Kanadský vizionár si postavil dom v zemi. Má celoročne stálu teplotu aj dostatok svetla

Hlina je materiál, ktorý je pre budovanie ľudských príbytkov používaný od nepamäti. Najstaršie dochované stavby tohto typu sú viac než 5000 rokov staré. Na území našej krajiny bola hlina v stavebníctve používaná ako murovací materiál napríklad vo forme nepálených tehál (známych pod názvom bravčoviny) alebo sa tiež udusávala do debnenia. Hlineno-slamená "kaša" potom chránila zrubové stavby pred ohňom. Ostatne hlina je tiež zdrojom pre výrobu populárnej tehly, pálenej strešné škridle, keramického interiérového obkladu v kúpeľni či niektorých druhov omietok. A konkrétne nepálená hlina sa dnes z dôvodu popularizácie ekologického bývania dostáva znovu na piedestál záujmu staviteľov. Pre stavbu si ju vybral tiež nedávno zosnulý William Lishman, kanadský amatérsky architekt, environmentalista a zástanca alternatívneho životného štýlu a bývanie. Do verejného povedomia vošiel predovšetkým ako prvý človek, ktorý viedol let husí s lietadlom. Lishman postavil spoločne so svojimi synmi dom, ktorý pozostáva zo šiestich oválnych miestností v tvare kupolí, ktoré sú z tepelnoizolačných dôvodov zahrnuté zeminou. Inšpiráciou bolo majiteľovi eskimácke obydlie nazývané iglu a tiež myšlienky britského umelca Rogera Deana známeho, okrem iného, neobvyklou architektonickú tvorbou založenou na organických tvaroch.

Staviteľ nechcel bývať v „krabici“

Rodina Lishmanových sa zdržiavala dlhé roky v klasickej drevostavbe na kopci, v oblasti ležiacej asi 80 kilometrov od kanadského Toronta. Prefabrikovaný dom bol síce po neblahých skúsenostiach s kanadským podnebím (najmä s veternými vplyvmi) vybavený kvalitnou tepelnou izoláciou, napriek tomu jeho obyvatelia neboli s klímou vnútri spokojní. Ďalším faktorom, ktorý hral úlohu v rozhodnutí pre stavbu nového obydlia, bola Lishmanova plánovitá nechuť k pravouhlej architektúre a bývanie v "krabici". Tvrdil, že človek je bytosť, ktorá nie je stvorená pre život v hranatej miestnosti. Sám v klasických domoch zažíval klaustrofobické pocity. Po dlhom plánovaní preto rodina pristúpila k výstavbe obydlia viac organických tvarov, ktoré je navyše izolované tým najlepším možným spôsobom - hlinou. Zaujímavosťou je, že väčšinu prác majiteľ realizoval sám so svojimi synmi, iba s použitím zapožičanej ťažkej techniky. Došlo samozrejme tiež na konzultácie s poradcami z rôznych stavebných odborov. Stavba bola úspešne dokončená v roku 1991, kedy sa Lishmanovi nasťahovali. Dodnes je dom zabývaný.

Ako je zrejmé z tejto fotografie, ktorá zachytáva kuchyňu, v dome, hoci sa nachádza pod zemou, nie je núdza o dostatok svetla. Jeho rozptylu napomáha výmaľba, ktorá je tvorená práškovým mramorom. Ten je prirodzene luminiscenčný

Dom v zemi tvorí šesť rozľahlých častí – dómov

Dom podľa návrhu amatérskeho architekta Lishmana je postavený na vrchole kopca. Pôda tvoriaca jeho vrchol bola odbagrovaná, aby vznikol priestor na vytvorenie šiestich rozľahlých častí, akýchsi dómov. Každý z nich je separátnou stavbou s vlastnou strechou. Oválne izby sú tvorené oceľovými armatúrami v tvare pletiva (pripomínajúcimi po zostavení obrovskú vtáčiu klietku), na ktorú bol nástrekom a tzv. suchou cestou nanesený špeciálny typ nadmieru odolného, vysoko prídržného a minimálne vodopriepustného betónu (v Kanade dostupného pod obchodným názvom Gunia). Šírka múrov sa pohybuje v rozmedzí od 5 do 10 cm. Hladké biele vnútorné steny sú vybavené mramorovým práškom. Zvonku bol na betón aplikovaný vodonepriepustný decht, ďalej vrstva piesku s množstvom vzduchových kanálov, ktoré napomáhajú cirkulácii vzduchu medzi dvoma "soláriami" umiestnenými na oboch koncoch stavby, a nakoniec gumená fólia, ktorá chráni piesočnú časť pred navlhnutím. Vo finále bola konštrukcia zasypaná zeminou.

Vzniknutý kopec bol osadený trávou a ďalším záhradným rastlinstvom. Strecha je plne pochôdzna, vedie po nej vyšliapaný chodník a z jednej strany je dokonca k nerozoznaniu od obyčajného kopca (dom je úplne skrytý). Každoročne je tu zbierané napríklad hroznové víno a čo predovšetkým, strecha poskytuje ohromujúci výhľad do širokého okolia a na jazero. Dom sa pritom nachádza na pozemok o celkovej rozlohe viac ako 100 akrov.

Nie je núdza o dostatok svetla aj čerstvého vzduchu

Nenechajte sa však mýliť, v žiadnom prípade nejde o stavbu pivničného či iného podzemného charakteru. Zvonku sa môže zdať, že ide o hobití dom či obývanú jaskyňu, avšak po vstupe dovnútra návštevník žasne. Prvé pocity každého prichádzajúceho pripomínajú skôr tie, ktorých človek obyčajne nadobúda v gotických katedrálach. Každý zo šiestich dómov totiž disponuje vysokým stropom, v ktorého strede je umiestnené veľké strešné okno v tvare kupoly, ktoré dovnútra privádza neuveriteľné množstvo denného svetla. Jeho sila je ešte umocnená mramorovou výmaľbou, ktorá je prirodzene luminiscenčná a svetlo dokonale rozprestiera po celej miestnosti. Tiež podlaha bola z týchto dôvodov zvolená svetlej farby. Hlavná, spoločenská miestnosť je tou najväčšou v dome a ľahko sa do nej zmestí aj 40 ľudí, bez toho, aby ktokoľvek z nich pocítil tieseň. Na streche sa tiež nachádzajú ventilátory, ktoré do domu prinášajú čerstvý vzduch. Na tejto "veternej hôrke" o neho pritom nie je núdza. Pre všetky uvedené dôvody Lishmanovi trvajú na tom, aby dom nebol nazývaný ako podzemný, ale ako do krajiny integrovaný (earth-integrated). Celková úžitková plocha je takmer 240 m₂.

Pohľad na konštrukciu jednotlivých dómov predtým, než boli zahrnuté zeminou

Skutočne precízna príprava

Podzemná architektúra poskytuje mnoho výhod. Je však potrebné mať všetko dokonale pripravené a premyslené. Ide o stavbu, ktorá nejde len tak dodatočne opraviť alebo doplniť. Všetka kabeláž, elektroinštalácie, potrubie a ďalšie technické súčasti musia byť realizované perfektne a bez chyby ešte pred vykonaním zásypu hlinou. Je potrebné brať na vedomie tiež oválny tvar miestností, ktoré nedovoľujú nasťahovať do nich štandardný hranatý nábytok - všetko zariadenie je vyrábané na mieru, čo logicky zvyšuje náklady. Vyskytujú sa aj ďalšie prekážky, ktoré môžu vo výsledku znepríjemniť situáciu - napríklad ako zavesiť na stenu obraz, kam umiestniť hranatú chladničku a podobne. S posledným "zádrheľom" sa majiteľ stavby vysporiadal veľmi kreatívne. Vymyslel nový typ okrúhlej chladničky, ktorú umiestnil do kuchynského ostrovčeka. Ide o výsuvný otočný systém s pneumatickým pohonom na princípe stlačeného vzduchu, ktorý pri stlačení tlačidla zaisťuje posuv chladničky smerom nahor, pričom studený vzduch zostáva dole a tým nedochádza k zbytočným stratám energie. Kuchyňa, ktorá je spoločne s obývacou izbou ústrednou časťou domu, bola pritom všeobecne premyslená do posledného detailu. Žulový pracovný pult bol zostavený strategicky tak, aby na ňom všetka činnosť prebiehala celkom prirodzene a bez potreby neefektívnych presunov kuchára. Zľava doprava tak pozostáva z chladničky, drezu a krájacej plochy s otvorom na odhodenie kompostovateľného odpadu. Posledným stanovišťom je sporák. Sprchovací kút aj vaňa boli vymurované tak, aby kopírovali guľatý tvar obvodových stien. Zdanlivo nevyužiteľné úzke a tmavé priestory, ktoré vznikli medzi jednotlivými dómami, potom boli využité ako skladovacie miestnosti.

Úsporný, z veľkej časti sebestačný dom

Investícia do stavby pod úrovňou povrchu zeme je v začiatkoch nepochybne vyššia, ako v prípade klasickej výstavby murovaného či montovaného domu. Dôvodom je nutnosť presunúť veľké množstvo zeminy, spolupracovať s odborníkmi a tiež vytvoriť interiérové vybavenie na mieru. Z pohľadu energetiky ide však o úsporný, z veľkej časti sebestačný dom. Zemina nielenže obydlia chráni pred vetrom, ale tiež uľahčuje údržbu (nie je potrebná fasádna úprava, inštalácia odtokových žľabov, strešnej krytiny a podobne) a predovšetkým rieši problém s nadmernou potrebou vykurovania či chladenia, ktorý rodinu Lishmanových sužoval v ich predchádzajúcom dome. Nízka spotreba energie je dosiahnutá aj vďaka umiestneniu domu priemerne 33 cm pod úrovňou tzv. nezamŕzajúcej hĺbky. Vďaka tomu je v dome konštantná celoročná teplota okolo 15 ° C a v zime je teda potrebné vykurovať len minimálny rozdiel medzi touto a požadovanou pobytovou teplotou. Vykurovací systém sa skladá z teplovodného podlahového systému a dvoch krbov, z ktorých jeden je najmä za účelom tvorby atmosféry, umiestnený v hlavnej spoločenskej miestnosti a druhý v jedinej krajnej miestnosti, ktorá sa nenachádza pod zemou. Ide o jedáleň, ktorá je z veľkej časti presklená a je, okrem iného, vybavená aj klimatizačnou jednotkou.

Obývačka zahŕňa, okrem iného, aj hojdačku určenú vnúčatám manželov Lishmanových. Závesný krb možno odstrániť a v lete je tak priestor ešte väčší. Nemožno však rozhodne povedať, že by o neho bola inokedy núdza

Inšpirujte sa týmto vizionárom napr. pri stavbe záhradného domčeka

Rozhodne nejde o bývanie pre každého. Ak vyžadujete pôsobivé výhľady do okolia skrz veľkorysé presklené plochy či jednoducho nedisponujete dostatkom financií na pokrytie základných výdavkov za presun množstva zeminy, pristúpte skôr k vybudovaniu tradičnejšej stavby. Aj to má nepochybne svoje výhody. Lishmanov dom však určite poslúži ako inšpirácia, ktorú možno využiť napríklad len čiastočne, napríklad pre výstavbu napoly do zeme integrovaného záhradného domčeka pre hostí alebo chaty na vidieku. William Lishman bol vizionárom, ktorý robil všetko po svojom. Robme tak aj my a nebojme sa nového.