„Ešte než sme pristúpili k návrhu, premýšľali sme o dieťati ako fenoméne – čím je iné ako dospelý človek? Čo je preňho dôležité? Čo všetko vôbec tvorí detstvo? Nie je to len rodina, zážitky na ihrisku s kamarátmi, sú to aj objekty, ktoré navštevuje, inštitúcie, ktoré ho organizujú, zapájajú do systému. A aké má dieťa fyzické schopnosti? Čo starnutím stráca, čo potrebuje na svoj pohyb? Dohľadali sme množstvo príkladov netradičných či výnimočných škôlok a škôl z celého sveta, niektoré by bohužiaľ boli v našej spoločnosti nemožné postaviť (čo o nej niečo vypovedá). Sme dnes zviazaní tak prísnou a tak bohatou legislatívou, že tá už skôr obmedzuje, než aby umožňovala rozvoj spoločnosti ako celku. Dieťa je v Systéme a účelom je, aby sa stalo riadnou (a pokiaľ možno neproblematickou) súčasťou spoločnosti. Nielen kvôli tomu vidíme dnes takýto rozvoj alternatívneho školstva. Téma školstva ako štátnej disciplíny je pre mňa osobne tiež dôležitý fenomén. Vnímam ho ako nedocenený a pritom jeden z najdôležitejších výkonov štátu. Bavíme sa o hrubom národnom produkte, o raste ekonomiky a skoro vôbec nie o výchove, o potenciáli, ktorý je prirodzene v každom dieťati, v každom mladom človeku. To všetko formovalo náš prístup v zákazke. Mesto Říčany našťastie (a pre nás prekvapivo alebo sme vzhľadom na našu tvorbu zvyknutí skôr na legislatívne problémy a súčasnú českú konzervatívnosť) však vykazovalo od začiatku projektu odvahu, veľkorysosť a modernosť. Prebehlo veľké množstvo stretnutí s učiteľkami, zástupcami športových oddielov aj vedenia mesta Říčany než sa návrh ustálil. Z oboch starostov a ďalších zainteresovaných ľudí mesta som cítil záujem o náš projekt aj súlad s našou snahou o jeho výnimočnosť. Za to náš ateliér ďakuje.“ Slovami architekta Davida Krausa z pražského architektonického ateliéru Architektura s.r.o.
A ďalej pokračuje: Samotné deti boli pre nás najdôležitejším faktorom, ich hry, pohyb, videnie, mierka, vnímanie svetla a priestoru. Detská živelnosť, detská zdanlivá neusporiadanosť, detská nepredvídateľnosť, detská čistota, detská zvedavosť, detský optimizmus, detská nezaťaženosť všelijakými horkosťami života.
Hmota bola rozdelená na niekoľko častí. Kocka, v ktorej sú umiestnené prevádzky, zázemie, kancelárie, vstupy,… všetko potrebné na praktické fungovanie prevádzky, poskladané čo najúspornejšie. Na túto hmotu sa potom napájajú priestory jednotlivých tried, ktoré už nie sú obdĺžnikové a nadväzujú na priestor záhrady. Sú to nepravidelné svety na hranie. Pagody zvonku tvoria siluetu domu a zvnútra skrýšu, indiánske tee-pee, priestor, kam dopadá svetlo z trojuholníkových okienok, priznané drevené konštrukcie sú ako vetvenie stromu. Dôležité je vstupné átrium - obria pavúčia sieť, špeciálny herný priestor prístupný zo všetkých tried, ktorý by mal byť využívaný umožniť pobyt tzv. "vo vzduchu", hojdanie, uvoľnenie. Átrium bude slúžiť aj ako komunitný priestor, napr. pre Adventné spievanie, koncerty, divadlo, stretávanie s rodičmi.
„Objekt škôlky má dve tváre, do ulice drží hmotu a podporuje dojem tradičnej ulice, do nej sa tvári „normálne“, do záhrady je už ale hravá tvár, tu nefunguje ako tradičná budova. Sem sa rozochvieva, hmoty sa rozpadajú a priestor sa tak môže otvoriť, aby doň preniklo svetlo a Slnko. Hlavný vstup do škôlky je z ulice, prevádzky sú umiestnené na prízemí, kancelárie na poschodí. Veľkorysé átrium nadväzuje na šatne jednotlivých tried. Dve triedy sa nachádzajú na prízemí, dve na poschodí. Uličná fasáda škôlky je čiastočne riešená ako vertikálna zeleň, dúfame a veríme, že bude len košatieť a zahusťovať sa, aby raz pohltila celú túto fasádu. Vstup má pripomínať prístup do nejakého záhadného chrámu či do kozmickej lode. Vedenie technickej infraštruktúry je čiastočne pohľadové, aj tento faktor má prispievať k prirodzenosti, nech dieťa vidí, kadiaľ tečie voda, elektrina či kadiaľ prúdi teplý vzduch. Farby sú jasavé, kontrastné, majú presvetľovať aj širšie okolie.“
Za domom je ihrisko. To je v súčasnosti nedokončené, je realizované len čiastočne. Určitým obmedzením je jeho svahovitosť a priestorová obmedzenosť, čo sa dá robiť, nadväzujeme na súkromné pozemky okolo. Aj tu sme chceli, aby bol vytvorený zelený svet fantázie, akoby z nejakej detskej knižky či rozprávky. To, či sa to podarilo, uvidíme po dokončení a až dorastie vysadená zeleň.
„Stavba prebiehala s tlakom na financie, aj s určitými ťažkosťami, ktoré vyplývali z mierne netradičného priestorového poňatia, nie všetko sa teda zrealizovalo podľa našich pôvodných predstáv. Napriek tomu sme radi za trpezlivosť všetkých zúčastnených.“ uvádza architekt David Kraus.
„Chceli sme vybudovať deťom objekt, ktorý bude neinštitucionálny, netradičný, hravý, bude umožňovať rozvoj ich vnútornej kreativity, bude podporovať všetky krásne špecifickosti detskej duše i mysle, bude umožňovať hru na schovávačku, detail, svetlo, jasné farby a materiály v ich prírodnej podstate. Objekt, ktorý bude deťom tvoriť podvedomé obrazy, ktoré raz možno vyvstanú v dospelosti, aby rozvinuli Niečo…“ uvádza na záver architekt David Kraus.
Zdroj: https://www.archiweb.cz/b/materska-skolka-vetrnik
Čítajte tiež:
