Z početných vykopávok sa zistilo, že v miestach dnešného mesta Chrast sídlili ľudia už 3 000 rokov pred Kristom (predpokladá sa, že prišli z Duryňska). O samotnom založení mesta Chrast nie sú dochované žiadne písomné správy, s najväčšou pravdepodobnosťou však bola dedina založená mníchmi z podlažického kláštora benediktov (postavený pred rokom 1150). Kláštor sa nachádzal zhruba dva kilometre od historického centra mesta a v roku 1421 ho zničili husiti. Prvá nepriama zmienka o meste Chrast pochádzala z roku 1318 a do konca 15. storočia bola dedinou.
Chrast mestečkom
Prvýkrát ako mestečko Chrast označil Zdeněk Kostka z Postupic v roku 1493, keď povolil jeho obyvateľom rozšíriť majetok a oslobodil ich od všetkých platov. Mestečko bolo neopevnené, ale vjazd do neho umožňovali dve brány. Tie sa na noc zatvárali a zbúrané boli až v roku 1829. Okolo záhrad celého mestečka sa nachádzala drevená ohrada, ktorá chránila osadníkov pred vlkmi. Roku 1524 povolil panovník Kostkom z Postupíc rozšíriť výsady mestečka o právo týždenného trhu a dvoch jarmokov. Následne Chrast patrila rôznym šľachticom, od roku 1559 rodu Slavatov z Chlumu a od roku 1644 biskupstvu kráľovohradeckému. Roku 1853 bola Chrast povýšená na mesto.
Zámok
Pôvodná tvrz prestavaná na renesančný zámok bola majetkom významných šľachtických rodov. V roku 1652 ho od Anny Eusebie zo Švamberka kúpil pražský arcibiskup Arnošt Vojtech z Harrachu. Hrkálecké panstvo so 17 dedinami sa tak stalo od 17. do 20. storočia ekonomickou základňou pre kráľovohradecké biskupstvo a zámok ich rezidencií (mnohí z nich tu prebývali celoročne). K významnej prestavbe a rozšíreniu zámku došlo po požiari mestečka v roku 1709. Súčasná podoba zámku je výsledkom barokovej prestavby z prvej polovice 18. storočia s autorským podielom významného architekta Jána Blažeja Santiniho-Aichela, ktorý mal tiež podiel na obnove chrasteckého kostola Najsvätejšej Trojice a prestavbe cintorínskeho kostola sv. Martina.
Dnes je zámok z veľkej časti zrekonštruovaný. Jeho krásne nádvorie umožňuje konanie rôznych kultúrnych podujatí. V troch zámockých krídlach je umiestnené Mestské múzeum s galériou a výstavnou miestnosťou. Rímska sála a Čínska izba s maľbami Antonína Machka sa nachádza v časti zámku, ktorú si prenajíma mestský úrad a je využívaná na svadby a ďalšie slávnostné príležitosti. V priestoroch zámku sa nachádza aj Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorej presbytéria vystupuje z hmoty stavby smerom do záhrady. Zdobená je pôvodnými maľbami a slúži na organizovanie koncertov, svadieb a iných kultúrnych podujatí.
Reštaurácia Na Zámku
Každý zámok mal svoju koniareň, chrastecký nevynímajúc. Dnes v štýlových priestoroch bývalej koniarne z roku 1528 nájdete rodinnú reštauráciu s miestnou kuchyňou (jedlá ponúka z potravín od českých farmárov). Reštaurácia je malebná. Jej hlavný priestor je členený pôvodnými stĺpmi a krásnou klenbou. Súčasť tvorí menší salónik s veľkým oknom (predtým tu stála brána na výjazd kočiara), ktoré umožňuje návštevníkom výhľad na zámok a záhradu. Vhodný je pre súkromné akcie a disponuje kapacitou až 26 osôb (osobne sme tu mali rodinnú oslavu – pozn. redakcie). Vinotéka je umiestnená 2,5 metra pod úrovňou terénu a je z nej vidieť zadný trakt kostola. Pred reštauráciou nechýba letná záhrada a pekné detské ihrisko. Vizitkou každej reštaurácie sú aj moderné a čisté hygienické priestory. Táto reštaurácia má oboje, navyše štýlovo zapadajú do celého interiéru. A ako sme zistili, nechýba v nich Merida, konkrétne jej produktový rad Merida TOP. Nájsť ju môžete na všetkých toaletách.
Okolie zámku a jeho pozoruhodnosti
Keď už sa pekne najete, určite stojí za to, aby ste tiež urobili niečo pre svoje zdravie a nachodili pár kilometrov. Ponúka sa vyjsť do pôvabnej zámockej záhrady, ktorá je súčasťou zámku a v roku 1903 bola upravená architektom Thomayerom z Prahy do podoby parku. V záhrade sa nachádza pôvodná ruža zo 17. storočia, vzácne stromy ako ľaliovník tulipánokvetý, cyprus nutkajský a ďalšie. Ak prejdete parkom, za zámockým múrom na neho nadväzuje lipová alej a na jej konci stojí kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Ak dôjdete až k nej a zídete vľavo mierne z kopca, objavíte zvyšky letného kina a v údolí uvidíte dominantu kraja - chrám svätej Markéty Antiochijskej. Vystavaný bol v rokoch 1696 až 1698 na mieste bývalého benediktínskeho kláštora, ktorý bol zničený, ako sme už spomínali, počas husitských vojen.
Benediktínsky kláštor v Podlažiciach bol jedným z najchudobnejších v Čechách, avšak do širšieho povedomia sa dostal vďaka zachovanej knihe Codex Gigas (tzv. Diablova biblia). Ide o najväčšiu rukopisnú knihu sveta s vyobrazením takmer polmetrového diabla. Je to nielen prepis celej biblie, ale obsahuje aj českú Kosmovu Kroniku, množstvo rôznych traktátov a menších spisov, kalendár s nekrológmi, zaklínadlá a všelijaké dobové záznamy. Ak by vás história podlažického kláštora vrátane kostola svätej Markéty viac zaujímala, zavítajte do Mestského múzea v Chrasti (súčasť zámku), kde je vystavená aj replika Diablovej biblie (Codex Gigas).
Originál je uložený v Kráľovskej knižnici vo švédskom Štokholme. A ako sa tam dostal? V júli 1648, na samom konci tridsaťročnej vojny, Prahu a Pražský hrad obsadili švédski žoldnieri generála Königsmarka. Namiesto drancovania a lúpenia starostlivo balili – kradli rôzne cennosti, vrátane vyhlásenej zbierky cisára Rudolfa II., a odviezli ich spolu s Diablovou Bibliou do Švédska. Takže z podlažického kláštora nakoniec zostalo v Českej republike len málo: gotická krstiteľnica (dnes umiestnená v katedrále Svätého Ducha v Hradci Králové) a kameň, ktorý poslúžil ako jeden zo základných kameňov v Národnom divadle v Prahe.
Ak sa rozhodnete do mesta Chrast vypraviť, čaká vás pohodlné parkovanie priamo na námestí. Na ňom nájdete množstvo ďalších pozoruhodností. Za všetky spomeňme pozostatky fontány, Santiniho kostol Najsvätejšej Trojice či pamiatkovo chránený meštiansky dom čp.12.
Súvisiace články:
Sanitárne doplnky Merida na našich cestách
Na horu Sněžku za Meridou
Regionálne centrum Olomouc
