Kaplnka Panny Márie Bolestnej je rímskokatolícka kaplnka v obci Nesvačilka v okrese Brno-vidiek, postavená v rokoch 2014-2024. Jedná sa o kruhovú drevenú stavbu s kamennou podmurovkou. Farár René Strouhal spoločne s farníkmi mal jasnú víziu: priniesť svojmu kraju stavbu, ktorá by nielen utvárala okolitú krajinu, ale mala by vplyv na samotnú kultúru, spoločnosť a dedičstvo tohto miesta.
História
Od založenia obce Nesvačilka v roku 1715 tu nebola postavená žiadna kaplnka alebo kostol, na návsi stála iba malá zvonica z roku 1832. Farníkom z Nesvačilky nezostalo nič iné ako využívať kostol vo vedľajšej obci Moutnice. Po roku 2000 v súvislosti s návrhom nového územného plánu sa rozhodlo o výstavbe novej kaplnky na návrší pri južnom okraji obce. Základný kameň kaplnky požehnal v roku 2009 pápež Benedikt XVI. Projekt, neskôr ocenený ako Drevostavba roku 2017, vypracoval architekt Jan Říčný v roku 2012 a jeho poňatie spočívalo v použití kombinácie dreva a kameňa. Rozpočet bol vyčíslený na 15 miliónov korún, pričom náklady mali byť hradené z prostriedkov nesvačilských veriacich, charitatívnych akcií a zbierok.
V roku 2014 začali terénne úpravy v mieste kaplnky. Nasledujúci rok došlo k vybudovaniu základov a kamenného sokla. Medzitým prebiehalo opracovávanie a vysychanie trámov a úpravy okolia kaplnky. Do októbra 2019 sa preinvestovalo 7 miliónov korún. Hoci sa pôvodný odhad nákladov v priebehu výstavby podarilo znížiť vďaka pomoci obce, dobrovoľníkov a inštitúcií, chýbali na dokončenie kaplnky v júli 2020 tri milióny korún, čo realizáciu oddialilo. Kaplnka bola dokončená v roku 2024 a vysvätená 8. mája 2024 brnenským biskupom Pavlom Konzbulom.
Stavba a symbolika ruka v ruke
Kaplnka Panny Márie Bolestnej je založená na princípe centrálnej stavby, ktorá na vrcholku medzi poľami pôsobí ako maják, orientačný bod v priestore aj v duchovnom zmysle. Jedná sa o valcovú drevostavbu s kamenným soklom, stavebným materiálom je žula a jedlové a agátové drevo. Použitie prírodných, ale v tejto oblasti nedostatkových materiálov, ako sú kameň a drevo, pôsobia symbolicky: dodávajú vieru do vyprahnutej krajiny.
Sedem Máriiných bolestí
1) Pri uvedení Pána do chrámu, keď starec Simeon predpovedal jeho matke Márii: „On bude k pádu a k povstaniu mnohým v Izraeli, na znamenie, ktorému sa bude odporovať. A tvojou vlastnou dušou prenikne meč.“ (Lk 2,34-35); 2) Pri úteku do Egypta po anjelových slovách k Jozefovi: „Vstaň, vezmi dieťa a jeho matku a uteč do Egypta a zostaň tam, dokedy ti nepoviem.“ (Mt 2,13n); 3) Pri strate Dieťaťa Ježiša na púti do Jeruzalema, ako o nej svedčia Máriine slová po trojdňovom hľadaní: „Syn, prečo si mi to spravil? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali.“ (Lk 2,48); 4) Keď Mária stretla Ježiša s krížom. „Za ním išiel veľký zástup ľudu a ženy, ktoré nad ním plakali.“ (Lk 23,27); 5) Keď Mária povstala pri kríži svojho Syna. „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, príbuzná jeho matky Márie Kleofášova a Mária Magdalenská. Keď Ježiš uvidel svoju matku a ako pri nej stojí ten učeník, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, to je tvoj syn.“ Potom povedal učeníkovi: „To je tvoja matka.“ Od tej chvíle ju ten učeník vzal k sebe. (Ján 19,25-27); 6) Keď Mária príma do lona telo svojho mŕtveho Syna. „Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom, požiadal Piláta, aby mohol sňať Ježišovo mŕtve telo a Pilát mu to dovolil... Vzali teda Ježišovo telo a zavinuli ho s vonnými vecami do pruhov plátna.“ (Ján 19,38-40); 7) Pri ukladaní Ježiša do hrobu. „Na tom mieste, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v tej záhrade nová hrobka, kde nebol ešte nikto pochovaný. Tam teda položili Ježiša.“ (Ján 19,41-42)
Obec Nesvačilka žije v tradícii pútí k existujúcej zvoničke Panny Márie Bolestnej, preto je v kaplnke dôležité túto tradíciu udržiavať a rozvíjať. Symbolických odkazov na Pannu Máriu Bolestnú sa využilo ako priestorotvorných prvkov. Východiskom pre myšlienkové i priestorové stvárnenie kaplnky sa stalo grafické znázornenie viď priložený obrázok. Vďaka tomu prvky priestoru zhmotnili tak obsah, ako aj význam. „Pozemskú časť“ chrámu tvoria živelne vyskladané kamene ľahko prevyšujúce návštevníka. Sú pozemské rovnako ako my. V tomto sokli, v nás, majú pôvod Máriinej bolesti. Pretínajú priestor v podobe surových trámov a smerujú do jasného kruhového otvoru v strope, „k Bohu“. Jedným z trámov je aj onen kríž, pod ktorým stála Panna Mária. „Vznáša sa“ v priestore nad osou kňaziska a orientuje interiér k svätostánku, ktorý je pod ním umiestnený. Celý priestor nad kameňmi je obalený ľahko pôsobiacim závojom Máriiných sĺz tvorených jemnými vertikálnymi oknami a dreveným obkladom.
Rozdelenie priestoru je teda možné chápať na dve časti – časť pozemskú (kamennú) a nebeskú (drevenú). To platí aj v exteriéri, kde drevená časť je tvorená smrekovcovým tzv. kefovaným obkladom, ktorý zosvetlí do striebristého odtieňa a pôsobí veľmi ľahko a nehmotne. Stavbu obklopuje prstenec krížovej cesty doplnený jabloňami, ktoré tvoria alej vedúcu až ku kaplnke a sad, ktorý za ňou nadväzuje.
Nad otvorom v strope je umiestnený sanktusník 1) , ktorým je priestor osvetľovaný či už cez deň, tak aj v noci, čiže takpovediac svetlo od Boha k nám prichádza stále. V útrobách sanktusníka je totiž umiestnený zdroj osvetľujúci podlahu kaplnky – priestor pre veriacich a priestor tzv. kňaziska. V oknách vonkajšieho plášťa - závoji - sú tiež skryto umiestnené svetelné zdroje. Po západe slnka osvetľujú nielen vnútorný priestor, ale aj utvárajú nočnú vizuálnu stránku kaplnky ako dominanty v krajine. Kruhová podstata interiéru je akcentovaná usporiadaním lavíc. Obomykajú kňazisko, približujú veriacich obradu a vytvárajú spoločenstvo.
Čím starší, tým kvalitnejší
Centrálna prírodná kruhová sakrálna stavba, inšpirovaná stredovekými stavebnými postupmi, spája tradíciu s modernými technologickými možnosťami. Vyrastá z lomového kamenného sokla a podlahy z dusenej brúsenej hliny. Drevenú časť tvorí 7 ručne tesaných trámov a inovatívne lamelové konštrukcie vyrobené pomocou CNC obrábania z nalepeného dreva. Trámy sú usporiadané do ihlanu spájajúceho sa v kruhu tvoriacom otvor v streche. Všetko uzatvára oceľová vežička (už spomínaný sanktusník). Výška kaplnky je 27,5 m.
Pri vstupe vás privíta päť metrov vysoká meďou obitá dubová brána, za ktorou sa otvára dynamický priestor. Vchodová časť je doplnená sakristiou a kôrom s priľahlým schodiskom, vďaka ktorým objem kaplnky v jednom smere nadobúda a pritom priestor dodržuje princíp kruhu. Hoci vonkajší plášť je vajcovitého pôdorysu, z exteriéru stavba pôsobí ako kruhová.
Materiály boli zvolené s ohľadom na schopnosť starnúť - aby čas ich povrchom neuberal, ale naopak pridával na kvalite.
Okolie kaplnky a zaujímavosti
Kaplnka je viditeľná z mnohých pohľadov a v mieste nie je daná akákoľvek jasná smerovosť, z ktorej by sa dalo vychádzať. Navyše pahorok pôsobí pokojne a symetricky. Prístupy ku kaplnke sú dva. Jedným z nich je tzv. záhumenná cesta obkružujúca celú dedinu okrem zástavby v susedstve pozemku určeného pre kaplnku. Ďalší možný prístup vedie od cesty na Tešany alebo aj predĺžením záhumennej cesty od moutnickej cesty. Tu sa jedná o zadný prístup ku kaplnke, ktorý je možné chápať ako pútnický prístup od Moutnic.
V kruhu okolo kaplnky vznikla krížová cesta vysadená okrasnými jabloňami. Štrnásť zastavení sa dopĺňa so sedem trámov vo vnútri kaplnky. Alej jabloní lemuje prístupovú cestu ku kaplnke z Nesvačilky a mladé jablone už rastú aj okolo záhumennej cesty za kaplnkou od Moutnic. Táto zeleň by mala vytvárať panoramatický pruh pri pohľade od Moutnic, v ktorom vynikne vertikalita kaplnky. Ďalšou funkciou tohto pásu je opticky zatieniť rušivú zástavbu za kaplnkou. Za kaplnkou na os vchodu a kňaziska vznikne ešte na úrovni zelene pri krížovej ceste vonkajšia menza pre vonkajšie omše orientovaná na východ, altánok a lavičky pre návštevníkov.
Architektonické štúdio RCNKSK
Štúdio sa zameriava na všetky formy architektúry od urbanizmu po detail kľučky. Vytvára priestor, atmosféru, miesto na život. Od štúdie po realizačnú dokumentáciu, s dôrazom na udržanie počiatočného konceptu v každom meradle aj detailu stavby. Architekti tu pracujú na rôznych formách projektov. Ku každému projektu pristupujú individuálne a vďaka tomu nekončia pri rutine a konvenčnom navrhovaní. Dôležité sú pre nich poctivé dobre starnúce materiály, ktoré zub času nepoškodia. Hľadajú vhodné estetické aj technické riešenie v závislosti na kvalite, fungovaní v čase, cene. Radi pracujú s tradičnými remeselnými postupmi v spojení so súčasnými technologickými možnosťami. Ateliér založili Filip Kosek a Jan Říčný v roku 2015 po už preverenej spolupráci z čias štúdií na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe.
Stavba bola vykonávaná zo značnej miery svojpomocne. Miestni ľudia a pán farár René Strouhal do nej vložili mnoho energie, času aj zdrojov. Stavba od roku 2024 slúži veriacim. Stále je však možné prispieť na vybudovanie organov, ktoré priestor rozoznejú.
Zdroje:
[1] www.linka.news
[2] Architektonické studio RCNKSK
[3] www.kaplenesvacilka.cz
[4] www.kudyznudy.cz
1) Sanktusník (sanktusová veža) je malá a štíhla vežička nachádzajúca sa na hrebeni strechy presbytéria kostola obvykle zhruba nad hlavným oltárom, menej často (predovšetkým pri stavbách z obdobia neskorej gotiky) tiež na hrebeni strechy hlavnej lode alebo nad krížením lodí. (zdroj: wikipedia)
Čítajte tiež:
