Riadená ventilácia je výraz v poslednej dobe nadmieru skloňovaný. Dôvodom je výstavba vysoko vzduchotesných domov s minimálnou spotrebou energie na vykurovanie, teda nízkoenergetických, pasívnych a podobných stavieb. Dostať do interiéru týchto objektov čerstvý vzduch a udržať hladinu CO2 na zdravotne bezpečnej úrovni možno teda iba pravidelným vetraním, ktoré by v ideálnom prípade malo prebiehať priemerne každú jednu hodinu na tri až päť minút. Tak to ale často nebýva.
Účinnosť
Riešením je automatická vetracia jednotka. Možno pritom zvoliť či už investične menej zaťažujúci variant - čisto vetracie zariadenie -, tak prevádzkovo úspornejšie rekuperáciu. Druhá spomínaná disponuje pridanou hodnotou v podobe prenosu tepla z odvádzaného vzduchu k tomu privádzanému. Rôzne rekuperačné jednotky sa potom líšia účinnosťou, pričom tie najefektívnejšie dosahujú stupňa spätného získavania tepla aj napriek 90%. V rámci štátneho dotačného programu Nová zelená domácnostiam je potom požadované, aby podporovaná rekuperačná jednotka určená do novostavby disponovala minimálne 75% účinnosťou spätného zisku tepla.
Ak sa pre riadené vetranie rozhodnete, je dôležité, aby bolo vybrané zariadenie správne dimenzované. Čím väčší je vetraný priestor a čím viac osôb sa v ňom obvykle nachádza, tým výkonnejšiu vetraciu jednotku je potrebné voliť. Pri výbere vám bude nápomocný aj parameter "objemový tok vzduchu", ktorý výrobcovia uvádzajú v technickom popise. Napríklad obytnú plochu o veľkosti cca 200 m² možno obslúžiť centrálnou rekuperačnou jednotkou s objemovým tokom vzduchu asi 300 - 400 m³ / h. Pre vetranie jednotlivých miestností o priemernej veľkosti 20 - 30 m² potom postačí decentrálne rekuperačné zariadenia s objemovým tokom vzduchu cca 55 m³ / h. Lenže ide len o približné čísla.
Presnú intenzitu vetrania vášho priestoru si môžete spočítať v tejto internetovej kalkulačke:
https://www.stavebnictvi3000.cz/vypocty/vetrani-v-byte-a-domeSystém centrálnej rekuperácie
A ako to vlastne funguje? Popíšeme si centrálne rekuperačné zariadenia, ktorých inštalácia zahŕňa, okrem vlastnej technológie, tiež montáž potrubných rozvodov. V obývacej izbe a spálňach sú zvyčajne umiestnené výustky pre prívod čerstvého vzduchu zvonku (na podlahe, stene či strope), v kúpeľniach a na toalete sú situované otvory s odťahovými ventilmi pre odvod spotrebovaného vzduchu (vďaka tomu je tu priaznivo regulovaná aj hladina vlhkosti). Ostatné miestnosti, ktoré sa nachádzajú medzi týmito hlavnými úžitkovými priestormi, takzvané prepúšťacie zóny, sú prevetrávané vďaka prúdeniu vzduchu z privetrávanej zóny do odvetrávanej. Stupeň spätného zisku tepla je v prípade centrálnych jednotiek vyšší ako u lokálnych zariadení. Všetko pritom prebieha bez hlukovej záťaže.
Prechod tepla od spotrebovaného vzduchu k privádzanému pritom prebieha cez vstavaný tepelný výmenník, kde teplý odchádzajúci vzduch odovzdá svoje teplo skrz teplovýmennú membránu prichádzajúcemu vzduchu zvonku, bez toho aby sa premiešali. Čerstvý vzduch je najskôr privádzaný priechodkou vonkajšou obvodovou stenou k filtru, kde dôjde k jeho prečisteniu (je pritom možné aplikovať napríklad peľový filter, ktoré výrazne uľahčuje život alergikom). Následne sa vo výmenníku tepla ohreje od odchádzajúceho odpadového vzduchu a potom prúdi do interiéru. V závislosti na teplotách vo vnútri a v exteriéri je možné na zariadení nastaviť automatické vypnutie či načasovať jednotku podľa pobytového rozvrhu užívateľov objektu.
V lete to funguje rovnako, len opačne: vnútorný odchádzajúci vzduch chladí ten prichádzajúci zvonku. Ak v lete nie je spätný zisk tepla žiaduci, možno túto funkciu vypnúť. V takom prípade sa uzavrie tzv. obtoková klapka a vzduch zvonku postupuje okruhom mimo výmenník (letné bypass). Interiér je tak možné efektívne vetrať s pomocou chladnejšieho nočného vzduchu.
Aktívne jednotky s ohrevom
Vylepšenou verziou klasickej rekuperácie, ktorá je nazývaná ako pasívna, je možné označiť jednotky, ktoré nielenže ohrievajú čerstvý vzduch teplom zo vzduchu odpadového, ale k tomu ho ešte prihrievajú. Na trhu existujú riešenia riadeného núteného vetrania s elektrickou špirálou alebo systémami fungujúcimi na princípe tepelného čerpadla. Výhoda tohto druhého typu spočíva v skutočnosti, že rekuperácia môže nielen v zime prikurovať, ale aj v lete ľahko zachladiť. V zime je odpadový vzduch hnaný cez výparník, kde je z neho odobratá tepelná energia. Teplonosná látka sa vyparuje do potrubia, kde ju kompresor stlačí, čím zvýši jej teplotu. Látka potom putuje do kondenzátora, kde je ochladená a tak zmení svoju podobu späť na tekutú. Touto cyklicky prebiehajúcou kondenzáciou je vzniknuté teplo odovzdané privádzanému vzduchu zvonku. Pokiaľ tento proces otočíme, možno zariadenie využiť ako klimatizačné, je ale potrebné brať do úvahy, že nemožno vetracou jednotkou plnohodnotne chladiť.
Jednoduchá montáž lokálnych zariadení
Pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu nechcete alebo nemôžete pristúpiť k inštalácii centrálnych vzduchotechnických rozvodov, môžete problém riešiť lokálne a len tam, kde je to relevantné, teda v miestnostiach, kde potrebujete pravidelne vetrať ako napríklad v spálňach počas spánku. Reč je o kompaktných rekuperačných jednotkách s jednoduchou inštaláciou bez rozvodov, ktoré sa umiestňujú v obvodových múroch domu, v ktorých je prerazený jediný otvor. Okrem vetrania často slúži ako riešenie problémov s miestami objavujúcou sa vlhkosťou (v rohoch a pod.).
Zdravé a bezpečné bývanie v novostavbách aj rekonštruovaných objektoch
Rekuperácia je vhodná nielen do novostavieb, ale tiež do rekonštruovaných objektov. V ich prípade je však odporúčané vykonať najskôr meranie vzduchotesnosti budovy, zhodnotiť charakteristiku budúcich riadene vetraných miestností a nezabudnite ani na ohrievače, akými sú krby - uprednostnite radšej také, ktoré sú nezávislé na vzduchu v miestnosti.
Riadené vetracej jednotky, či už s rekuperáciou alebo bez nej, sú prínosom nielen po stránke funkčnej a zdravotnej, ale aj bezpečnostnej. Otvorené okná v čase, keď sa v objekte nikto nenachádza alebo jeho užívatelia spia, môžu totiž znamenať riziko vlámania. Obavy by nemala vyvolávať ani spotreba elektrickej energie. Úspora na vykurovanie môže byť totiž pri použití vetracej jednotky s rekuperáciou až päťdesiatpercentná (za predpokladu, že sa jedná o zateplený dom) a teda nielen, že hravo pokryje spotrebu elektriny na pohon jednotky, ale ešte ju prekoná.
