Pasívne domy z jednovrstvého muriva Ytong – viac než desať rokov skúseností

Slovenská republika reagovala súborom opatrení, noriem a predpisov, ktoré spoločne neumožnia po roku 2020 realizácie iného typu budovy. V súvislosti s týmito požiadavkami a pre urýchlenie presadenia princípov energeticky veľmi úsporného staviteľstva vypracovalo Ministerstvo pre životné prostredie dotačný program nazvaný „Zelená domácnostiam”, ktorý si stanovil za cieľ podporu rodinných domov stavaných v pasívnom štandarde.

Na Slovensku boli všetky zmeny zakotvené už v Teplotechnickej norme STN 73 0540-2:2012, ktorá vstúpila do platnosti 1. 1. 2013. Už vtedy sa presne určili kroky postupného zlepšovania parametrov stavieb. Od 1. januára 2013 sa v duchu spomínanej normy museli všetky novopostavené rodinné domy „zmestiť“ do kategórie nízkoenergetický (so spotrebou energie na vykurovanie menej než 81,4 kWh/m² a rok), od 1. 1. 2016 sa požiadavky opäť sprísnili a rodinné domy sa musia stavať ako ultranízkoenergetické (40,7 kWh/m² a rok na vykurovanie). Posledný plánovaný krok nás čaká po roku 2020 – od 1. 1. 2021 budú musieť nové rodinné domy splniť požiadavku takmer nulovej spotreby energie (presnejšie, nemali by spotrebovať na vykurovanie viac než 20,4 kWh/m² za rok).

Ohliadnutie

Prvé pasívne domy u nás, majú za sebou už zhruba desať rokov existencie, čo je príležitosť k bilancovaniu a hodnoteniu. Názory a ohlasy užívateľov a majiteľov pasívnych rodinných domov sú z drvivej väčšiny pozitívne, niektorí sa stali doslova fanúšikmi svojich obydlí. Nedokážu si už ani len predstaviť bývanie v „bežnom, klasickom” dome. Pozitívne je hodnotená predovšetkým kvalita vnútorného prostredia budovy. Rovnomerná teplota v celom obydlí, vysoká tepelná zotrvačnosť, vďaka ktorej ani trojdenný výpadok dodávky elektrickej energie nespôsobí pokles vnútornej teploty o viac než dva stupne Celzia. V prípade masívnych stavieb je príjemná a zdravotne prospešná tiež stabilná vnútorná vlhkosť, pohybujúca sa okolo 45 %. Riadené vetranie umožňuje ponechať uzatvorené okná, čím je budova výborne chránená proti prachu a hmyzu. Okná s trojsklami v tom prípade môžu takmer dokonale chrániť proti vonkajšiemu hluku, čo ocenia hlavne obyvatelia priemyselných či mestských aglomerácií, ľudia bývajúci v blízkosti dopravných tepien, letísk apod.

Pasívny dom z Ytongu má mernú spotrebu tepla na vykurovanie podľa TNI 20 kWh/m2. Je tu použitá rekuperačná jednotka s doohrevom vzduchu a akumulačná nádrž so zemným výmenníkom. Na streche sú solárne kolektory, napojené na akumulačnú nádrž. Dom získal dotáciu Zelená úsporám.

Mýty a povery

Ani súbor týchto pozitív nemení nič na skutočnosti, že prežívajú skeptici a odporcovia týchto budov, väčšinou z rád nedostatočne alebo zle informovaných ľudí bez valných skúseností. Najznámejšími mýtmi sú tvrdenia, že v pasívnom dome sa nedá vetrať oknami, alebo že iba oknami sa dá kvalitne vetrať. Ako je to v skutočnosti? Vetranie oknami v pasívnom rodinnom dome je dokonca v letných mesiacoch, hlavne v noci, veľmi vhodné. Oproti tomu predstava efektívneho, kontinuálneho vetrania oknami je na míle vzdialená realite. Efektívne vetranie by vyžadovalo pravidelne, hodinu čo hodinu, počas dňa aj v noci na päť minút otvárať a potom opäť zatvárať okná v budove. Nedodržanie tohto opatrenia má za následok veľmi zlé vnútorné prostredie alebo veľmi neefektívnu prevádzku za stáleho otvárania okien. To opäť vedie k ochladeniu povrchu vnútorných konštrukcií, pocitom chladu, potrebe vykurovať na nevhodné teploty, vysúšanie vzduchu a celkovému diskomfortu.

Nevyhnutné predpoklady pre dom 2020

Na začiatku stavebného nadšenia každého budúceho majiteľa vysnívaného RD je výber stavebnej parcely. Tu narazí stavebník na prvé úskalia. To môže spôsobiť (a bohužiaľ notoricky spôsobuje) tvorca územnej štúdie. Niektoré štúdie sú natoľko zle spracované, že na väčšine pozemkov sa dom podľa noriem 2020 vôbec nedá postaviť. Je to nielen nevhodnou orientáciou parciel, ignorujúcou svetové strany a usporiadaním budov, ktoré zamedzuje solárnym ziskom. Dopad majú aj predpisy o tvare strechy, smere hrebeňa, veľkosti vikierov a ďalšie. Zadávatelia územných štúdií by sa mali týmto faktom vážne zaoberať, inak nebude v mnohých prípadoch možné po roku 2020 na týchto parcelách stavať domy v súlade s predpismi.

Požiadavky na materiál pre hrubú stavbu

Pokiaľ ste majiteľmi pozemku a máte architekta projektu, potom je potrebné vybrať vhodný materiál pre hrubú stavbu. Tento výber je často podceňovaný a ovplyvnený snahou po úsporách bez ohľadu na vlastnosti vybraného staviva. Pritom sa jedná o položku, ktorá neprevyšuje 10 % nákladov na stavbu, navyše murivo je zásadné pre budúce úpravy a rekonštrukcie aj celkovú kvalitu bývania. Pri výbere by mal pomôcť skúsený projektant. Pre stavebníka stavajúce svojpomocne je ideálnym riešením konštrukcia z jednovrstvého muriva. Je najjednoduchšia na spracovanie, vychádza z historickej skúsenosti. Nevyhnutným predpokladom je však kompletná systémová ponuka riešení, ktorá vylúči riziká tepelných mostov a ďalších chýb vznikajúcich v prípade najrôznejších improvizácií.

Systém stavebných komponentov Ytong zahŕňa množstvo tepelnoizolačných tvárnic, ktoré umožňujú dosiahnuť hodnôt pasívnej výstavby aj jednovrstvým murovaním.

Ytong – osvedčený partner pre stavbu pasívnych domov

Spoločnosť Xella, ktorá je výrobcom pórobetónu Ytong, dosiahla vďaka trvalej snahe po vylepšení tepelno-izolačných vlastností svojich produktov pre obvodové steny hodnoty súčiniteľa prechodu tepla U = 0,076 W/Km2. V hrúbke 500 mm sú murovacie prvky Ytong vhodné pre stavbu budov, ktoré spĺňajú požiadavky na dotáciu z programu „Nová zelená úsporám 2016” bez potreby dodatočného zateplenia.

Obvodové murivo

Murivo pasívneho domu by malo vykazovať nielen potrebný tepelný odpor, ale musí mať tiež potrebnú hmotnosť, aby odolávalo letnému prehrievaniu a tým eliminovalo energeticky veľmi náročné chladenie. Jednoplášťové murivo sa navrhuje z materiálu Ytong Lambda YQ v hrúbke 500 mm, vonkajší líc je omietnutý tenkovrstvou omietkou Ytong v hrúbke 10 mm, vnútorné omietky sú sadrové. Skvelo hospodári s vnútornou vlhkosťou a svojou štruktúrou prispievajú k vysokej vzduchovej tesnosti vonkajšieho plášťa. Požiadavkám tepelnej kapacity napomáha tepelno aktivovaná konštrukcia základovej dosky. Celá hmota takejto konštrukcie leží, na rozdiel od klasického založenia na pásoch, vo vnútri tzv. tepelného plášťa budovy. Tým je možné využívať tepelnú kapacitu celej základovej dosky na vyrovnávanie teplotných zmien. Kúrenie pracuje s teplotami vody v rozsahu do 35 °C a vystačí vďaka minimálnym tepelným stratám budovy s teplotami povrchu konštrukcie v hodnotách cca. 22 až 23 °C.

Pasívny dom z Ytongu má rekuperačnú jednotku s akumulačnou nádržou so zemným výmenníkom. Tepelné zisky zo skleníku sú využívané pre zníženie tepelných strát. Merná spotreba tepla na vykurovanie je podľa TNI 20 kWh/m2.

Vnútorné nosné murivo a priečky

Pre vnútorné nosné múry má spoločnosť Xella k dispozícii okrem známych a rokmi overených tvárnic Ytong aj špeciálne tvárnice pre použitie v priestoroch so zvýšenými požiadavkami na akustický útlm. Tieto špeciálne tvárnice sú vyrobené z vápenopiesku a nesú označenie Silka. Murovacie prvky Silka vykazujú pevnosť až 20 MPa a je možné ich preto používať tiež pre veľmi štíhle, staticky namáhané konštrukcie. Zároveň sú veľmi ťažké, čo prispieva k vysokej tepelnej stabilite muriva. Vďaka akustickým vlastnostiam materiálu Silka je možné voliť veľmi štíhle konštrukcie tiež na priečky. Priečka v hrúbke iba 75 mm má akustický útlm 42 dB. Voľba štíhlych konštrukcií Silka prináša významnú úsporu úžitkovej plochy budovy, ktorá môže predstavovať až 1 m² v jednom podlaží. Prepočítané na financie, je to asi 1 100 až 1 500 Eur.

Strop a strecha

Vysoké nároky na tepelný odpor a tepelnú kapacitu je ešte vo väčšej miere potrebné ctiť pri konštrukcii strechy. Postaviť si kvalitný prízemný murovaný dom a na neho posadiť ľahkú, chate podobnú konštrukciu, opláštenú sadrokartónom, rozhodne nie je riešením, ktoré by bolo schopné vytvoriť pohodovú podkrovnú klímu. Letné teploty v takýchto podkrovných priestoroch dosahujú hodnôt vysoko nad 30 °C a vytvárajú tak veľmi nevhodné prostredie pre pobyt. Spoločnosť Xella vyvinula novú montovanú konštrukciu Ytong Komfort v hrúbke 200 mm pre montáž ťažkých strešných plášťov. Je vlastne modifikáciou osvedčeného stropu Ytong Ekonom. Rovnako ako on, je koncipovaná bez dodatočnej nadbetonávky. Jej vlastnou hmotnosťou 230 kg zásadným spôsobom prispieva k tepelnej stabilite vnútorného priestoru v podkroví a podieľa sa na vysokej odolnosti proti letnému prehrievaniu. K dosiahnutiu potrebných tepelno-technických vlastností je doplnená izolačnými doskami Multipor. Multipor je vlastne extrémne ľahký Ytong, rovnako ako ostatné produkty Ytong je čisto minerálneho zloženia. Nepodlieha hnilobe ani plesniam a je absolútne nehorľavý.

Posledná prekážka – Blower door testy

Poslednou dôležitou podmienkou čerpania dotácií je vzduchová nepriepustnosť plášťa budovy, ktorá priamo súvisí s energetickými stratami vetraním. Skúška, ktorá preukazuje tesnosť, sa nazýva Blower door a robí sa po dokončení vnútorných omietok a obkladov pred položenia hrubých podláh. Pre dotácie v rámci programu Zelená úsporám musí byť výsledná hodnota nižšia než 0,6 h–1. To znamená, že pri pretlaku alebo podtlaku 50 Pa v priestore celej meranej budovy nesmie unikať vzduch v objeme vyššom než 60 % objemu budovy. Pri stavbách RD z jednovrstvého muriva Ytong boli namerané hodnoty medzi 0,2 až 0,22 h–1. Tento vynikajúci výsledok má okrem iného „na svedomí” tiež štruktúra materiálu Ytong, ktorá je homogénna.

Resumé – áno pre pasívy

Rodinné domy postavené technológiou jednovrstvého muriva v pasívnom štandarde môžu stavebníkovi priniesť v rámci uvedeného programu dotácie až vo výške cca 18 000 Eur. Tieto budovy už dnes spĺňajú kritériá pre výstavbu v roku 2020. Účty za energie okolo 700 Eur na 140 m² úžitkovej plochy ročne už nie sú nereálne, ale stali sa reálnou a preverenou skutočnosťou.