95 % respondentov deklaruje, že príroda je pre nich dôležitá a mali by sa o ňu starať. Vysoké percento ľudí, ktorí oceňujú dôležitosť prírody, môže vyplývať z čoraz častejšieho objavovania sa témy klimatických hrozieb a potreby systémových zmien vo verejnej diskusii, ale aj z pocitu vzdialenia sa od prírody. Väčšine respondentov (70 %) chýba každodenný kontakt s prírodou a túžba po pobyte v prírode je silnejšia u ľudí žijúcich vo veľkých mestách. To môže súvisieť so životným štýlom ich komunity, ale aj s prístupom k zeleným plochám v urbanizovaných oblastiach.
Nakláňame sa nad obrazovky nižšie a nižšie
Kontakt s prírodou závisí aj od našich každodenných rozhodnutí a jeho nedostatok môže spôsobiť mnohé zdravotné problémy. Jedným z nich je degenerácia krčnej chrbtice spôsobená zlým držaním tela pri neustálom ohýbaní krku, keď používame telefóny či notebooky a neustále ich kontrolujeme aj počas voľného času. Tento syndróm sa označuje ako "Head Down (Hlava dole)", "Dropped Head Syndrom (Syndróm sklonenej hlavy)" alebo "Text Neck" (syndróm esemeskového krku). Nakláňaním sa nad obrazovky meníme prirodzené zakrivenie chrbtice a to vedie k jej dlhodobému poškodeniu. Syndróm "Head Down" môže spôsobiť bolesť svalov na chrbte, krku, ramenách či dolnej časti chrbtice. Postihuje dokonca aj tínedžerov a malé deti. Niektorí z nás strávia takmer 5 000 hodín ročne pozeraním na obrazovky: telefóny, notebooky, televízory, herné zariadenia alebo čítačky elektronických kníh. To znamená, že priemerný dospelý človek strávi 34 rokov pozeraním na obrazovku.
Ako ukazuje najnovší výskum, pomerne silná potreba byť v blízkosti prírody a poznatky o jej vplyve na zdravie a pohodu nejdú ruka v ruke s tým, čo denne pozorujeme v spoločnosti a čo deklarujú respondenti. Až 70 % z nich sa domnieva, že trávia príliš veľa času pred obrazovkou telefónu alebo počítača. 94 % respondentov si myslí, že čas, ktorý deti trávia pred obrazovkami, by mal byť kontrolovaný. Presvedčenie, že technológie nám niečo berú, je pomerne silné, keďže 93 % respondentov sa domnieva, že civilizačný pokrok oddelil človeka od prírody.
Nedostatok času, užitočnosť a atraktívnosť nových technológií, naše návyky, zmena spôsobu komunikácie, ako aj prebytok informácií spôsobujú, že si prestávame všímať, čo je okolo nás, a teda aj výhody každodennej prechádzky, pozerania sa na okolie, zeleň či iných ľudí. Žiť vo svete algoritmov neznamená neustále pozerať na obrazovku. Aby sme sa cítili lepšie a oddýchli si, niekedy stačí pozrieť sa na oblohu či na stromy okolo ktorých prechádzame cestou do školy alebo do práce.
Potrebujeme v mestách viac zelene alebo len zmenu návykov?
Užívanie si prírody je investíciou do nášho dobrého zdravia a vnútornej pohody. Až keď príroda nebude pre najmladšie generácie neznáma a nezaujímavá, budú sa o ňu starať a hľadať spôsoby, ako sa vyrovnať so stresom a informačným preťažením. Ako však ukazujú výsledky výskumu, každý tretí opýtaný obyvateľ veľkého mesta trávi počas voľných dní vonku menej ako 2 hodiny. Naše výsledky sú oveľa horšie počas týždňa, keď sa až viac ako 2/3 opýtaných obyvateľov veľkých miest zdržiava vonku menej ako 2 hodiny denne.
Okrem toho sú respondenti presvedčení (94 %), že deti a dospievajúci v súčasnosti trávia vonku menej času ako staršie generácie. Zaujímavé je, že tento názor vyjadrili tak starší, ako aj mladší ľudia do 35 rokov. Rodičia detí do 18 rokov sa v drvivej väčšine (93 %) domnievajú, že ich detstvo bolo viac orientované na prírodu ako detstvo ich detí. Vyššie percento (97 %) kladných odpovedí bolo zaznamenaných v skupine rodičov detí vo veku 15-18 rokov.
Urbanizačné procesy, nové technológie, náš spôsob života a nárast automobilovej dopravy určite prispievajú k tomu, že obmedzujeme čas strávený v prírode. Ak už aj vonku sme, nevenujeme okoliu dostatočnú pozornosť. Len niečo viac ako polovica z opýtaných (57 %) sa díva na oblohu, aby pozorovala oblaky, vtáky alebo slnko. Väčšina z nás dokáže rozoznať najviac 10 druhov vtákov (74 %) a stromov (68 %). Najväčšie problémy máme s určovaním druhov mrakov a súhvezdí.
Hlavu hore
O hodnote pobytu v blízkosti prírody bolo napísaných mnoho kníh a odborníci nás stále vyzývajú, aby sme v ňom videli šancu na lepšiu pohodu a rozvoj detí. Drvivá väčšina z nás je presvedčená, že blízky kontakt s prírodou umožňuje odpočinok (93 %) a udržiava dobré zdravie (92 %). Toto presvedčenie je silné tak medzi rodičmi detí do 18 rokov, ako aj medzi ostatnými respondentmi.
Správa HEAD-DOWNERS 2021 je súčasťou kampane, ktorej cieľom je povzbudiť ľudí, aby boli bližšie prírode a vnímali jej hodnotu každý deň. Sme presvedčení, že len tak sa o ňu budeme starať a usilovať sa o jej prítomnosť v našom živote. Stojí za to vedome usmerňovať svoje každodenné rozhodnutia, pozerať sa hore a meniť svoj pohľad.
Pozvite prírodu do svojho domova
Dnešný životný štýl sťažuje každodenný kontakt s prírodou počas dňa. Väčšinu času trávime v práci alebo v škole. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trávime v interiéri v priemere 90 % nášho času. Preto by sme mali dbať na to, aby sme prírodu vnímali rôznymi zmyslami aj doma. Prístup k dennému svetlu a čerstvému vzduchu, výhľad na zeleň za oknom, obloha, oblaky a slnko sú prvky domáceho prostredia, ktoré ovplyvňujú našu pohodu a pomáhajú riešiť súčasné problémy. Ľudia, ktorí majú priamy kontakt s prostredím pri vykonávaní svojich každodenných úloh, sú efektívnejší. Súvisí to s možnosťou prežívať denný cyklus a stav počasia. Rozmanitosť informácií z vonkajšieho prostredia vyrovnáva únavnú monotónnosť a prispieva k zníženiu pocitu vyčerpania.
Viac informácií nájdete na webovej stránke www.velux.sk/o-spolocnosti/zmente-svoj-pohlad .
Správa "HEAD-DOWNERS 2021" bola vypracovaná na základe štúdie CAWI, ktorú vypracovala výskumná agentúra Kantar na objednávku spoločnosti VELUX v septembri 2021. Štúdia sa zameriava na obyvateľstvo 8 stredoeurópskych krajín - Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska a Slovinska. Poskytuje údaje o životnom štýle súčasných Európanov a poukazuje na napätie medzi civilizačnými návykmi a potrebou komunikácie s prírodou.
