Veterné elektrárne prešli počas svojej histórie obrovský kus cesty. Od prvých jednoduchých veterných mlynov, ktoré sa objavili pred stáročiami, až po dnešné technologicky vyspelé elektrárne zásobujúce energiou celé krajiny, sa veterná energia stala neoddeliteľnou súčasťou globálneho energetického mixu. Len v roku 2023 bolo v štátoch EÚ postavené rekordné množstvo veterných elektrární a podiel veternej elektriny v sieti stúpol zo 17 na 19 %. Ani Slovensko, či susedné Česko nezostáva pozadu. Napriek tomu, že výstavba veterných elektrární tu bola dlho zanedbávaná, v minulom roku bolo napr. v Čechách postavených päť nových elektrární s celkovým výkonom 13,3 megawattov [2]. Na Slovensku sa pripravujú projekty veterných elektrární s obrovskou kapacitou až 1 116,5 MW, ktoré majú celkovú hodnotu 1,4 miliardy eur. Toto znamená približne 200 veterných turbín rozmiestnených po celom Slovensku, ako uvádza Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI).
Je dôležité zdôrazniť, že tieto čísla zahŕňajú iba projekty, ktoré sú členmi tejto asociácie. Ak by sa všetky tieto projekty naozaj realizovali, dokázali by zabezpečiť dodávku elektriny pre 736-tisíc slovenských domácností. Ako sa veterné elektrárne vyvíjali v priebehu času? Ktorá európska krajina patrí v tejto oblasti medzi svetových lídrov? A aké sú vyhliadky Slovenskej republiky ako výrobcu veternej energie do budúcnosti?
Od perských veterných mlynov po moderné technológie
Prvé moderné veterné mlyny, ako ich poznáme dnes, sa začali objavovať okolo 8. a 9. storočia na Strednom východe a v západnej Ázii, kde boli využívané predovšetkým na mletie obilia a čerpanie vody. Počas 11. storočia sa ich najviac nachádzalo v Anglicku a Holandsku, odkiaľ sa ich obľuba čoskoro rozšírila do ďalších krajín. Prvá veterná turbína potom bola vyrobená v roku 1941 v Spojených štátoch amerických. Skutočná renesancia popularity, výskumu a vývoja veterných turbín však nastala v 70. rokoch minulého storočia v dôsledku ropných kríz [4]. Postupný nárast zažíva veterná energia znovu od roku 2010 a to nielen vďaka globálnemu úsiliu v boji proti zmene klímy, ale aj vďaka technologickému pokroku, ktorý zvýšil účinnosť veterných turbín a znížil náklady na ich výrobu a prevádzku [6].
Územie vhodné na výstavbu veternej elektrárne a veterného parku
Pre ekonomicky efektívne fungovanie veterných parkov sú dôležité hlavne poveternostné podmienky. Z hľadiska priemernej rýchlosti vetra sú na Slovensku vhodné najmä horské oblasti, naopak väčšina údolných a kotlinových oblastí je pre veternú energetiku nepriaznivá. V nížinách západného Slovenska sa priemerná ročná rýchlosť vetra vo výške 10 m pohybuje v intervale od 3 do 4 m/s, na východnom Slovensku od 2 do 3 m/s. Priaznivejšie veterné podmienky pre veternú energetiku sú na vrcholoch vyšších pohorí, kde je priemerná ročná rýchlosť vetra 4 až 8 m/s. Za najvhodnejšie lokality sú považované hrebene najvyšších slovenských pohorí – Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria, Malých Karpát, Bielych Karpát, Malej Fatry a Veľkej Fatry. Podunajská nížina a Východoslovenská nížina sú lokality tiež vhodné na výstavbu veterných elektrární.
Čo sa týka výstavby nových veterných elektrární zaspalo Slovensko celú dekádu. Významnejší rozvoj veternej energie u nás začal až na prelome 20. a 21. storočia. V roku 2003 bola uvedená do prevádzky prvá veterná elektráreň na Slovensku. Napriek tomu, že funguje dodnes, ostala akýmsi mementom nevyužitých príležitostí. Projekty boli, bola aj vôľa zo strany investorov, no nezáujem a slabá podpora bývalých vlád akékoľvek snahy o rozvoj veternej energie v krajine pochovala,“ približuje Ján Karaba zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). „Dnes je ale situácia iná, vznikol priestor pre rozvoj obnoviteľných zdrojov a veterná energia už nesmie byť vynechaná. Na Slovensku fúka vietor rovnako ako v susedných krajinách a bola by nesmierna škoda potenciál tohto obnoviteľného zdroja nevyužiť a neprispieť tak k dekarbonizácii slovenskej ekonomiky,“ vysvetľuje riaditeľ asociácie. Od tej doby počet veterných elektrární na Slovensku síce mierne rástol, avšak ich celkový podiel na výrobe energie je v porovnaní s inými európskymi krajinami (napríklad so susedným Poľskom či Rakúskom) stále veľmi nízky.
Elektrárne stavané na mori zažívajú boom
Odborníci predpovedajú, že pokiaľ bude trend stavby veterných elektrární pokračovať, mohla by veterná energia do roku 2050 pokrývať až tretinu svetovej spotreby elektriny. Veľký potenciál majú veterné elektrárne stavané na mori (tzv. offshore elektrárne), ktorých za rok 2023 pribudlo najviac v histórii [10]. Využiť ich potenciál chce aj Poľsko, ktoré plánuje do roku 2040 inštalovať v Baltskom mori veterné elektrárne s celkovou kapacitou 18 GW. Pre české alebo slovenské firmy to znamená jedinečnú príležitosť stať sa kľúčovými partnermi v tomto ambicióznom pláne. Môžu sa zapojiť do dodávateľského reťazca a prispieť k výstavbe elektrických sietí, napájacích bodov, inteligentných zásobníkov energie a technológií pre veterné elektrárne. Táto spolupráca by mohla Slovenskej republike otvoriť nové možnosti a priniesť významné ekonomické výhody [11].
Čaká aj Slovensko nárast výroby veternej energie?
Susedné Rakúsko a Nemecko už ukázali, že veterná energia môže hrať v energetickom mixe kľúčovú úlohu. Slovenská republika má teda teraz najlepšiu príležitosť dohnať, čo za uplynulé storočie zaspala. Vláda SR hovorí v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne o vybudovaní 500 MW nových veterných elektrární do roku 2030. Začiatkom apríla oznámilo Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) odblokovanie stop-stavu, čo prakticky dáva zelenú novým projektom a Slovensko je tak blízko k prvej veternej elektrárni po 17 rokoch. Tri spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výstavbou elektrární z obnoviteľných zdrojov, plánujú vybudovať veterné parky v blízkosti Nitry, Vrábeľ a Nových Zámkov.
Zdroje:
https://www.sapi.sk/clanok/na-slovensku-mozu-po-17-rokoch-vyrast-nove-veterne-elektrarne
https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/veda/klimaticka-zmena/96052495-veterne-elektrarne-na-slovensku-preco-u-nas-funguju-len-dve-a-bude-niekedy-nasa-krajina-posiata-turbinami
https://www.atpjournal.sk/rubriky/prehladove-clanky/svita-veternym-elektrarnam-naslovensku-nalepsie-casy.html?page_id=30714
https://www.startitup.sk/slovaci-nechcu-zaostavat-veterne-elektrarne-budu-aj-u-nas-pozname-miesta/
[2] V EU loni přibyl rekordní počet větrných elektráren. hybrid.cz
[4] History of Windmills. www.historyofwindmills.com
[6] Wind power facts. cleanpower.cz
Čítajte tiež:
