Hlavným dôvodom pre kompletnú rekonštrukciu bola potreba prispôsobiť byt potrebám rozrastajúcej sa mladej rodiny. Medzi želaniami majiteľov sa objavila tiež interiérová infrasauna. To všetko aj omnoho viac sa autorom návrhu podarilo splniť. „Častým nešvárom pri postupnej rekonštrukcii bytu v štýle 'miestnosť po miestnosti' je rozdielna forma návrhu i spracovania, ktorá sa mení na prahu dverí. Je dobré pamätať na to, že dvere budú večne otvorené a priehľady do ostatných priestorov sa spoja do jedného vizuálneho celku," vyjadruje sa k začiatkom realizácie Eva Eisenreichová, jedna z autorov návrhu rekonštrukcie.
Byt vo štvrtom nadzemnom podlaží murovaného bytového domu disponuje úžitkovou plochou 90 m² a balkónom. Rekonštruovaný bol celý interiér, len nosné konštrukcie a okná zostali pôvodné. Byt bol funkčne rozdelený na dve hlavné časti: spoločenskú dennú a nočnú. Zádverie je definované zníženým podhľadom, ktorý zachováva vzdušnosť priestoru, ale pritom ho jasne vizuálne oddeľuje. Plochu za vstupnými dverami opticky zväčšuje zrkadlo.
Obytná časť
Denné priestory zahŕňajú "stretávaciu" kuchyňu a obývaciu izbu, ktorá bola v rámci interiéru zámerne umiestnená v koncovej časti bytu, aby poskytovala užívateľom maximum súkromia. Od kuchyne je oddelená presklenými dvojkrídlovými posuvnými dverami, ktoré sa po remeselnej aj estetickej stránke veľmi podarili. Obe miestnosti sú vizuálne prepojené dreveným trámom, ktorý je vybavený stmievateľným osvetlením a roletami. Tie možno v prípade potreby stiahnuť a ukryť za nimi minitelocvičňu a rozkladaciu pohovku, ktorá môže poslúžiť návštevám.
Kuchyňa bola vybavená drevenými šedomodrými skrinkami, ktoré vyrobil stolár na mieru. Pracovný ostrovček uprostred tu plní funkciu akéhosi ťažiska a tiež opticky oddeľuje varnú zónu od pobytovej. Optický predel miestnosti sprostredkováva tiež použitá dlažba v miestach, v ktorých organicky prerastá do pôvodnej drevenej podlahy, ktorá po renovácii vyzerá ako nová.
Priestor na súkromie
Súkromná časť, teda spálňa a detská izba, je umiestnená na protiľahlej strane bytu a od kuchyne s obývacou izbou je separovaná technickým jadrom bytu. V ňom našla svoje miesto aj vytúžená sauna s priamym napojením na kúpeľňu. Tá je ozvláštnená netradičnými betónovými umývadlami a vybavená nielen priestrannou vaňou, ale i takzvaným walk-in sprchovacím kútom. Toaleta je navrhnutá samostatne, pričom medzi ňu a kúpeľňu sa architektom dokonca podarilo vtesnať priestor pre skriňu, vďaka ktorej nedochádza k prieniku hluku z práčky do obytných miestností.
V spálni na prvý pohľad zaujmú veľké úložné priestory, ktorých objem však nezasahuje do plochy izby. Biele skriňové dvere sú ozvláštnené výraznými líniovými úchytkami. V susednej bielej skrini bez madiel je šikovne zakomponovaný aj plynový kotol, prevetrávanie prebieha v hornej i dolnej časti dverí. Výsledkom je minimalistický funkčný dizajn.
Dlažba a drevo ruka v ruke
Celý interiér určuje farebná paleta šedej a dreva. Odráža sa aj na podlahovej krytine z olejovaného prírodného duba, ktorá je zároveň jedným z dizajnových prvkov, pomocou ktorých bol byt rozdelený do zón. Ako kontrast k drevenej podlahe bola pre frekventované a teda vyťažené priestory zvolená hexagonálna dlažba v odtieňoch šedej, ktorá je hlavným ozdobným prvkom aj spojivom jednotlivých zón. Podľa umiestnenia sa líšia množstvo tmavých dlaždíc, teda napríklad pod varnou zónou sa ich nachádza viac, zatiaľ čo v kúpeľni ide skôr o svetlejšiu dlažbu a je tu použité viac dekorovaných kusov. Prechody medzi drevenou a dláždenou časťou podlahy sú tvorené škárou vyplnenou tekutým korkom (tmelom z korkovej drviny a elastického spojiva, ktoré sa používa ako alternatíva k PU penám). Eisenreichová k tomu dodáva: „Najzložitejšie bolo vytvoriť podlahy v hexagonálnom napojení a potom vybrúsiť existujúcu podlahu. Celá hexagonálna dlažba je totiž spojitá z obývačky cez kúpeľne až k vchodu do bytu. Všetko dopadlo vydarene 'už' na druhý pokus.”
Celkový výraz je posilnený betónovou stierkou s metalickými odleskami, ktoré sa pri osvietení umelým svetlom menia pred očami. Popri klasickom teplovodnom vykurovacom systéme a zdroji tepla v podobe plynového kondenzačného kotla bolo v byte takisto inštalované elektrické podlahové vykurovanie. Ako sme už naznačili na začiatku, spokojnosť s realizáciou, ktorá trvala pol roka, bola ako na strane architektiek zo štúdia Foreva v spolupráci s Ing. arch. Ondrejom Žákem, tak na strane investorov. Presvedčite sa sami vo fotogalérii.
Fotogaléria
