Večný kameň
Odpoveď nie je jednoduchá. Je treba posúdiť vlastnosti oboch typov materiálov, spôsob spracovania aj cenu a estetické hľadisko. Je teda vždy skôr na investorovi, ako sa rozhodne, iba v prípadoch cenných objektov by malo byť uprednostnené zachovanie ich historickej a architektonickej hodnoty. Prírodný kameň má veľa predností, týkajúcich sa trvanlivosti, mechanickej odolnosti a vzhľadu, náročnejšie je v tomto prípade spracovanie a cena. Umelý kameň nie je tak trvanlivý, avšak ľahšie sa spracováva, je tvarovo variabilnejší, existuje väčší výber farieb, vzorov aj povrchových úprav a priaznivejšia je aj cena (obr. 1).
Obr. 1: Golden Spectrus. Kvalitná exotická žula, ktorá sa hodí do interiéru aj exteriéru, leštený povrch, väčšinou o hrúbke 30 mm, pestrofarebná štruktúra vynikne obzvlášť na veľkých plochách.
Pokiaľ sa rozhodujeme o použití kameňa pri úprave domu a záhrady, je potrebné dobre zvážiť voľbu týchto materiálov. Kameň celkom prirodzene korešponduje s prírodným prostredím, navyše je možné kombinovať ho s akýmkoľvek materiálom. Vlastnosti prírodného kameňa ako štruktúrovaného materiálu sú vždy priamo závislé na danej hornine, spôsobe opracovania a povrchovej úprave. Rozdiely samozrejme existujú aj v prípade jedného druhu horniny, a to predovšetkým vo vzhľade a kvalite, vždy je však životnosť tohto materiálu veľmi vysoká aj pri minimálnej starostlivosti. Väčšina kamenných materiálov je odolných proti extrémnym zmenám teplôt či vlhkosti, vetru aj účinkom slnečného žiarenia. Pri výbere je dôležitá aj tvrdosť kameňa, na obklady postačí kameň mäkší, na mechanicky vysoko namáhané úseky volíme materiál tvrdý. Tvrdosť je odstupňovaná podľa Mohsovho rozdelenia od jednej do desať, kde medzi najmäkšie patrí mastenec, najtvrdší je diamant. Pokiaľ vyberáme kameň pre exteriér, mali by sme navyše brať do úvahy tiež výskyt danej horniny v lokalite. Miestny kameň bude lepšie zapadať do krajiny aj záhradných úprav.
Moderné spracovanie kameňa
Po období obdivu ku všetkému umelému sa posledné roky nesú v znamení návratu k prírodninám. Pri kameni tomu nie je inak. Jeho širšiemu využitiu však veľkou mierou napomáhajú aj moderné technológie spracovania. Najväčšou špičkou je opracovanie hornín na CNC strojoch, kde kameň postupne prechádza jednotlivými operáciami od začiatočného delenia cez jemnejšie tvarovanie až po konečné povrchové úpravy. CNC stroje umožňujú obrábať kameň aj priestorovo do najrôznejších nepravidelných tvarov. Ich prednosťou je presnosť, rýchlosť a výsledná kvalita, ktorú nie je možné porovnávať s ručnou prácou. Najčastejšie sa na týchto strojoch spracováva kameň na výrobu dlažby. Dlažbou všeobecne nazývame kamene, ktoré majú aspoň jednu z lícnych strán bez hrán či nerovností. Pre plochy určené na chôdzu postačuje materiál o hrúbke 1 až 4 cm, pre pojazdné plochy sú to 4 až 10 cm. Trvanlivosť, odolnosť a vzhľad kamennej dlažby ovplyvňuje aj spôsob pokládky, kamenné dielce môžu byť kladené do piesku či do betónu. Do piesku sú spravidla pokladané dlažby o hrúbke do 4 cm, pokládka do betónu sa používa u dlažieb s požadovanou vyššou nosnosťou a hrúbkou od 4 do 10 cm. V oboch prípadoch je vhodné použiť ako výstuž do podložia armovacie siete. Položenú dlažbu samozrejme škárujeme, u piesočného podložia je potrebné zaistiť odtok dažďovej vody správnym vyspádovaním.
Obr. 2: Rezanie presného tvaru mramorovej dosky na CNC stroji.
Kameň môže byť aj umelý
Prírodný kameň síce opäť získava na obľúbenosti, avšak aj jeho umelý, betónový variant má v ponuke obkladov, dlažieb aj solitérov už svoje nezabudnuteľné miesto. A zatiaľ čo sú vlastnosti prírodného kameňa viac menej dané a nezmeniteľné, umelému kameňu ich môžeme prídavnými surovinami, prípadne aj povrchovou úpravou cielene dodať. Tieto materiály môžu byť mrazuvzdorné, oteruvzdorné či už sú vybavené protišmykovou úpravou, majú rôzne stupne nasiakavosti atď. Nové technológie a chemické komponenty umožňujú umelým kameňom napodobniť nie len napríklad opuku, žulu, bridlicu či pieskovec, ale aj keramiku, drevo alebo iný materiál, samozrejme pri splnení požiadaviek na životnosť, kvalitu a odolnosť.
Umelý kameň poznáme pod rôznymi obchodnými názvami, jednotlivé druhy sa líšia zložením a spôsobom výroby. Podľa európskych noriem je za umelý kameň považovaný betónový výrobok, ktorého vzhľad a povrch je cielene upravený tak, aby sa čo najviac podobal prírodnému kameňu. Preto je umelý kameň rôzne povrchovo upravovaný prefarbením, štípaním, zalievaním okruhliakov a následným vymývaním povrchu, pieskovaním a podobne. Aby bola podoba s prírodným kameňom čo najvierohodnejšia, používajú sa pri výrobe a povrchovom opracovaní tiež špeciálne kamenivá, ako napríklad kremičité sklárske alebo zlievarenské piesky pre napodobenie pieskovca. Pridávané materiály musia byť odolné voči alkalickému pôsobeniu betónu a proti poveternostným vplyvom.
V súčasnej dobe už majú materiály, imitujúce kameň, určené oblasti, v ktorých našli svoje uplatnenie a sú uprednostňované. Používajú sa predovšetkým pre stavbu plotov, solitérov, ľahkých záhradných múrikov členitých priestorov, často sú tieto múriky vysádzané rastlinami. Pokiaľ ide o obklady múrov, nahrádza umelý kameň fasádnu omietku. Pre vysokú tepelnú vodivosť nemôže sám o sebe slúžiť ako tepelno-izolačný materiál, avšak napríklad v spojení s expandovaným polystyrénom alebo minerálnou vlnou vytvára optimálnu vrstvu s vysokou schopnosťou akumulácie tepla. Obklady alebo tehly imitujúce kameň sú preto stále častejšie využívané na zateplené fasády. Montované sú s výhodou využívané aj na cementotrieskové dosky Cetris alebo cementovláknité dosky Fermacell, ktoré s tepelnou izoláciou ďalej zlepšujú tepelnú ochranu obvodovej konštrukcie. Umelý kameň by nemal byť, okrem druhov výrobkov k tomuto účelu určených, napríklad tvrdých zámkových dlažieb, vystavovaný extrémnemu zaťaženiu napríklad pojazdom motorových vozidiel. Európske normy ho predurčujú predovšetkým pre vybavenie záhrad a ulíc. Možnou nevýhodou tohto materiálu by mohla byť časová zmena vzhľadu. Z tohto dôvodu je pri stavbe dodatočne upravovaný. Proti vnikaniu vody a znečisteniu vhodnými impregnačnými prostriedkami je preto vykonaná hĺbková penetrácia povrchu prvkov.
Obr. 3: Kamenné dlaždice. Vľavo hore Vizag Blue (žula). Čierna vpravo hore: Nero Marquinq (mramor). Zelená vľavo dole: Verde Quatemala (mramor). Hnedá vpravo dole: Rosso Alicante (mramor). Materiál mramor je vhodný skôr pre menej zaťažované miesta, žula je odolnejšia, dochádza k minimálnemu opotrebeniu, je preto vhodná do interiéru aj exteriéru.
Druhy a vlastnosti hornín
Kremenec alebo kvarcit – extrémne tvrdá sedimentárna hornina obvykle šedej až hnedej farby s jemne zrnitou textúrou, veľmi odolná proti poveternostým vplyvom aj mechanickému poškodeniu.
Žula alebo granit – hlbinná vyvretá, výrazne zrnitá hornina v rôznych odtieňoch šedej, často s modravým či s jantárovým nádychom. Známe sú aj žuly červené. Pri ťažbe sa primárne láme do kvádrov či silných lavíc, guľaté alebo oblé tvary sú výnimkou. Používa sa ako stavebný kameň, v surovej či leštenej úprave tiež ako dlažbový alebo obkladový materiál, menej kvalitný sa spracováva na štrk.
Andezit – sopečná vyvrelina, obsahujúca veľké množstvo oxidu kremičitého. Najčastejšie sa ručne štiepa na platne nepravidelných tvarov a priemerov. Má výborné fyzikálne a mechanické vlastnosti, je odolný proti mrazu, nenasiakavý, vysokopevný v tlaku bez ohľadu na vlhkosť. Jeho prednosťou je aj široká farebná škála od tmavo šedej cez zelenú a červenú až k hnedej a čiernej. Zvetrané horniny sú sfarbené do žltej až červenej farby.
Obr. 4: Schody zo žuly „Labrador Emerald Pearl“, vhodné pre interiér aj exteriér, povrch leštený, ošetrený protišmykovým prípravkom.
Čadič alebo bazalit – veľmi tvrdá sopečná vyvrelina tmavej farby. Láme sa do stĺpcovitých útvarov, v surovej forme sa však nepoužíva, taví sa v čadičových zlievárňach a vyrábajú sa z neho dlažby, žľaby a oteruvzodrná potrubia. Tavenina sa tiež rozvlákňuje, z pevných a ohybných vlákien sa vyrábajú vysokokvalitné technické tkaniny.
Pieskovec – usadená, z veľkej časti kremencová hornina, najčastejšie žltkavá, môže však byť aj šedá alebo červená aPieskovec – lebo dokonca viacfarebná. Zloženie sa líši podľa miesta výskytu. Ľahko sa mrví a oproti iným horninám rýchlo zvetráva, používa sa preto skôr na obklady a kamenické práce, v menšej miere na dlažby.
Mramor alebo kryštalický vápenec – hornina pôvodne bielej farby, je však sfarbená obsiahnutými nerastmi či organickými látkami obvyklými v mieste výskytu. Už od staroveku veľmi cenený a vyhľadávaný materiál v sochárstve aj v stavebníctve. Dobre sa reže aj leští, vďaka rozmanitej štruktúre aj farebnosti sa používa skôr k dekoratívnym účelom. Ako dlažba sa používa narezaný na kocky, a to najčastejšie pri pokladaní dlažby mozaikových rôznofarebných chodníkov.
