konštrukcie.
Použitie bazaltových vlákien so sebou prináša ďalšie výhody. Ich pevnostné charakteristiky resp. fyzikálno-mechanické vlastnosti približne odpovedajú vlastnostiam vlákien sklenených. Sú približne o 10 % lepšie. Zásadné však je, že oproti ním nevyžadujú pri styku s cementom spojenými materiály povrchovú úpravu, ktorá by vlákna chránila proti korózii vplyvom alkálií. Celkovo je použitie cementovláknitých kompozitov s bazaltovou orientovanou výstužou vhodnou alternatívou k zosilňovaniu pomocou kompozitov s uhlíkovými vláknami vrátane prihliadnutia k nižším nákladom.
Záverom
Tento článok nemá ambície podať podrobný popis jednotlivých technológií, nebo vlastností výrobkov v ňom popísaných. To čo chce, je informovať, že povrchová úprava jemnozrnnými, cementom spojenými materiály („štuky”),zo sebou môže prinášať i ďalšie výhody. Tých je dosiahnuté použitím nových technológií pri výrobe stavebných materiálov (produktov stavebnej chémie), nebo pri použití nových technologických postupov, ktoré vychádzajú zo starších poznatkov o jednotlivých materiáloch.
