V súčasnej dobe sa používajú prefabrikované zmesi, ktoré zaručujú predovšetkým trvalú kvalitu materiálu a jeho vylepšenie pomocou produktov stavebnej chémie.
História terazzových podláh
Terazzové podlahy sú ozdobné kompozitné povrchové úpravy podláh pôvodom z benátskej republiky. Nášľapné vrstvy podlahy sú tvorené spojivom, ktorým v minulosti bývalo hydraulické vápno s plnivom z úlomkov skla, schránok z morských živočíchov a pod. Na začiatku 20. storočia bolo hydraulické vápno postupne nahradzované cementom a ako plnivo sa postupne ustálili rôzne farebné variácie vápenca (mramoru). Najobvyklejší vzhľad bol vytvorený pomocou šedého cementu a kombináciou čierneho a bieleho kameniva. Zmesou bola obvykle vytvorená vrstva v hrúbke cca 15–35 mm, ktorá bola s časovým odstupom vybrúsená do hladka. Tým bolo odhalené kamenivo a bolo dosiahnuté vzhľadu umelého kameňa. Od začiatku 60-tych rokov 20. storočia bolo podľa dnes už neplatnej odborovej normy ON 74 4511 odporúčané, aby kamenivo tvorilo minimálne 70 % vybrúseného povrchu. Po cca 3 mesiacoch došlo k napusteniu povrchu terazza voskovou pastou.
Funkčné výhody terazzových podláh
Podlahy a ďalšie povrchy tohto typu sa vyznačovali vysokou odolnosťou a dlhou životnosťou. Pokiaľ nedošlo k poškodeniu v čase výroby podlahy, alebo k výraznému mechanickému poškodeniu, pre ktoré podlahy neboli určené, sú tieto povrchy funkčné aj po 50 rokoch. Výhodou je aj skutočnosť, že prípadné menšie poruchy typu mikrotrhlín a prípadných drobných výtlkov sú skryté v textúre povrchu. V priebehu 20. storočia sa začala ako spojivo využívať epoxidová živica, ktorá zabezpečila takémuto povrchu vysokú húževnatosť, ešte vyššiu chemickú odolnosť a urýchlila zrenie povrchu. Súčasne je možné takéto povrchy vytvárať v menších hrúbkach (5–10 mm). Vyššia cena ich však trochu znevýhodňuje. Popri vyššie popísaných spojivách bol zavedený na začiatku 21. storočia tiež asfalt.
Cez vyššie popísanú odolnosť a trvanlivosť týchto povrchov dochádza k ich postupnej degradácii, k ich poškodeniu v rámci úprav vnútorných priestorov existujúcich objektov, aby vyhovovali súčasným požiadavkám na bývanie a prevádzku a súčasne sú takéto povrchy vyžadované aj pre nové konštrukcie, ktoré nezahŕňajú iba podlahové konštrukcie. Jedná sa o leštené, alebo pemrlované povrchy stien, kuchynských liniek, schodiskových stupňov a ďalších prvkov, či už monolitických (liatych), alebo prefabrikovaných.
Prefabrikované zmesi
V súčasnej dobe nie je možné, z rôznych dôvodov, vykonávať terazzové povrchy technológiou, ktorá bola využívaná v minulosti. Kedysi boli povrchy vytvárané dusáním, alebo valcovaním zavlhnutej zmesi, ktoré bolo jednak pomerne prácne, ale súčasne aj časovo náročné. V súčasnosti sú zmesi samonivelačné, alebo aspoň významne stekutené a aj predpokladané vrstvy sú tenšie než v minulosti. To vedie k väčšej náročnosti na materiály, ich spracovanie, ale aj techniku a technológiu vykonávania.
Výhodou je v takýchto prípadoch použitie prefabrikovaných zmesí, ktoré zaručujú hlavne trvalú kvalitu materiálu a jeho vylepšenie pomocou produktov stavebnej chémie. Takéto zmesi dodáva rovnako spoločnosť BETOSAN s.r.o. a to pod komerčným označením BETOSAN STS, čo je stekutená zmes pre tvorbu terazzových podláh a tixotropná zmes BETOSAN SUK, pre vytváranie pemrlovaných omietok. Tieto zmesi sú dodávané v šiestich odtieňoch s použitím bieleho, alebo šedého cementu a s použitím čierneho a bieleho kameniva v rôznych pomeroch. Zmesi sú určené k opravám povrchov historických konštrukcií, ale aj k vytváraniu nových vrstiev so zaujímavou povrchovou úpravou, alebo v retro štýle.
Pri nových prvkoch spočíva obmedzenie iba v prístupnosti tohto konkrétneho prvku a možnosť jeho povrchovej úpravy. To sa týka hlavne brúsenia. Pri rekonštrukciách je podstatné hlavne začlenenie opravovaných miest do okolitého podkladu tak, aby tieto miesta nerušili celkový vzhľad. Je vhodné takéto miesta ohraničiť podľa prirodzených deliacich línií, alebo podľa línií vytvorených k vizuálnemu „rozbitiu“ povrchu väčších plôch.
Na záver
V prípade terazzových podláh je postup u opráv aj u novo vykonávaných povrchov veľmi podobný. Základným predpokladom je únosný, tuhý podklad na ktorý bude nová vrstva aplikovaná. Idálny je takýto podklad vybaviť epoxidovým adhéznym mostíkom, na ktorý je aplikovaná vrstva terazza v hrúbke min. 12 mm. Po minimálne 7 dňoch je možné povrch podláh zbrúsiť a to najlepšie s použitím plošných diamantových brúsok s kontinuálnym oplachom. Povrch podlahy je možné ošetriť nástrekom urýchľujúcim vytvrdnutie povrchových partií.
Terazzové podlahy sú veľmi vzhľadné a súčasne aj funkčné. Pri správnom vykonaní sú takéto podlahy dlhodobo funkčné, súčasne majú vysokú chemickú odolnosť a je možné ich jednoducho čistiť. Ich znovuzrodenie je teda pochopiteľné.
