Slnečný svit na Slovensku
Na Slovensku si pritom užijeme bezoblačného slnečného svitu zhruba 1 200 až 2 000 hodín ročne. Energiu slnečnými kolektormi získavame aj ak je zamračené. Vraví sa tomu difúzne žiarenie. Takéto žiarenie môže v lete predstavovať od 10 % až do 50 % celkového žiarenia. V zime je oblačnosť zvýšená a tak celoročne dosahuje difúzne žiarenie podiel až 60 %. Okrem toho kolektory dokážu na energiu spracovať aj žiarenie, ktoré sa odráža od zemského povrchu a iných objektov.
Najviac slnečného žiarenia si v našich zemepisných podmienkach užívame v júli, naopak minimum na prelome rokov v decembri a januári. Slnečnú energiu reálne využijete po väčšinu roka. Na 7 až 9 mesiacov na ohrev vody a na jar a na jeseň môžete vďaka nej aj prikurovať. Skutočnosť, kde na Slovensku kolektory plánujete umiestniť, hrá menšiu úlohu, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Medzi slnečnejším juhom a menej slnečným severom je totiž rozdiel v intenzite slnečného žiarenia len zhruba 15 %.
Správne nadimenzované a efektívne využívané slnečné kolektory sa oplatia. A určite sa oplatia s podporou štátu cez poukážky SIEA vo výške až 50% z nadobúdacích nákladov na celý solárny systém. Takáto dotácia skráti čas návratnosti systému až na polovicu, čo je v ideálnych prípadoch 6-8 rokov. Pritom predpokladaná životnosť slnečných kolektorov je 30 až 40 rokov. Informuje o tom Ján Tomčiak, technický pracovník najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov – firmy THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom.
Slnečné kolektory a ekonomika
Slnečné kolektory dnes už považujeme za bežnú súčasť vizuálu našich miest a dedín. Ich inštaláciu podporuje štát, ľudia sa sami presviedčajú o ich výhodnosti. Napriek tomu môžu nastať situácie, keď niekto zapochybuje o ich zmysluplnosti, vznesie námietky voči ich funkčnosti. Nebudeme sa teraz venovať obchodným dôvodom, keď predajca iného tepelno-technického zariadenia spochybňuje opodstatnenosť využívania slnečnej energie a presadzuje svoje riešenie. Pozrieme sa na užívateľa či záujemcu, ktorý má určité očakávania a tie sa mu zdajú byť nenaplnené.
Čo teda vplýva na prevádzkové výsledky solárneho zariadenia?
Hovorí J.Tomčiak: ,,V prvom rade je to optimálne nadimenzovanie a správne naprojektovanie systému. Veľkosť kolektorovej plochy a na ňu nadväzujúcich zariadení musí byť zladená s existujúcimi alebo očakávanými či projektovanými požiadavkami na potrebu tepla. Je pravda, že pomocou slnečných kolektorov je možné zabezpečiť aj všetku teplú vodu pre daný objekt, ale také riešenie bude technicko-ekonomickým nezmyslom. Výpočty i reálna prax ukazujú, že je zmysluplné pokrývať cca 30-50% energie potrebnej na ohrev teplej vody. Napríklad dvojnásobné zvýšenie počtu kolektorov zvýši toto pokrytie o menej ako 50 %. Zvyšné kolektory nie sú až tak dobre využité a zhoršuje sa tým či už energeticky zisk z kolektora alebo aj návratnosť. Ak je ale požiadavka na vyššie pokrytie a financie nehrajú prím, má opodstatnenie aj takéto riešenie. Menšie zlo je poddimenzovaný systém. Ten síce vyrobí tepla menej, ale v prepočte na jednotku plochy bude energetický zisk väčší. Neslobodno však zabúdať, že mnohé komponenty zariadenia sú identické alebo veľmi podobné nezávisle od počtu kolektorov. Takže tie môžu zbytočne navýšiť cenu investície.“
Dodáva, že ak aj bolo zariadenie správne navrhnuté, energetické výsledky v jednotlivých rokoch sa môžu dosť výrazne líšiť. Simulačné programy pracujú s priemernými štatistickými hodnotami meteorologických údajov, ale reálne môže byť jeden rok výrazne nadpriemerný a iný zas podpriemerný.
,,Stačí, aby sa dôsledne uplatnilo porekadlo o Medardovej kvapke a polovička leta je mizerná. Naopak, slnečný apríl alebo dlhé slnečné babie leto vyvolá spokojnosť užívateľa slnečnej energie. Za korektné sa dá považovať meranie aspoň počas 5 rokov, keď sa už plusy a mínusy do značnej miery vykompenzujú. Treba teda zariadenie sledovať, nezanedbať kontrolu, ktorá včas odhalí prípadné nedostatky s negatívnym dopadom na energetickú efektívnosť celého zariadenia,“ vysvetľuje J.Tomčiak.
Zmena podmienok
Tretím, a niekedy najvplyvnejším, faktorom je zmena ekonomických podmienok počas prevádzky zariadenia. Tento faktor môže jednak vylepšiť alebo aj zhoršiť ekonomické ukazovatele. Veľmi markantné je to v prípade bytových domov napojených na centrálne zásobovanie teplom (CZT). Aktuálne platná legislatíva umožňuje dodávateľom tepla doslova „potrestať“ tých, ktorí sa rozhodnú využívať obnoviteľné zdroje energie. V extrémnom prípade sa takýmto „vinníkom“ platby za teplo počas niekoľkých najbližších rokov nezmenia, alebo znížia iba minimálne. A to týmto spôsobom ušetria v úvode spomínaných 30-50% tepla na ohrev vody.
,,Slnečné kolektory majú svoje miesto v našich domov. Nie sú všeliekom, ale nemožno ich ani zavrhovať. Ako vo všetkom v živote, pravda je niekde uprostred medzi týmito dvoma pólmi. A je na projektantoch, realizátoroch i prevádzkovateľoch nachádzať technicky i ekonomicky optimálne riešenia. Tým skôr, že slnečné kolektory sú generačným zariadením, ktoré poskytuje svojmu majiteľovi úžitok minimálne po dobu 30 a viac rokov,“ konštatuje J.Tomčiak.
Riešenie z ponuky THERMO|SOLARU
Napríklad jedno z najčastejšie zvolených zariadení z ponuky THERMO|SOLARU s 3 kolektormi typu TS 300 a 300-litrovým zásobníkom na teplú vodu si môže domácnosť zaobstarať na kľúč už za cca 4 000 eur. Štát pritom preplatí 1 750 eur. Bežná domácnosť so 4 osobami tak môže ušetriť na ohreve vody až 250 eur ročne.
,,Pozor však na správne dimenzovanie podľa skutočnej potreby, predimenzovaný systém sa zbytočne preplatí. Pre základnú orientáciu je dobre vedieť, že na ohrev teplej vody v rodinnom dome sú vhodné 2 slnečné kolektory pre 2-3 osoby a 3 kolektory pre 4-5 osôb, zásobník (bojler) a doplnkový zdroj tepla (doterajší alebo nový modernejší kotol, alebo doohrev elektrickou špirálou). Ak chce zákazník ohrievať aj bazén alebo podporovať kúrenie, je potrebná individuálna kalkulácia,“ upozorňuje J.Tomčiak.
