Banská Bystrica sa rozrástla o ďalšiu budovu, a to priamo v historickom jadre mesta. Novovznikuté obchodné centrum tvorí spodnú hranu pamiatkovej rezervácie a opticky uzatvára centrum mesta, zároveň však rozvíja líniu pešej zóny, ktorá sa tiahne od Námestia SNP k Obchodnému domu Európa.
Keďže sa v okolí stavby nenachádza dominanta, ktorá by určovala tvar a kompozíciu priestoru, architekti sa držali existujúcej štruktúry a snažili sa o jej dotvorenie, čím chceli zároveň pešiu zónu uzavrieť. Verejný priestor je tak oddelený od dopravného obchvatu, ktorý by negatívne narúšal charakter pešej zóny. Centrum mesta má malo byť v prvom rade pokojné miesto pre zhromažďovanie ľudí, bez rušivých aspektov v podobe nadmernej dopravy.
V minulosti trh
Opodstatnenie osadenia tejto budovy nie je náhodné. Trávnatá plocha, ktorá ešte donedávna slúžila pre psíčkarov a raz ročne pre cirkus, bola v minulosti zastavaná a bola jedným z miest, kde sa v Banskej Bystrici konali trhy. Tradícia bystrických trhov je vyobrazená na diele s motívom trhu od Dominika Skuteckého, ktoré je v mozaikovej forme súčasťou fasády Obchodného domu. Pôvodný návrh bol založený na variáciách rastrovania s večerným podsvietením rôznych farieb – zoskupenie objektov by tak malo dve tváre – decentnejšiu dennú a živšiu večernú, obohatenú o graficky prepracované, nepravidelne rozmiestnené podsvietené reklamné plochy. Po niekoľkých kolách pripomienkovania v spolupráci pamiatkarmi bola táto idea nahradená omietkami a už spomínanou mozaikou.
Aj keď je fasáda v skutočnosti kompaktný celok, je delená na menšie sekcie. Týmto delením, ktoré odzrkadľuje prevádzku vo vnútri, je zároveň prispôsobená okoliu – naproti objektu sa nachádza radová zástavba budov. Objekt je tak prispôsobený okoliu mierkou, materiálmi aj priestorovým usporiadaním. Čo sa týka podlažnosti budovy, v rámci Územného plánu bola povolená aj vyššia zástavba, zámer investora je realizovaný na dvoch a na nároží v troch nadzemných podlažiach.
Dopravné napojenie
Budova je prístupná zo všetkých svetových strán, do ktorých sú orientované jednotlivé vstupy. Cieľom bolo dosiahnuť, aby sa nákupné centrum nestavalo chrbtom k žiadnej časti mesta a vchod do komplexu nebol sústredený len na jeden bod.
Ďalším cieľom architektov bolo dotvorenie pešej zóny až po hranu západnej fasády, čím by sa eliminovala kontaminácia dopravou, ktorá bola najväčšou komplikáciou pri návrhu. Výsledný projekt uvažuje s prejazdom áut len po novovzniknutej komunikácii popri hlavnej ceste na Štandlerovom nábreží a ďalej okolo objektu smerom na Ulicu Janka Kráľa s pokojnejšou časťou pri krížení s pešou zónou.
Celá situácia spolu s dopravným riešením v okolí tejto budovy bola konzultovaná s príslušnými orgánmi, pričom návrh najlepšieho riešenia bol verejne prezentovaný. Aktuálna situácia tomu však nezodpovedá, pôvodný koncept s pešou zónou zatiaľ zrealizovaný nebol. V zámere bolo riešené aj prepojenie s existujúcim SC Európa, ktoré má mesto v pláne. Plynulé napojenie na pešiu zónu pred Európou je navrhované podchodom popod kruhový objazd, ktorý zatiaľ čaká na svoju realizáciu.
Najväčšiu kritiku od obyvateľov mesta si vyslúžilo parkovanie. To je však riešené a hneď dvakrát – pozemné parkovisko sa nachádza na pozemku investora, parkovacie kapacity dopĺňa parkovisko na streche objektu. Mnoho otázok bolo smerovaných na možnosť výstavby podzemnej garáže, ale riziko vysokej hladiny podzemnej vody túto ideu vylúčilo.
Ďalšia otázka obyvateľov bola kladená na formu využitia priestoru, v ktorom SC Point vzniklo. Nové nákupné centrum však má svoje opodstatnenie, keďže slúži na denné nákupy a má synergický efekt voči existujúcej Európe. Mestské aktivity sa rozrastajú po celej dĺžke Námestia Vajanského, verejný priestor je dostavbou budovy jasne vymedzený, čím získava kompaktnejšiu podobu. Architekti dúfajú v dotvorenie verejného priestoru v zmysle pôvodného návrhu vytvorenia pešej zóny. Tá potvrdí opodstatnenosť celkovej koncepcie nákupného centa OC Point.