Fínska cena za architektúru je udeľovaná za návrh novostavby či rekonštrukcie výnimočnej budovy dokončenej v priebehu predchádzajúcich troch rokov. Päť najlepších stavieb je starostlivo vyberaných odborníkmi z odboru stavebníctva a architektúry. Voľbou víťaza je potom poverená verejná osobnosť, ktorá je uznávaným odborníkom v inej oblasti ako v architektúre. Tento rok išlo o slávneho a oceňovaného umelca, spisovateľa fínskeho pôvodu Hannu Väisänena. Kombinuje vizuálne umenie s literatúrou a mnohé jeho diela sa vyznačujú prepojením s architektúrou, najmä s tou sakrálnou.
Serpentine House (Käärmetalo)
Serpentine House pochádza z roku 1951 a ide o jeden z mnohých vtedajších návrhov fínskeho architekta Yrjö Lindegrena. Jedná sa o dve samostatné budovy s celkovou dĺžkou 287 metrov. Aj napriek hranatým tvarom dom nepôsobí stroho; jednotlivé byty, ktorými je objekt tvorený, sú totiž usporiadané do podoby vejárov. Tie vytvárajú rad chránených záhradných priestorov, ktoré umožňujú obyvateľom obývať ich s pocitom súkromia.
Víťazný objekt bol a je ikonickou budovou, ktorá sa ocitla na okraji kolapsu. Ide o pamiatkovo chránený historický objekt a bolo potrebné tak k nemu pri rekonštrukcii aj pristupovať. Kompromisný a flexibilný prístup všetkých zúčastnených aj ich vysoká odbornosť, dovolili aby boli zachované či už pôvodný ventilačný systém v budove, tak aj vnútorné a vonkajšie povrchové úpravy. Rekonštrukcia prebiehala po dobu dvoch rokov a ukončená bola v roku 2018. Projekt spracoval tím tvorený Kati Salonen a Mona Schalin Arkkitehdit Oy. Došlo k renovácii všetkých kúpeľní, kuchýň a vnútorných povrchov. Bola sanovaná strecha budovy, jej vonkajšia omietka, balkóny, dvere, okná, spoločné domové priestory. Došlo tiež k renovácii vykurovacieho a ventilačného systému.
Knižnica v Oodi
Po vyhlásení ceny boli odsunuté do pozadia ostatné štyri na víťaza nominované stavby. Nepochybne, aj v ich prípade, ide o vysoko kvalitnú architektúru. Prvá z nich je ústredná knižnica v Oodi v Helsinkách, ktorá búra mýty o klasických inštitúciách tohto typu. Je rozdelená do troch úrovní, z ktorých každá disponuje jedinečnou a originálnou atmosférou a konkrétnym účelom. Vstupná hala na prízemí poskytuje priestor pre ateliéry a dielne, zatiaľ čo prvé poschodie je prispôsobené konvenčným knižničným službám. Pri vstupe na poschodie tretieho návštevníka oslní priestor, ktorý je permanentne vyplnený denným svetlom.
Renovácia Univerzity Jyväskylä
Ďalšou nominovanou bola centrálna budova Univerzity Jyväskylä, dielo architekta Alvara Aalta z jeho obdobia "červených tehál". Objekt pochádza z roku 1955, obnovou prešiel v rokoch 2013 - 2017. Došlo k modernizácii ventilačného systému, výmene strechy, podlahy a renovácii okien. Projektovému tímu sa však podarilo zachovať veľké množstvo pôvodných konštrukcií, materiálu a nábytku. Každá podlahová tehla bola preto vybratá, očistená a očíslovaná a až potom uložená späť do pôvodného slotu. Bol tiež reštaurovaný všetok starožitný nábytok.
Terminál odpadu
Medzi piatimi najlepšími sa objavila aj novostavba terminálu určeného k transferu odpadu z novo postavenej a stále sa rozvíjajúce helsinskej štvrti Kruunuvuorenranta. Tá je vybavená podzemnou sieťou potrubia určeného na zber domáceho odpadu, ktorý následne mieri do nového terminálu. V ňom je preložený do kontajnerov a odvezený na miesto ďalšieho spracovania. Okrem svojej modernej technické funkcie objekt zaujme tiež originálnou architektúrou. Drsný, nepravidelný tvar a zelená strecha objektu umožnili tejto stavbe ľahko splynúť s okolím, ktoré je tvorené skalami. Opláštenie pozostáva z trojrozmerných geometrických foriem sfarbených hrdzavou patinou.
Detské centrum Vaaralanpuisto
Posledným nominovaným bolo detské denné centrum Vaaralanpuisto, ktorého výstavba bola dokončená v roku 2007. Ide o budovu, ktorá sa má v susedstve pôvodných vzrastlých stromov stať tichým a chráneným detským útočiskom. Architekti z ateliéru AFKS aplikovali také materiály a dizajn, ktoré vhodne doplnia miestny kontext. Potrebnými nástrojmi sa stalo veľké množstvo dreva, teplé odtiene farieb a zvlnené tvary prelínajúce sa či už exteriérmi, tak interiérmi budovy. Tieto "vlny" často krát slúžia, okrem iného, aj ako priestor na lezenie detí. Centrum zahŕňa či už odľahlejšie zóny určené k spoločnej práci menších detských skupín, tak oddychové zóny či otvorené priestory slúžiace k učeniu väčších skupín.
Súvisiace články:
Spojenie dobrého jedla a mimoriadnej architektúry zaistí komplexný zážitok
Žiarivá architektúra budov
Moderná škola - jej architektúra a dizajn
