Potrebu zveľaďovať svoje domy mali už Egypťania 4 tisíc rokov pred Kristom. Dosky a tehly vysušili na Slnku a natiahli na nich prvé glazúry modrej farby na báze medi. Týmito prvými obkladmi zdobili spočiatku predovšetkým reprezentatívne budovy. Až arabská expanzia na západ prispela k rozšíreniu do Talianska, kde sa celá kultúra dlaždíc a obkladov rozvíjala. Nemôžeme zabudnúť ani na turecký Iznik, kde miestni vytvárali dlaždice s motívmi kvetín, pasážami koránu alebo arabskou kaligrafiou. Najznámejšia je pravdepodobne iznická keramika, ktorá vynikala dekórom nanášaným na biely podklad pod tenkou transparentnou glazúrou. Týmito obkladmi potom Osmania zdobili vnútrajšky duchovných budov, vďaka čomu v nich skvelo rezonoval zvuk modlitby.
Verejné a náboženské stavby boli prvým miestom, kde sa j v stredovekom Taliansku začali objavovať zdobené kachle. V priebehu 12. storočia potom vznikali väčšie výrobne dlaždíc v talianskej Florencii, Siene, Orviete či Faenze. Výsledkom toho bola aj najväčšia podlahová mozaika v Európe, ktorá až dodnes pokrýva celú zem katedrály v talianskom Otrante. Od začiatku 12. Storočia sa začal vývoj keramiky rapídne meniť smerom k väčšej efektivite. Po novom tak bol kladený dôraz na plánovanie, výrobu aj logistiku. Vďaka tomu začali vznikať aj prvé firmy, niektoré svetové pritom fungujú dodnes.
Rozmach v Čechách a na Slovensku
Najväčší rozvoj však nastúpil po 2. Svetovej vojne, opäť predovšetkým v Taliansku a tiež v Španielsku. V Československu sa až do roku 1990 vyrábali iba malé jednofarebné obklady v rozmere 15x15 cm a ich vzory pôsobili v priestore veľmi umelo. „Ľudia boli však vtedy vôbec vďační a spokojní, pokiaľ nejakú dlažbu či obklad vôbec zohnali. Obkladov bol veľký nedostatok a získať ich bolo veľakrát možné len vďaka známostiam,“ uviedol konateľ firmy M.B.Keramika Martin Bezděk.
Obklady sa tak často predávali priamo z vagónov na stanici, bez toho, aby sa dostali vôbec do stavebnín. „Veľmi obľúbené boli napríklad obklady ERIKA s farebnými kvapkami. Z hľadiska súčasného dizajnu sú však už dávno prekonané a do moderných interiérov prakticky nepoužiteľné. S modernizáciou tuzemských aj zahraničných výrobných liniek po roku 2000 sa začali objavovať prvé vydarenejšie imitácie prírodných materiálov, rozšírili sa tiež možnosti z hľadiska rozmerov,“ doplnil Bezděk. Zatiaľ čo ešte pred pätnástimi rokmi tak mala v zahraničí najväčšia dlažba rozmer 50 x 50 cm a v tuzemsku okolo 30 x 30 cm, v súčasnosti má najväčší obklad a dlažba v zahraničí rozmer 160 x 320 cm a u nás 60x120 cm. Pokrok z hľadiska formátov je teda výrazný.
Veľkoformátová budúcnosť
Práve nástup veľkoformátových obkladov a dlažieb je jedným z kľúčových trendov súčasnosti a ide ruka v ruke s modernizáciou výroby. Podľa odborníkov je možné pritom hovoriť doslova o boome. Ponuka obkladov a dlažieb veľkých formátov sa totiž postupom času neustále zvyšuje, ich cena naopak klesá.
„Bežnejší veľkoformát v rozmeroch 60 x 120 centimetrov je na trhu už zhruba desať rokov. V odbore je braný ako štandardný a medzi zákazníkmi je veľmi rozšírený. Jedným z najzaujímavejších trendov súčasnosti je výroba obkladov a dlažieb, ktoré môžu dosahovať až obrých rozmerov 320 x 160 centimetrov. Skutočne veľký boom u veľkoformátových obkladov nastal pred 3 rokmi, kedy sa začali objavovať aj u dodávateľov, ktorí do tej doby vyrábali obklady a dlažby bežných rozmerov,“ spresnil Martin Bezděk. V súčasnosti sa takto veľké obklady na Slovensko iba dovážajú, tuzemskí užívatelia po nich podľa neho budú siahať čím ďalej, tým častejšie. „V celkovom súčte tvoria v zahraničí veľkoformáty tridsať percent objemu predajov, na Slovensku a v Čechách je to zatiaľ oveľa menej. Priamo v našej spoločnosti podiel veľkoformátových obkladov a dlažieb z celkových predajov už presahuje 20% a stále rastie,“ uviedol Bezděk.
Technologické vymoženosti
V posledných rokoch sa tiež výrazne zdokonaľujú technické vlastnosti obkladov a dlažieb, akými sú tvrdosť, mrazuvzdornosť či protišmykovosť. Kedysi boli protišmykové dlažby horšie čistiteľné, dnes to však už u množstva výrobkov neplatí a ich údržba je jednoduchá. Veľkoformátové obklady a dlažby sa tak teraz takmer výhradne vyrábajú v takzvanom rektifikovanom prevedení. Je možné ich teda pokladať len s minimálnou spárou, čo prispieva k väčšej čistote danej miestnosti.
Ešte v 90. Rokoch sa vyrábalo veľa dlažieb, ktoré boli určené iba do interiéru. Dnes už výrobcovia bežne ponúkajú dokonale mrazuvzdorné dlaždice, ktoré je možné využiť univerzálne, teda pre interiér a exteriér. Postupne sa tiež zmenšuje hrúbka niektorých obkladov a dlažieb. Najmodernejšie technológie umožňujú výrobu dlaždíc v hrúbke 3,5 mm, ktoré sú podlepené sklolaminátovou sieťou. Tieto ultratenké dlaždice si zachovávajú rovnaké technické vlastnosti ako obklady a dlažby v štandardnej hrúbke 1 cm, sú však ľahšie a oveľa lepšie sa s nimi manipuluje.
Veľký pokrok je možné zaznamenať aj u glazovania a celkovej estetickej stránky. Najnovšie špičkové technológie umožňujú preniesť na veľkoformátový obklad dokonalý dizajn mramoru, kameňa, betónu či dreva. Na pohľad sú tieto dlaždice prakticky nerozoznateľné od skutočných prírodných materiálov a často sa tiež stáva, že môžu byť dokonca aj krajšie a svojim prevedením prekonať prírodu. „Na obklade veľkého rozmeru navyše dokonalý vzhľad prírodného materiálu skvelo vynikne,“ uzatvára konateľ spoločnosti M.B.Keramika. Nové technológie zároveň umožňujú hlavne u popredných výrobcov vytvoriť rôzny vzhľad jednotlivých dlaždíc a to až v 38 a viacerých variantoch. Až 39. dlaždica tak potom vyzerá ako tá prvá.
