Zliatiny
Najznámejšou zliatinou medi je bronz, v ktorom je kombinovaná s cínom. Ten finálnemu produktu dodáva tvrdosť, ktorá čistej medi chýba. Zároveň sú ale zachované kladné vlastnosti ako odolnosť proti korózií a opracovateľnosť. Bronz je vďaka svojej odolnosti voči agresívnemu prostrediu či napríklad morskej vode využívaný napríklad k výrobe súčiastok čerpadiel, súčastí lodí a ponoriek či mincí. Mosadz, zliatina medi so zinkom, je potom vďaka svojmu zlatistému farebnému nádychu obľúbená pre produkciu dekoratívnych predmetov, hudobných nástrojov či bižutérie.
Recyklovatelnosť
Meď patrí aj vďaka moderným a efektívnym technológiám k recyklovateľným kovom, pričom opätovne použitý materiál nestráca na kvalitách ani úžitkových vlastnostiach. Poďla informácií získaných z webových stránok Európskeho inštitútu medi pochádzala polovica celkovej európskej spotreby medi v roku 2015 (v tzv. európskej dvadsaťosmične sa jednalo o 3,7 miliónov ton) z recyklovaného materiálu.
Transformovateľná meď
Okrem najznámejšieho použitia medi na odvodnenie striech aj ľahkú strešnú krytinu je v poslednej dobe veľkým trendom aplikovať odvetrávané medené fasádne obklady. Ide o efektnú bodku mnohých budov, časom postupujúca patina medi dodáva objektom akýsi surový dizajn a napomáha mu rýchlejšie zapadnúť do kontextu prostredia. Ochranná vrstva zoxidovanej medi mení povrch materiálu, ktorý tak prechádza z pôvodného načervenalého zlatistého lesku do odtieňov hnedej farby až k charakteristikému nazelenanému vzhľadu. Proces patinácie pritom prebieha v závislosti a orientácií fasády k danej svetovej strane a sklonu. Rovnomerný vzhľad preto môže byť dosiahnutý už v priebehu niekoľkých týždňov, ale tiež jedného roku a viac.
Medzi súčasné trendy v stavebníctve patria aj dynamické či inteligentné fasády, ktoré v závislosti na dennej či ročnej dobe regulujú príliv svetla a tepla do interiéru, čím napomáhajú zvyšovať energetickú efektivitu stavby a v neposlednom rade ponúkajú aj zaujímavé vizuálne alebo dokonca hmatateľné a akustické efekty pre okoloidúcich. Okrem materiálov ako je sklo, sú dynamické fasády v poslednej dobe realizované pomocou rastlín či dreva, ale tiež kovových materiálov ako je hliník či v tomto texte diskutovaná meď. Fasády menia svoju podobu buď vplyvom meniaceho sa uhla dopadu slnečného žiarenia, alebo je ich tvar pozmeňovaný pôsobením vetra, vody, prípadne je možné fasády podľa potreby mechanicky posúvať.
Spravili sme pre vás malý výber stavieb, ktoré zazreli svetlo sveta prevažne v rámci poslednej dekády a už dokazujú, že je meď adekvátnym prostriedkom súčasného aj budúceho stavebníctva.
Meď oporou dánskej energetickej hospodárnosti
Výskumné centrum Maersk Building v dánskej Kodani je ideálnym príkladom budovy, ktorá efektívne uplatňuje meď. Fasáda je presklená a tienená kovovými pásmi usporiadanými do tvaru mreže. Tieto pásy s výškou jedného poschodia sú vybavené viac než 3000 vertikálnymi medenými rebrami. Meď bola zvolená za účelom maximalizácie udržateľnosti objektu pre jej mimoriadne dlhú životnosť a recyklovateľnosť. Zároveň brali architekti (C.F. Møller Architects) v úvahu prirodzené zmeny, ktoré nastávajú v priebehu existencie fasády a teda prechod od lesklej medenej, cez tmavo hnedú až po zelenú. Jedná sa pritom o dynamickú fasádu, celá tretina medených rebier sa pohybuje a povrch sa tak mení v závislosti na aktuálnom postavení slnka okolo budovy. Okenné sklenené tabule sú vďaka tomu permanentne chránené pred dopadmi slnečného žiarenia a zabraňujú prehrievaniu interiéru. Objekt patrí k energeticky najúspornejším dánskym stavbám. Využíva odpadovú energiu, je diaľkovo chladený, na zavlažovanie a hygienické účely čerpá namiesto pitnej vody dažďovú a vyrába svoju vlastnú elektrickú energiu prostredníctvom fotovoltaických článkov na ploche 1500 m2. K vysokej pasívnej energetickej účinnosti budovy prispieva tiež vhodne zvolená orientácia najväčšej časti fasády smerom na juh (optimalizácia solárnych ziskov).
Meď v kanadskej divokej prírode
Pod záštitou mládežníckej organizácie YMCA vzniklo nedávno v kanadskej obci Rocky Ridge regionálne spoločenské, kultúrne a wellness centrum. Autori stavby, architektonické štúdio gec architecture, budovu obdarili fasádou z flexibilných mosadzných šindľov. Jedná sa o mäkký materiál, ktorý sa ľahko prispôsobuje oblým konštrukčným tvarom budovy a zvýrazňuje jej geometriu. Mosadz bude navyše v priebehu času oxidovať a tým sa meniť, čím architekti dosiahnu úplné začlenenie objektu do okolitej divokej krajiny Skalistých hôr. Krivku jej vrcholov napodobňuje tiež zakrivená, zvlnená, laminátová strecha objektu. Jedná sa o najväčšiu drevenú strechu v Severnej Amerike.
Nádych stredoveku s pomocou medi
Budova radnice belgického Gembloux z dielne talianskeho štúdia DEMOGO je rozdelená do troch menších častí, z ktorých každá slúži svojmu špecifickému účelu. Celej stavbe však nechýba prvok prepojenia. Ten totiž spočíva vo vonkajšom dizajne, ktorý využíva ako plášť práve meď. Medzi jednotlivými segmentmi sú potom umiestnené presklené prechodové priestory, z ktorých môže prechádzajúci pozorovať okolitú mestskú krajinu pôvodne stredovekého mesta. Stvárnenie budovy pritom na historický charakter mesta nadväzuje. Prostriedkom k tomu slúžiacim je nielen farebnosť medenej fasády, ale aj ďalší použitý materiál: hnedá tehla. Ako tehla, tak aj meď, patrí do materiálového portfólia stredoveku. Tento krát však použité s pomocou moderných techník.
Meď je nadčasová
Rozšírenie múzea Unterlinden vo francúzskom meste Colmar, ktorého návrhu sa chopilo architektonické štúdio Herzog & de Meuron, zahrnovalo čiastočnú rekonštrukciu dvoch historických objektov umiestnených oproti sebe (kostol a bývalá budova mestských kúpeľov). Kúpele boli navyše doplnené o novostavbu múzea a obidva pôvodné protiľahlé objekty boli prepojené podzemnou galériou. Výsledkom je komplex, ktorý pripomína doby minulé, kedy sa na rovnakom mieste vyskytoval súbor budov známy pod názvom „Ackerhof“ (bola tak pomenovaná aj nová budova múzea). Námestie medzi budovami sa premenilo v intenzívne využívaný verejný priestor s vodným prvkom vo forme Sinnského kanálu. Nový Ackerhof a malý domček slúžiaci ako infocentrum v susedstve kanálu disponujú strešnou krytinou a štítmi tvorenými meďou. Práve tá dodáva novým stavbám nadčasovú kvalitu a spoločne s ďalšími materiálmi, ako je tehla, vstupuje do pôsobivého dialógu s pôvodnou hmotou historických budov (tvorenou prírodným kameňom a omietkou).
Poddajná meď
Koncom minulého tisícročia vznikla v Amsterdame budova, na ktorej fasáde bola z popudu architekta Renza Piana aplikovaná medená fasáda. Keďže táto plní svoju rolu už viac než 20 rokov a jej vzhľad aj praktická funkcia je doposiaľ hodnotená na výbornú, rozhodla som sa objekt, ktorý je síce starší, tiež zaradiť do tohto textu. Mnohí návštevníci amsterdamského múzea vedy a techniky NEMO sa domnievajú, že hlavnou inšpiráciou, ktorá viedla autora stavby k návrhu daného tvaru budovy, bola loď. Skutočným motívom bola však potreba objekt „napasovať“ na tunel, ktorý sa nachádza pod stavbou a na ktorom je budova ukotvená. Renzo Piano pracoval so zakrivením tunelu a nad miestom, kde sa tunel pod vodou zváža do hĺbky, umiestnil budovu tak, aby naopak rástla do výšky. Došlo tak k vytvoreniu neviditeľného zrkadlového efektu. Celé zakrivenie a tvar fasády boli takisto dôvodom pre výber medi ako obkladového materiálu. Je totiž ako jedna z mála dostatočne poddajná a flexibilná. Nehovoriac o jej role v kontexte prostredia. Budova sa vďaka patinovanému nazelenanému povrchu veľmi ľahko začlenila do okolitej mestskej krajiny s riekou. Zaujímavá je tiež strecha objektu, ktorá funguje ako akési námestie. V pomerne krátkej dobe po otvorení bola doplnená aj o zelený porast.
Meď v súčinnosti s vodou
Poslednou stavbou, ktorú Vám predstavím a ktorá maximálne využíva meď, je objekt Hydropolis nachádzajúci sa u našich poľských susedov. Autori návrhu, architekti z krakovskej kancelárie ART FM tu iniciovali stavbu ekologického vzdelávacieho centra a múzea so zameraním na vodu. Vstupné priestory pozostávajú z betónu, skla a medi. Tá pokrýva celú plochu fasády objektu a to v podobe hladkého, miestami dierkovaného plechu. Čelná fasáda pritom tematicky využíva aj vodný živel, ktorý spoločne s meďou vytvára rôzne tvary. Celý systém je svojimi autormi prirovnávaný k „vodnej tlačiarni“ s variabilným osvetlením. Tvorí zaujímavé efekty a tvary. A prečo si architekti zvolili práve meď? Z dôvodu jej ľahkej opracovateľnosti (je mäkká a flexibilná) a tiež preto, že na nej voda, ktorá je hlavným námetom tohto miesta, zanecháva stopy a spoločne vytvárajú nevšedné vizuálne efekty.
Prekvapujúca nepredvídateľnosť
Meď je materiál, ktorý s ubiehajúcim časom mení svoju podobu. Dá sa povedať, že mutuje a absorbuje svetlo a teplo a ich vplyvom sa transformuje. Presné zmeny však nejde celkom predvídať. Rovnako ako je nepredvídateľné počasie, tak je z časti nevyspytateľná aj meď. Jej povrchové zmeny sú pozvoľné, najskôr dôjde k zmene lesku na mat a materiál oxiduje, čím sa bráni pred poveternostnými vplyvmi. To všetko so sebou prináša farebné zmeny v rôznych podobách. Úplne nakoniec potom dochádza k vytvoreniu robustnej zelenej patiny, ktorá prepožičiava fasádam aj strechám ich charakteristický vzhľad a ochranu na dlhé desaťročia či dokonca stáročia. Navyše sa jedná o materiál trvanlivý, flexibilný a vhodný aj do extrémnych klimatických podmienok. Na veky meď.
Súvisiace články:
Tepelná izolácia - prehľad, materiály, druhy a spôsoby použitia
Korok v stavebníctve
Keramika - jeden materiál, nekonečno možností
