Čím ďalej väčšia časť investorov nestojí o život v domoch vybavených materiálmi, ktoré sú imitáciou tých prírodných a preferujú naopak stavby s vynikajúcimi vlastnosťami interiéru aj exteriéru. Prírodný kameň si cenia najmä pre jeho dlhú životnosť, vzhľad, difúzne vlastnosti aj ako symbol hodnoty. To všetko je navyše podporené zmenami hlavne v technológii opracovania, ktoré sa kamenárskeho odboru v posledných rokoch významne dotkli.
Nové ložiská
Tradičné remeslo sa v poslednom desaťročí rýchlo mení. Veľkosť obkladových či dlažobných dosiek sa zväčšuje do predtým nevídaných rozmerov. Vo svete - najviac v Brazílii s jej ohromným potenciálom doposiaľ nepreskúmaných území - dochádza prakticky denne k objavom nových ložísk hornín unikátnych farieb a štruktúr. Hoci sú tieto ložiská obvykle vyťažené počas niekoľkých rokov, druhová ponuka sa trvale rozširuje. V podstate každý z kamenných blokov získaných v týchto nových lomoch je raritou, po ktorej je vysoký dopyt. V tom sa líši predovšetkým od európskych materiálov, ktoré majú po stáročia rovnakú farebnosť i štruktúru. Vedľa žúl, mramorov, vápencov, rúl a rôznych polodrahokamov rozmanitých podôb je v súčasnej dobe na vzostupe ťažba kremencov (kvarcitov), ktoré sa štruktúrou podobajú mramoru, avšak ich vlastnosti sú rovnaké, aké má žula. Cenené sú ako veľmi ozdobný a odolný interiérový prvok (napríklad v podobe kuchynských dosiek).
Nové spôsoby povrchovej úpravy
Aj spôsob opracovania kameňa sa oproti minulosti líši. Popri skôr štandardnom opracovaní tzv. leštením sa dnes vytvárajú plastické povrchy. Ide o opaľovanie, tryskanie vysokotlakovým vodným lúčom, česanie diamantovými kefami alebo vypaľovanie laserom. Výsledkom je povrch, ktorý zvýrazňuje rozdielnu tvrdosť jednotlivých zŕn horniny a kresbu kameňa a ktorý je umelo nenapodobiteľný. Travertín v mnohých podobách
Oslovili sme odborníka Ing. Karla Duška, ¬riaditeľa spoločnosti Kámen Engineering, s. r. o., Hradec Králové a zároveň zástupcu už tretej generácie kamenárov v rodine, aby nám opísal súčasný stav v českom kamenárskom priemysle. V posledných rokoch sú opäť veľmi žiadané obklady fasád i interiérov z travertínu. Tento vysoko ušľachtilý sediment, známy obzvlášť z obdobia funkcionalizmu z dvadsiatych rokov minulého storočia, je charakteristický svojou svetlo okrovou farbou a otvorenými kavernami. Proti predtým bežnému opracovaniu jemným brúsením sa dnes povrch tiež ihličkuje alebo češe diamantovými kefami. Tým sa ešte viac umocňuje jeho krása a ušľachtilosť. Riaditeľ firmy zmienil tiež niekoľko zaujímavých realizácií nielen z poslednej doby. Trvanlivosť a povrchovú nemennosť travertínového obkladu možno doložiť na príklade pražskej administratívnej budovy OMG Panorama Centrum nad Národným múzeom v Prahe, ktorej obklad z rímskeho travertínu bol realizovaný pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Na súčasnom stave objektu sa však zub času nijako nepodpísal.
Privátna výstavba
Tmavý travertín sa stal tiež hlavným exteriérovým prvkom na práve dokončovanej novostavbe súkromnej vily. Architekt tu navrhol raritné technické riešenie fasády. Zvolený bol kameň s výrazným žilkovaním. Vďaka tomuto spôsobu opracovania sa docieli rovnakej štruktúry lícnej plochy, aká prirodzene vzniká pôsobením kyslých dažďov. Tie travertín postupne naleptávajú, ale súčasne s ním chemicky reagujú a vytvárajú na povrchu takzvanú krustu, ktorá kameň chráni pred ďalším vetraním. Táto povrchová reakcia zároveň spôsobí, že vzhľad kameňa, ktorý časom mierne stmavne, získa zaujímavú patinu.
Unikátne je však predovšetkým samotné osadenie. Deväťdesiat travertínových dosiek, každá s hmotnosťou 400 kilogramov, šírkou až 180 a výškou 284 centimetrov, bolo umiestnených zvisle na fasádu objektu tak, aby vždy jedna doska kopírovala celú výšku podlažia domu. Travertín je vždy potrebné osadzovať tak, ako ležal v prírode, teda s kavernami vodorovne. Architektonické riešenie však toto neumožňovalo, a tak firma riziko zatekania dažďovej vody do kaverien travertínu eliminovala miernym zapustením jeho lícnej strany pod líce omietky.
Iným vzorovým projektom z portfólia spoločnosti Kámen Engineering je aj rodinný dom na Liberecku, ktorý bol dokončený vlani na jeseň. Výnimočnú podobu získal tento objekt, ktorý je sčasti zasadený do terénu, okrem iného aj vďaka skvelej spolupráci investora a ateliéru SIAL Liberec. Fasáda domu (asi 200 metrov štvorcových) je obložená až trojmetrovými doskami rímskeho travertínu, ktorý je rezaný do fládra. Kameň je zavesený na nerezových kotvách - miestami na murive, miestami na oceľovej konštrukcii, ktorú firma vyprojektovala a dodala. Travertín bol použitý aj na vonkajšie masívne dlažby a niektoré vnútorné obklady. Veľkosť obkladových dosiek umocňujú masívne kamenné prímurovky zvyšnej časti fasády a oporných múrov v teréne, ktoré sú osadené z tzv. hrdzavej štiepanej ruly. Všetko dopĺňajú komunikácie zo štiepaných kociek a masívnych tryskaných dosiek žltej mrákotínskej žuly.
Súvisiace články:
