Ako by to mohlo ideálne vyzerať
Ideálne cirkulárne hospodárstvo možno popísať asi takto: Dôjde k výrobe vysoko kvalitného produktu, pričom jeho akosť, spôsob výroby a montáž zodpovedá konceptu "cradle to cradle" (princíp spočívajúci v maximalizácii životnosti produktu a umožnenie eventuálnej budúcej opravy či modifikácie kusu po "dožití") . Životný cyklus výrobku je zakončený demontážou v recyklačnej prevádzke. Po rozobratí sú jednotlivé súčasti, vždy tvorené jediným materiálom, znovu zaslané do obehu, kde dôjde k ich technologickému prepracovanie do podoby zdrojovej suroviny.
Ide o scenár, ktorý svojej ideálnej podoby z ekonomických, technologických či logistických dôvodov zrejme nikdy nedosiahne. To však nevadí. Predstavme si príklady, ktoré predstavujú čiastkové úspechy firiem (či už z Čiech, tak zo Slovenska), ktoré úspešne zavádzajú procesy, v ktorých dochádza k premene odpadu na zdroj.
Sutina z demolácie a konštrukčné materiály
Čo sa týka stavebníctva, medzi recyklovateľnými búracími materiálmi sa objavujú najčastejšie betón, tehly a ďalšie stavebné produkty. Betón býva po nadrvení väčšinou využitý v podsyp a zásypoch novostavieb či k terénnym úpravám, tehly sú jednou zo surovín tehlobetónu, slúžia ako plnivo do mált či k výrobe antuky. Cesta ku znovuvyužitie odpadu zo stavieb však nie je ľahká, náročnosť jeho triedenia je vďaka organickému znečisteniu, zložitým konštrukčným skladbám a rozmanitosti použitých materiálov na budovách veľmi vysoká a finančná stránka významná. Rolu hrajú tiež konštrukčné spoje, ktoré sú často ťažko demontovateľné. Okrem murovacích materiálov je však veľmi efektívna (technicky ) aj recyklácia vysoko obnoviteľných odpadových surovín ako je kov, asfalt a ďalších - možno ich znovu spracovať do plne rovnocennej podoby. Relatívne veľký recyklačný potenciál majú tiež stavebné materiály vhodné k tepelnému zužitkovaniu ako je drevo či korok, ale prípadne aj tie s menšou výhrevnosťou - napr. EPS, konope, ľan ... Prírodné materiály typu hlina či slama možno navrátiť do prírody. Drevený odpad sa môže stať súčasťou drevotrieskových stavebných dosiek. V súčasnosti prebieha tiež intenzívna aktivita v oblasti výskumu recyklácie plastového odpadu. Využíva sa napríklad ako frakcia do betónu, na výrobu dlaždíc, pretavuje sa a tvaruje do stavebných dosiek, ktoré slúžia na výstavbu domov a mnoho ďalšieho. Zatiaľ ide však o podnikanie, ktorého obrat sa pohybuje v nízkych, ak nie záporných účtovných hodnotách.
Kam s pneumatikami?
Za jedno z najvýznamnejších ekologických rizík je považovaný odpad v podobe pneumatík. Kaučuku, ktorý je ich primárnym zdrojom, sa globálne spotrebuje vyše 30 miliónov ton ročne. Veľmi žiaduca premena použitej a odpadovej gumy na vstupnú surovinu - takzvaný aktívny gumový prach (active rubber powder - ARP) je pritom obchodným artiklom napríklad českej spoločnosti ARP Bohemia. Nahrádza klasické materiály - prírodné či syntetické kaučuky a iné polyméry bežne používané v gumárenskom alebo termoplastickom priemysle. Z recyklovanej gumy vznikajú napríklad hadice, pneumatiky, tesnenia, izolácie. Je využívaná tiež ako prísada do asfaltových zmesí pre zvýšenie životnosti vozoviek. Recykláciou gumy je zabránené jej neprimerané spaľovanie či skládkovanie, ktoré zapríčiňujú znečistenie podzemných vôd či vznik emisií CO2.
Recyklovaný plast
Aj v odvetví spevňovania povrchov pre parkovacie plochy či priemyselné areály, je využívaný recyklovaný materiál a to konkrétne plast. Spoločnosť Asio z neho vyrába zasakovacie rošty, ktoré nielenže prirodzene vsakujú zrážkovú vodu a predchádzajú vzniku nedostatku spodných vôd, ale znižujú tiež dôsledky rizikových klimatických javov akými sú napr. záplavy. Umožňuje obojsmerné prúdenie vody a rast vegetácie a plastový materiál navyše zabezpečuje, že nedochádza k veľkému ohriatiu a vysúšaniu povrchu v lete. Napriek tomu je konštrukcia roštu robustná a pojazdná dokonca aj nákladnými automobilmi. Okrem toho sú rošty vhodné tiež ako spevnenie podložia v miestach rozmoklého terénu s požiadavkou na zachovanie prirodzeného rázu lokality, k parkovým úpravám, spevneniu športových plôch či k ochrane koreňov stromov.
Recyklácia tetrapakov a autopoťahov
Šuranská spoločnosť Kuruc company sa zasa špecializuje na recykláciu tetrapakov a autopoťahov. Špeciálnou technológiou vysokotlakového lisovania vyrába dosky Tetra K. Dosky TETRA K majú široké uplatnenie v stavebníctve. Môžu sa použiť priamo v jednoduchom prevedení alebo v kombinácii s inými materiálmi. Môžu byť využívané ako klasické OSB dosky, sú však od nich pevnejšie. Z autopoťahov zasa vyrába zvukovoizolačné pásy alebo takzvané koberce, ktoré majú tepelnoizolačnú funkciu a v stavebníctve sa dajú využiť ako podkladová vrstva pod plávajúce podlahy.
Recyklácia šedej vody
Rovnaká spoločnosť vyvinula tiež systém určený na recykláciu šedej vody. Vodu, ktorú využijete na sprchovanie alebo napríklad umývanie riadu a ktorá neobsahuje fekálie alebo moč, je možné namiesto vypúšťania do kanalizácie využiť aj inak. Dnešné technológie ju umožňujú oddeliť a systém funguje nasledovne: Voda zo sprchy putuje do akumulačnej nádrže, kde dôjde k jej mechanickému prečisteniu filtrom pevných častíc. Následne je cez membránový modul prečerpaná do susednej nádrže (umiestnenej v ideálnom prípade pod povrchom zeme), v ktorej voda zostáva uložená a je pripravená k druhotnému využitiu, či už ide o zálievku záhrady, umývanie automobilu či splachovanie toalety. Je pritom možné kombinovať tento spôsob sa záchytom zrážkovej vody. A existuje tiež možnosť súčasnej recyklácie tepelnej energie a to špeciálnym zariadením priamo v mieste vzniku teplej vody (teda v sprche), alebo osadením výmenníka pre rekuperáciu tepla zo šedej vody, ktorá dosahuje až 35 ° a tak je možné ju čiastočne znova využiť.
A čo fritovací olej a jeho globálny nadbytok?
Dostávame sa k ďalšiemu zaujímavému, v úvode zmienenému pojmu - biomimetike. Ide o odbor, ktorý skúma konštrukčné riešenie rozmanitých živých organizmov, ktoré sa následne snaží napodobňovať a výsledky výskumu potom využiť v rámci nových technických riešení. Týka sa to pritom ako makro, tak mikrometrickej úrovne. A do tejto oblasti spadá aj náš ďalší príklad transformácie odpadu - kuchynského oleja - na zdroj.
Použitý fritovací olej je mnohými považovaný za nevyužiteľnú toxickú tekutinu, ktorá predstavuje riziko pre kanalizačný systém aj zdroje vody. Spoločnosti Nafigate Corporation sa ju však podarilo navrátiť do obehu. Biotechnológia Hydal, vyvinutá tímom profesorky Ivany Marova z VUT Brno, spočíva v premene olejov na biopolymér typu PHB, teda vysoko hodnotnú, biodegradabilnú (prirodzene rozložiteľnú) surovinu, ďalej využiteľnú na výrobu bioplastov. Pri produkcii, ktorá spočíva v procese fermentácie, sú využité baktérie (prirodzená súčasť ekosystému), ktoré výsledný biopolymér vytvárajú celkom prirodzene - ako svoj rezervoár energie na "horšie časy". Biopolymér PHB je v konečnej fáze možné využiť ako surovinu na výrobu obalových fólií či nanovlákien. Daný produkt disponuje nesmiernym potenciálom svetového meradla.
Rekordná recyklácia demolačného odpadu
Z oblasti developérskej výstavby je v rámci témy možné spomenúť projekt Panattoni Park Ostrov North. Ide o výstavbu realizovanú na mieste pôvodného, dnes už sanovaného brownfieldu. Pôvodný objekt bývalej továrne na trolejbusy Škoda bol šetrne zbúraný, vďaka čomu bude môcť byť využitých až neuveriteľných 96,7% demolačného odpadu (dochádza k jeho úprave priamo v areáli), ktorý nahradí prírodné zdroje. Dôjde tak aj k sekundárnej úspore v podobe pohonu cca 10 300 nákladných vozňov, ktoré by za iných okolností museli prepraviť nový materiál. Počas prác bola aplikovaná britská ekologická metodika BREEAM (certifikát získajú tie budovy, ktoré napĺňajú deväť kategórií pozitívneho vplyvu na životné prostredie - napr. energetická účinnosť, environmentálny dopad výstavby, využitie recyklácie a ďalšie). Výstavba doposiaľ prebieha, avšak už dnes je projekt oceňovaný. Po dokončení vznikne industriálny park s možnosťou prenájmu celkom 120 000 m² plochy.
Dizajn a recyklované sklo
Skvelým materiálom, ktorý je ako "stvorený" k viacnásobnému využitiu, je sklo. Sklo je jediný materiál, ktorý môžete donekonečna recyklovať bez straty akýchkoľvek chemických, fyzikálnych, hygienických alebo kvalitatívnych zmienNapr. Česká republika sa v jeho recyklácii dlhodobo objavuje na vrchole európskeho rebríčka; napríklad v roku 2018 ho bolo zrecyklovaných celých 74,8% (zdroj: web Ministerstva životného prostredia ČR). Čo sa týka recyklácie skla na Slovensku, bohužiaľ patríme medzi lajdákov. Sme hlboko pod priemerom Európy, recyklácia skla u nás dosahuje mieru okolo 50 %, pričom priemer v Európe je okolo 70 %. Drvené sklo možno v stavebnom priemysle využiť napríklad na výrobu fasádnej izolácie, je možné ním nahradiť aj niektoré suroviny potrebné na výrobu betónu.
Efektívne znovuvyužitie nachádza aj v dizajne. Tohto potenciálu využila aj spoločnosť BROKIS, pre ktorú v Janštejnských sklárňach vyrábajú z odpadových črepov nový, znovu použiteľný materiál (Brokisglass). Je dokonca dostupný v niekoľkých farebných odtieňoch a výsledného produktu v podobe sklenenej dosky s hrúbkou 6 - 8 mm je v súčasnosti dosahované sériovou výrobou v pásovej peci na tavenie. Spoločnosť BROKIS, respektíve dizajnérka Lucia Koldová, ho využila pre návrh konferenčných stolíkov, kde plní úlohu vrchnej dosky. Možnosti aplikácie sú však veľmi široké a to vrátane exteriérov, kde poslúži ako veľkoformátová obkladová fasádna doska, záhradný stolík, náhrobok ... Dizajnéri ocenia tiež schopnosť týchto sklenených dosiek vytvárať na pozadí zaujímavé svetelné kompozície a vzory.
Recykláciu skla sa venuje aj projekt s názvom Srna (skratka slov Sklo, Recyklácia, Nápad a Alchýmia). Autori minimalistických váz, pohárov či mís využívajú pri výrobe pukací stroj fungujúci na báze elektrolýzy vody a na jej výslednom produkte - vodíkovom plameni. Ide o menšiu recyklačnú aktivitu, ktorá síce nemá význam globálneho charakteru, avšak ide o príklad činnosti osoby či malej skupiny a dôkaz, že začať sa dá akokoľvek aj pomaly.
Recyklácia by mala byť samozrejmosťou
Podobných inšpiratívnych projektov, či už väčšieho či menšieho charakteru, je nielen na českom ale aj na slovenskom trhu veľké množstvo. V skratke ešte spomeňme napríklad absorbér hluku pochádzajúceho od koľajových vozidiel, ktoré sú tvorené stavebnicovými dielmi z recyklovaných surovín (Brens Europe), novinku v podobe recyklovaného betónu - Rebetong (Skanska a ERC-Tech), ktorý pozostáva z recyklovaného kameniva a pridanej nanoprímesi, alebo systém zelenej strechy s použitím vegetačno-retenčnej dosky Aquadesk (RETEX), ktorý sa až z 90% skladá z recyklovaných polyesterových vlákien bez chemických úprav. A ešte než sa rozlúčime, zmienime aj internetovú burzu druhotných surovín www.cyrkl.cz, ktorá účinne optimalizuje komunikačné procesy medzi predávajúcimi recyklovateľných surovín a kupujúcimi.
Vôľa ľudí recyklovať je však čím ďalej vyššia aj bez príspevkov štátu. Obzvlášť mladšie generácie, ktoré sú od najútlejšieho veku v danej oblasti vzdelávané, ju považujú za absolútne prirodzenú. Nie je sa teda potrebné obávať žiadnych katastrôf. Naopak. Ľudstvo preukazuje svoju múdrosť dennodenne. Stačí na to len kvapka sedliackeho rozumu a výsledok bude nadmieru pozitívny. A profitovať budú všetci, vrátane prírody.
Súvisiace články:
Úspora vody v domácnosti aj na záhrade
Dažďová voda - prečo by sme ju mali začať využívať a čo na jej uchovávanie zvoliť?
Združenie EPS SR sa stalo členom medzinárodného družstva na výstavbu závodu na recykláciu EPS odpadov zo stavebníctva
