Biotické napadnutie nie je iba estetickým problémom, ale môže spôsobiť aj degradáciu povrchovej úpravy fasády. Ak sú pre rozvoj mikroorganizmov na fasádach vytvorené vhodné podmienky, hrozí tiež, že sa objavia aj v interiéri, kde ohrozujú ľudské zdravie. Podľa najnovších posudkov má na vznik riasového porastu vplyv najmä hrúbka izolačnej vrstvy a druh použitej omietky.
Pleseň či riasy?
Pokiaľ sa na fasáde objavia riasy, ide o niečo lepšiu situáciu ako v prípade plesní. Ide totiž o mikroorganizmy, ktoré vďaka fotosyntéze produkujú kyslík, zatiaľ čo plesne sú mikroskopické huby, ktoré môžu ohroziť vaše zdravie. Riasy dorastajú do rôznych veľkostí a tvarov. Sfarbenie fasád do zelena spôsobujú väčšinou zelené riasy s názvom Chlorophyta. Okrem povrchu fasád ich v našich zemepisných podmienkach nájdeme aj v snehu a ľade, na drevených plotoch či na karosériách áut. Čo sa týka plesní, tým sa darí všade, kde je dostatok vlhkosti. Môžu žiť v rozmedzí teplôt -10 až 40 stupňov Celzia. Najpriaznivejšie je pre nich ale obdobie od jari do jesene a teploty okolo 20 stupňov Celzia.
Na fasáde sa môžu objaviť aj machy či lišajníky
Okrem rias a plesní sa môžu na fasáde objaviť aj machy a to približne 5 rokov po realizácii nového zatepľovacieho systému. Vyskytujú sa najmä na severných stranách domov s omietkami na akrylátovej báze. K životu potrebujú určitý obsah vody. Viac náchylné na napadnutie sú teda miesta zatienené stromami alebo vedľajšou stavbou. Tie sú menej exponované slnečnému žiareniu, slnko povrchy nevysúša a absentujú tak aj dezinfekčné účinky žiarenia. Na severných a západných stranách stavieb môžeme spozorovať aj lišajníky. [1]
Keď začnú vznikať mikrotrhlinky…
Okrem architektúry budovy a jej geografickej polohy, ktoré majú veľký vplyv na vlhkosť vonkajších plôch, je v boji s riasami a hubami nevyhnutné zamerať sa aj na to, či je vonkajšia izolácia správne navrhnutá. Príčinou tvorby plesní a rias sú často malé trhliny, ktoré sa vyskytujú na vonkajšej fasáde. Vplyvom počasia a zmien teplôt náter zvetráva a postupom času v ňom začnú vznikať mikrotrhliny, kam sa dostáva dažďová voda. Toto vlhké prostredie je potom ideálne pre tvorbu a rast plesní a rias. Plesniam tiež vyhovujú omietky a farby vyrobené na báze akrylátových živíc. Naopak, ak použijeme farby vápenné, cementové alebo silikátové, sú fasády čiastočne chránené vysokým pH (obzvlášť vápno), ktoré plesne neznáša. [2]
Keď je ohrozené zdravie
Postupom času sa môžu praskliny vo fasáde zväčšovať a vlhkosť prenikať až k obvodovému murivu zatepleného domu, čo môže viesť k vzniku plesní v interiéroch. Tie pri dlhodobom pôsobení poškodzujú sliznice dýchacích ciest, dráždia oči, spôsobujú bolesti hlavy a podráždenie pokožky. Pleseň v interiéri spôsobuje najčastejšie stavebná chyba s dôsledkom zatekania vody do konštrukcie domu, prípadne až do interiéru, vplyv však môže mať aj nedostatočné vetranie.
Renovácia fasády sa oplatí
Nárast plesní malého rozsahu je možné zabrániť aplikáciou dezinfekčného prípravku. Väčšina týchto prípravkov s obsahom chlóru má však iba dezinfekčný účinok a tak plesne síce rýchlo zahubia, tie ale môžu vyrásť na ošetrených miestach znova. Prídavkom antimikrobiálnych účinných látok, tzv. biocídov, je možné porast riasami, hubami a baktériami na fasáde regulovať a postupne obmedzovať. [1]
Dnes sa už predáva nová generácia náterových hmôt, ktoré majú schopnosť aktívne brániť rozmnožovaniu plesní. Čistenie zateplených fasád väčšieho rozsahu je ale lepšie nechať na špecializovanej firme. Kedysi sa fasádne omietky pravidelne pretierali vápnom, ktoré sa aj prefarbovalo, dnes stačí modernú fasádu odborne vyčistiť. [3]
Mnohé faktory ovplyvníte vy, ostatné sú v rukách stavebnej firmy
Podľa najnovších posudkov má na vznik riasového porastu vplyv najmä hrúbka izolačnej vrstvy a druh použitej omietky s tým, že čím chladnejší je vonkajší povrch fasády, tým viac na ňom kondenzuje vzdušná vlhkosť a vzniká tak vhodné prostredie na rast mikroorganizmov. Teplotu povrchu ovplyvňuje, okrem iného, hrúbka jednotlivých častí fasádneho súvrstvia, teda ako izolačného materiálu, tak aj omietky.
Veľkú pozornosť je potrebné venovať riziku vzniku tepelných mostov v miestach, kde dochádza ku kotveniu nejakého exteriérového prvku či výplní otvorov. V priestore, kde inštalujeme napríklad hmoždinky, totiž môže dochádzať k nežiaducim lokálnym teplotným zmenám.
Popri vhodnom umiestnení objektu či správnom navrhnutí a prevedení fasádneho systému je dôležitým predpokladom odolnosti fasádneho povrchu proti napadnutiu riasami a plesňami aj kvalita použitých materiálov. Reč je najmä o správnom výbere vrchnej dekoratívnej omietky, ktorá musí byť primerane elastická, aby u nej vplyvom objemových zmien nedochádzalo k vzniku mikrotrhlín. Rovnako by mala byť čo najmenej nasiakavá (s čo najnižšou kapilárnou absorpciou vody) na zamedzenie prenikaniu vlhkosti do vonkajšieho omietkového súvrstvia. Najnižšiu nasiakavosť definuje STN EN 15824 triedou W3.
Ďalším často zabúdaným faktorom je výber lepiacej a stierkovacej malty. Pokiaľ základná omietka zadržiava vodu, tak aj pod vrchnou dekoratívnou omietkou môže rásť pleseň, pretože k životu na rozdiel od rias nepotrebuje svetlo. Pretože hodnotu nasiakavosti mnoho výrobcov neuvádza, často sa používajú lacné lepiace a stierkovacie malty s vysokou nasiakavosťou. [5]
Zdroje:
[1] TĚŽKÁ, Adéla. Problematika biotického napadnutí etics [online]. Brno, 2018 [cit. 2021-10-18]. Dostupné online. Vysoké učení technické v Brně, Fakulta Stavební. doc. Ing. Nikol Žižková, Ph.D.
[2]Plísně na fasádě vašeho domu: Paulin [online]. [cit. 2021-10-22]. Dostupné online
[3] POJAR, Petr. Zbavte starší zateplenou fasádu řas, plísní a nečistot: České stavby [online]. [cit. 2021-10-18]. Dostupné online
[5]Jak předcházet vzniku a růstu řas a plísní na fasádách. IMateriály [online]. 2018 [cit. 2021-10-18]. Dostupné online
