Vodný mlyn, dnes Stanský, predtým v regióne známy napríklad pod názvom Znamenáčikov, je stavbou s ďalekou históriou. Vystriedali sa na ňom desiatky vlastníkov či nájomcov. Rok výstavby nie je zaznamenaný, písomné zmienky o mlyse sa však objavujú už v druhej polovici 17. Storočia, kedy bol mlyn súčasťou Chroustovického panstva. Prvá prestavba objektu, vtedy námezdného mlyna, prebehla v roku 1857 a zariadenie bolo od vtedy poháňané tromi vodnými kolesami s priemerom 379 cm (jedno poháňalo pílu, ostatné dve mlyn) Až v roku 1920 bol mlyn modernizovaný a kolesá nahradené Francisovou turbínou.
Pozn.: Francisova turbína (horizontálna, alebo vertikálna) patrí od svojho vynálezu medzi najvyužívanejšie pretlakové vodné motory (v mlynárskom remesle, ale tiež napr. v prečerpávacích vodných elektrárňach – napríklad na Dlhých Stránach). Nahradila nedostatočne efektívne mlynské vodné kolesá. Rotor turbíny získava energiu z kvapaliny, ktorá prechádza medzi vysokotlakovým prívodom a nízkotlakovou savkou. Jedným z jej nástupcov je napríklad Kaplanova turbína vynájdená profesorom Viktorom Kaplanom.
Interesantná história objektu pokračuje aj v 20. storočí. V roku 1922 došlo k požiaru budovy, pri ktorom zhorelo aj 60 umeleckých diel maliara F. Kavána ktorý v mlyne platil za chlieb svojimi obrazmi a po ktorom došlo v poradí k druhej prestavbe mlyna. Okrem mletia obilia sa vo vtedy už Znamenáčkovom obnovenom mlyne drvila aj borová kôra za účelom výroby pušného prachu pre semtínsku pracháreň. Fungujúce zariadenie bolo však v roku 1948 demontované a nastalo obdobie chátrania. Počas rokov 1948-1989 bolo využívané socialistickým JRD, mlynský náhon bol zasypaný zeminou i odpadom. Nedotknutý potom zostal objekt aj ďalších 12 rokov po reštitúcii (1991). Až nakoniec mlyn v žalostnom stave zakúpili terajší majitelia, manželia Švandovi. V ich rukách sa objekt nachádza od jesene roku 2003.
Renesancia vodnej elektrárne
Švandovi sa usilovali o investíciu do tohto objektu dlhé roky a keď sa konečne zadarilo, pustili sa do skutočne rozsiahlej rekonštrukcie a modernizácie. Prevažná časť prác bola vykonávaná svojpomocne. Prvý rok sa majitelia venovali prevažne upratovaniu, počas zaberania pozemku JRD v dobách minulých sa stal doslova skládkou. Nasledovali stavebné úpravy a obnova malej vodnej elektrárne. Zo sutín vybagrovali pôvodnú Francisovu turbínu. Idea znovusprevádzkovania vodnej elektrárne však zahnala majiteľa do mnohých slepých uličiek v labyrinte štátnej správy. Boli nútení rokovať s desiatkami úradov, medzi nimi napr. CHKO Žďárské vrchy, České dráhy, Povodie Labe, Vodoprávny úrad... Museli zabezpečiť rozmanité územné prieskumy: dendrologický, ichtiologický, rokovať s Komisiou pre rybie prechody, s ČEZom a pod. Jednalo sa o obdobie pečiatok a povolenie, ktoré sa pretiahlo na celých 6 rokov. Francisova turbína bola po všetkých útrapách a šesťdesiatročnej prestávke sprevádzkovaná v roku 2010 a súčasná vodná elektráreň disponuje výkonom 30 kW (prietok 0,642 m3/s, spád 4,5 m). Voda je na turbínu privádzaná 660 m dlhým náhonom z rieky Chrudimky a odtokovým kanálom odvádzaná späť do jej koryta. Ročná výroba elektrickej energie z malej vodnej elektrárne je 70 až 100 000 kWh.
Energia z vody
Majitelia sa pred časom tiež rozhodli, že energiu vody z náhonu využijú aj na výrobu tepelnej energie a išli osloviť dodávateľa tepelných čerpadiel. Na miesto dorazilo niekoľko obchodných zástupcov, ktorí navrhovali systém vzduch/voda. Švandovi však na túto stranu nepriklonili a nakoniec sa dohodli so spoločnosťou, ktorá dodala čerpadlo typu voda/voda.
Vykurovanie
V súčasnosti je teda využívané tepelné čerpadlo 060 Climate Master GSW typu voda/voda s 12 kW tepelného výkonu a 3 kW príkonu elektrického. Zariadenie ale čerpá vodu nielen z náhonu. Na pozemku sú 2 studne. Ak klesne teplota vody v náhone pod 8 °C, voda sa odoberá zo zachytávacej studne, kde je stabilná teplota 9–10 stupňov. Voda je potom späť vrátená do zasakovacej studne. Tepelné čerpadlo je v prevádzke celoročne, iba v období veľmi silných mrazov je využitý kotol na pevné palivo (kusové drevo či brikety) značky Verner s výkonom 25 kW. V spoločenskej miestnosti (bývalej mlynici) sú okrem toho umiestnené aj kachľové pece, ktoré dotvárajú atmosféru a hostia penziónu si v nich často kúria sami. Vykurovanie v celom objekte je teplovodné s radiátormi. Voda do nich putujúca je ohrievaná buď elektrinou vyrobenou Francisovou turbínou, fotovoltickými panelmi, či solárnymi kolektormi. Inštalovaný bol aj vysokoteplotný systém, ktorý je kompatibilný či už s kotlom na drevo, tak s tepelným čerpadlom. Vykurovací systém je riadený automaticky za prispenia programovo riadenej regulácie Etatherm.
Energia zo slnka
Vykurovacia aj úžitková voda, ale tiež elektrická energia je v tomto objekte primárne získavaná z vlastných zdrojov a to najmä z malej vodnej elektrárne, ďalej fotovoltickými panelmi, prípadne solárnymi kolektormi orientovanými juhozápadným smerom. Solárne zariadenie na ohrev vody (9 ks panelov) je umiestnené na streche penziónu, zatiaľ čo fotovoltická elektráreň na streche priľahlej stodoly. Ohrev vody je počas slnečných dní plne pokrytý solárnou energiou, v ostatných prípadoch napomáha tepelné čerpadlo. Fotovoltický systém je hybridného charakteru, vyrobená elektrina nie je kumulovaná do batérií, ale je ihneď spotrebovávaná, jej prebytky poprípade putujú do verejnej siete ČEZu.
Užitočné slnečné výpočty
1. Intenzita a uhol dopadu slnečného žiarenia, ktoré dopadá na vodorovnú rovinu, strechu alebo fasádu
2. Celodenná slnečná energia dopadajúca na šikmú plochu
V suteréne penziónu je umiestnená akumulačná nádrž s obsahom 10 kubických metrov. Táto bola využívaná najmä v dobách, kedy objekt nedisponoval tepelným čerpadlom. Nádrž sa počas dvoch dní nahrievala a nazbierané teplo mohlo byť využívané až 5 dní bez potreby ďalšieho kúrenia kotlom. V súčasnosti je kotol na drevo využívaný len ako doplnkový zdroj. Nádrž je obvykle vyhrievaná alternatívnymi zdrojmi a to solárnymi panelmi, prípadne tepelným čerpadlom.
Rekonštrukcia objektu
Ale vráťme sa pár krokov naspäť, k samotnej rekonštrukcii mlyna a ako prebiehala. Staticky bola stavba v poriadku, aj obvodové murivo zložené z kameňa a tehál bolo viac-menej bez potreby opráv, boli preto len otlčené staré omietky na oboch stranách a nanesené nové vrátane štuku. V prípade krovov boli úpravy potrebné, najmä konce krokiev. Boli zhnité a preto došlo k ich odrezaniu. Stará a nová časť bola spojená preplátovaním (typ tesárskeho spoja). Samozrejmosťou je umiestnenie podstrešnej izolácie. Ako nová strešná krytina bola využitá pálená Tondach škridla srdcovka s čiernou glazovanou povrchovou úpravou. Stropy v budove boli vytvorené betónové s aplikáciou kročajovej izolácie. Podlahy sú z 20 mm dubových dosiek, ktoré sú položené na betónovej stierke.
Pozn.: Preplátovanie trámov patrí medzi priečne tesárske väzby využívané na spojenie drevených prvkov krovu. Ide o spôsob „zviazania” dvoch trámov, ktoré sa buď križujú, alebo je jeden predĺžením druhého. Jednoducho prevedieme v mieste spojenia v oboch trámoch výrez a jednotlivé kusy do seba vsunieme. Trám vrchný je vždy nesený spodným. Preplátovanie (rohové či rovné, úplné alebo čiastočné) sa používa na napojenie väzníc pri valbových strechách a spoj je zaisťovaný svorníkom.
Interiéry
Celý objekt získal nové okná (eurookná, materiál smrek) s dvojsklom. Hlavné vstupné dvere, garážová brána, vstupy do kotolne a dielne získali dvere z masívneho duba s hĺbkou 45 mm, interiérové dvere sú z masívneho smreka a hĺbky 30 mm. Výrobcom je stolárstvo pána Robina Sýkoru, ktorý je tiež autorom väčšiny dreveného vybavenia v interiéri (kuchyne, bar, police, postele, rámy zrkadiel, schodisko...). Jedným z mála, čo nebolo dodané vybraným stolárom, je drevená podlaha v bývalej mlynici (iba niekoľko výrazne zničených dosiek bolo vymenených). Podlaha tu zostala pôvodná, je iba dôkladne vykefovaná a napustená tvrdým voskovým olejom (náter je opakovaný cca každé 3 roky). Jej vzhľad je preto obdarený prirodzenou patinou, ktorá je z roka na rok krajšia. Zaujímavé sú aj svietidlá, na výrobu ktorých bol použitý materiál pochádzajúci z pôvodného vybavenia mlynu. V spoločenskej miestnosti sa nachádzajú lustre vyrobené zo starých trámov, na schodisku sú potom lampy zhotovené z držiakov pôvodnej mlynskej transmisie a dopravníkov obilia. Majitelia sa tak snažia zachovať ducha miesta a pri akejkoľvek rekonštrukcii berú ohľad na jeho históriu.
Budúcnosť
Do budúcna čaká Švandových ešte veľa práce, objekt vyžaduje permanentnú údržbu, nedávno tiež začali zastrešovať terasu, ktorá svojím vzhľadom nadviaže na dizajn vstupnej verandy. V blízkej dobe dôjde k odbúraniu ľavej časti stodoly, ktorej kamenné steny sa rozpadajú. Je však v pláne využiť celý pôdorys stodoly a vybudovať rozšírenie ubytovacieho objektu. V okolí penziónu sa tiež nachádzajú rozsiahle pozemkové plochy poľnohospodárskeho charakteru. Aj s týmito majú majitelia svoje plány. Časté konanie svadieb v mieste potom priviedlo majiteľa na myšlienku vybudovania sobášneho altánku. Umiestni ho v priľahlom parku pod storočnými lipami.
Komentár majiteľa
„Jediné, k čomu by sme dnes pristupovali inak, by bol výbere vykurovacieho systému. Namiesto radiátorov by sem zvolili radšej podlahové vykurovanie. Čo sa však týka osemročnej prevádzky malej vodnej elektrárne, tu sa naše vynaložené úsilie už vracia. Iba v posledných rokoch, kedy nás trápi nedostatok zrážok a následne potom nízka hladina vody v tokoch, sa návratnosť investícii do vodnej elektrárne predlžuje. Francisova turbína je pre nedostatok vody v rieke Chrudimke odstavovaná približne od apríla do októbra. S odstupom času (po desiatich rokoch prevádzky penziónu) však vyhodnocujeme náš pôvodný zámer - vybudovať zo spustnutej budovy penzión - ako veľmi dobrý. Prevažná väčšina našich hostí dokáže oceniť fortelnosť a spôsob, akým bol mlyn zrekonštruovaný. Všímajú si detaily a mnohí, rovnako ako my, vnímajú genius loci, ktorý sa tu nachádza. Hostia odchádzajú spokojní a často sa radi a opakovane vracajú. Je to pre nás veľmi povzbudivé. Pozitívne reakcie nám dodávajú odhodlanie a chuť do ďalšieho budovania a zveľaďovania nielen penziónu, ale aj jeho priľahlého okolia,“ dopĺňajú Švandovi, majitelia penziónu.
Čítajte tiež:
