Štukatérstvo
Niektoré štukatérske prvky sa vyrábajú ťažením, iné sústružením, mnohé ale tiež využívajú technológiu odlievania. Odlievajú sa do foriem, ktoré môžu byť vyrobené podľa modelu z hliny, plastelíny, sadry, kameňa, betónu, dreva aj plastu. Forma je teda negatívom originálneho modelu.
Čo rozhoduje o najvhodnejšom materiáli pre výrobu formy?
Jednak sú to vlastnosti samotného modelu, jednak materiál odliatku. Formy potom môžu byť želatínové, parafínové, solagelové, sadrové, silikónové. V tomto článku sa budeme podrobnejšie zaoberať len modernými silikónovými formami. Na českom trhu majú dlhodobo svoje miesto formy lukoprenové. Pod značkou Lukopren N sa skrývajú silikónové dvojzložkové kaučuky kondenzačného typu. Po zmiešaní kaučukovej pasty s tekutým katalyzátorom dochádza počas niekoľkých hodín za normálnej teploty k vulkanizácii v celej hmote (v neobmedzenej hrúbke) za tvorby silikónovej gumy, ktorá má veľmi nízku adhéziu k ostatným materiálom. Výborná zatekavosť umožňuje verne kopírovať aj najjemnejšie detaily a to vrátane povrchovej úpravy štruktúry modelu. Vďaka pružnosti silikónového kaučuku je možné vytvárať formy s menším počtom dielov (klinov), než u iných tradičných materiálov. Ale aj pri navrhovaní celkom nových prvkov môžu byť ornamenty odvážnejšie, členitejšie, pretože pri použití silikónových hmôt je odformovanie ľahšie a to vrátane negatívnych uhlov. V štukatérskom odbore najčastejšie používanými Lukoprenmi sú univerzálny typ s dobrou zatekavosťou Lukopren N 1522 a náterový či špachtľovací typ s obmedzenou stekavosťou Lukopren N 1725. Svoje miesto si pomaličky nachádza aj Lukopren N 5221, ktorý je výrazne mäkší a odolnejší voči natrhnutiu, než druhé dva typy.
Začíname s jednoduchou formou
Najčastejší spôsob použitia pri kopírovaní prvkov s jednostranným reliéfom, ako sú plastické výjavy, znaky alebo ornamenty, je príprava jednodielnej formy zaliatím. K tomu je potrebné sňať zachovalý kopírovaný prvok z fasády, prípadne použiť model novo vyrobený. Model sa umiestni do pomocnej nádoby alebo pomocného rozoberateľného boxu a vykoná sa separácia. Pripravená kaučuková pasta sa leje slabým prúdom tak, aby sa vylúčilo tvorenie vzduchových bubliniek. Je vhodné najskôr natrieť štetcom slabú vrstvu po celom modeli, potom prepichnutím odstrániť viditeľné bublinky a až potom naliať zostatkové množstvo pasty. Mechanická odolnosť formy môže byť zvýšená sieťovými tkaninami. Hrúbka stien modelov v rozmere cca 30 cm nemá byť väčšia než 1 cm, u foriem menších modelov by nemala presiahnuť 5–8 mm. Pri tomto spôsobe výroby formy je možné použiť všetky spomínané typy formovacích kaučukov Lukopren N, pri použití Lukoprenu N 5221 môžu byť na modeli aj mierne záporné uhly. Silikónové formy sa vyrábajú pomerne tenké, pretože v hrubej vrstve sa nemôže plne prejaviť pružnosť a ťažnosť kaučuku. Slabé silikónové formy však nebývajú samonosné a preto potrebujú ochranné a spevňujúce sadrové lôžko.
Viacdielne formy
Formy je možné vyrábať tiež viacdielne – stručne spomenieme prípravu dvojdielnej formy na jednoduchší trojrozmerný model s rovnomernou hrúbkou vo všetkých smeroch a jasnou deliacou rovinou. Podľa veľkosti modelu sa pripraví pomocná nádoba na box. Do boxu sa naleje malé množstvo nakatalyzovanej silikónovej pasty, čím sa vytvorí dno formy. Cca po dvoch hodinách (dno je zvulkanizované do nelepivého stavu) sa vloží do boxu naseparovaný model. Pri umiestňovaní modelu do boxu je potrebné vziať do úvahy, že podstavná strana modelu (napr. sošky) slúži ako liaci otvor pri výrobe odliatkov. Preto sa táto časť priloží, prípadne prilepí k hradidlu.
Model sa z jednej polovice zaleje pastou tak, aby deliaca rovina vytvárala pozdĺžny rez modelom. Kaučuk sa nechá zvulkanizovať, čím je vytvorený prvý diel formy. Pred odliatím druhého dielu je možné vytvoriť zámky (tvarované výstupky) pre presné zasadenie formy. Potom je možné pristúpiť k výrobe druhého dielu formy. Tu je dôležitá dokonalá separácia deliacej roviny a vytvorených zámkov. Jedná sa o spoj silikón-silikón, preto je účinným separátorom iba Lukopren Parafínový Separátor. Potom sa model zaleje primeraným množstvom nakatalyzovanej pasty a vytvorí sa tak druhý diel formy. Postup je vhodný pre formovacie kaučuky Lukopren N 1522 aj N 5221.
Pokiaľ je model zložitejší
V prípade zaformovania zložitejšieho modelu sa forma pripravuje ako dvoj či viacdielna vrstvená forma s lôžkom. Výroba formy je náročnejšia na čas, prináša ale úsporu silikónového kaučuku. Pre ľahké vytvorenie deliacej roviny je možné použiť modelársku hlinu, ktorou sa vyplní spodná časť boxu. Do hliny sa vtlačí model a špajdľou sa vytvaruje vhodná deliaca rovina. Pre neskoršie presné zosadzovanie sa v deliacej rovine vymedzia tzv. zámky či už pre silikónovú formu, tak podporné lôžko. Pri umiestňovaní modelu do boxu je opäť potrebné zobrať do úvahy, že podstavná strana modelu bude slúžiť ako liaci otvor pri výrobe odliatku. Preto sa táto časť priloží k hradidlu. Urobí sa separácia modelu pomocou Lukoprenu Separátoru. Postupne sa pomocou štetca nanáša 3 až 5 vrstiev kaučuku, vždy po zvulkanizovaní predchádzajúcej vrstvy. Medzi poslednými vrstvami môže byť vložená gáza alebo riedka tkanina. Optimálna hrúbka formy je 2 až 3 mm. Po zvulkanizovaní poslednej vrstvy sa vytvoria sadrové, prípadne betónové alebo polyuretánové lôžko k spevneniu formy. Potom sa pomocný box rozoberie, model spolu s formou aj lôžkom sa uvoľní z modelárskej hliny a umiestni do novo zosadeného boxu z hradidiel. Rovnakým postupom sa vytvorí druhý diel formy na lôžka. Tu je veľmi dôležitá dokonalá separácia spoja silikón-silikón, účinným separátorom je iba Lukopren Parafínový Separátor. U zložitých trojrozmerných modelov s nerovnomernou hrúbkou a náročným reliéfom sa odporúča výroba vrstvenej formy z Lukoprenu N 5221, aj keď je pravda, že aj z tvrdšieho a menej pružného lacnejšieho Lukoprenu N 1522 často šikovné štukatérske ruky vytvárajú neuveriteľné formy.
Snímanie odtlačkov zo zvislých stien
Špecifický je postup výroby formy snímaním odtlačkov zo zvislých stien, stropov či kópie rozmerných sôch. Pre snímanie reliéfov zo zvislých alebo šikmých stien sa používa Lukopren N 1725, ktorý má vyššiu viskozitu a obmedzenú stekavosť. Pokiaľ je potrebné verne kopírovať jemnejšiu štruktúru snímaného podkladu, je potrebné využiť prvých pár minút po zamiešaní katalyzátora (kedy je pasta tekutá a dobre zatečie) a štetcom naniesť na celý model tenkú vrstvu kaučuku. Po jej zvulkanizovaní po cca 2 hodinách sa nanesie hrubšia vrstva Lukoprenu N 1725. Miernou modifikáciou postupu je použitie Lukoprenu N 1522 alebo N 5221 pre prvú tenkú vrstvu (v prípade jemnejšej štruktúry alebo záporných uhlov) a po jej zvulkanizovaní navrstvenie Lukoprenu N 1725 štetcom, špachtľou alebo rukou v gumovej rukavici. Od určitej hrúbky steny býva celá forma tzv. samonosná. Týmto spôsobom je možné vyrobiť jednodielnu či viacdielnu formu.
Lukoprenové formy sú vhodné na odlievanie sadry, betónu, umelého kameňa, živíc, Lukopren N 1522 je potom vhodný aj pre nízkotaviteľné kovy.
Viac informácií na internetových stránkach www.lucebni.cz, vrátane fotoseriálov a Technologického postupu pre výrobu foriem.