Strop, ktorý je väčšinou súčasťou hlavnej konštrukcie budovy, musí v prvom rade bezpečne prenášať všetky zaťaženia, ktorými naň pôsobia iné konštrukcie, najmä tie obvodové, vnútorné priečky, nábytok a podobne. Samozrejmosťou by mala byť aj jeho dostatočná protipožiarna odolnosť. Norma – v závislosti od toho, o aký druh objektu ide – vyžaduje, aby strop poskytoval požiarnu odolnosť od 15 do 180 minút. Významnú úlohu zohráva aj tepelná a zvuková izolácia. Z hľadiska akustiky je potrebné, aby strop ponúkal adekvátnu vzduchovú nepriezvučnosť (teda mal dostatočnú schopnosť zachytiť hluk nesúci sa vzduchom) a zároveň tlmil kročajový hluk (spôsobovaný napríklad chôdzou a šírený cez tuhé konštrukcie). Strop, najmä keď oddeľuje vykurované a nevykurované priestory, musí mať aj dostatočný tepelný odpor a čo najnižšiu hmotnosť a hrúbku (výšku). To všetko pri súčasnom zachovaní výbornej pevnosti, tuhosti a životnosti, ktorá je porovnateľná s ostatnými použitými stavebnými konštrukciami.
Vodorovné stavebné konštrukcie môžu pozostávať zo stropných dielcov či dosiek, ktoré sa v konštrukciách s malým rozpätím používajú samostatne. V prípade väčších rozpätí sú kombinované s trámami – vtedy sa zaťaženie stropu prenáša doskou do trámu a tým ďalej do podpory, často kombinovanej s prievlakmi (vodorovný nosník, ktorý preberá zaťaženie steny či stropu). Stropnú konštrukciu je možné podoprieť stenou, skeletovou rámovou konštrukciou, hlavicovým skeletom alebo stĺpmi. V situáciách, kedy ide o ešte väčšie rozpätie, je možné realizovať klenbu, čo je samonosná, nahor vypuklá stavebná konštrukcia. Tá, podobne ako oblúk, využíva to, že hmotnosť klenby sa prenáša na jej podporu, a to vo zvislom aj vodorovnom smere.
Drevo
Drevené stropy sú v súčasnosti volené skôr pri menších individuálnych výstavbách, najmä rodinných či rekreačných objektov, ktorých majitelia ocenia ľahkú opracovateľnosť dreva a okamžitú použiteľnosť výslednej konštrukcie. Ide o materiál, ktorý navyše vykazuje dobré tepelnoizolačné vlastnosti a výborne akumuluje tepelnú energiu, ktorá vďaka nízkej tepelnej vodivosti dreva iba veľmi pomaly uniká z hmoty von. Naproti tomu podlieha drevo v porovnaní s inými materiálmi ľahšie hnilobe a je minimálne odolné voči požiaru.
Z akých drevených stropných konštrukcii je možné vyberať?
Prvým z dvoch základných druhov, ktoré sa hodia pre stropy o rozpätí do šiestich metrov, je trámový strop s násypom a omietaným podhľadom, ktorého nosnou časťou sú drevené trámy (alebo stropnice). Tie sú vybavené doskovým záklopom so škvárovým zásypom, do ktorého sa ukladajú takzvané drevené podušky (najčastejšie kolmo na trámy). Do nich sa už pribíjajú vybrané podlahové dosky. Spodná strana trámov je vybavená podbitím a následne omietnutá.
Alternatívou, ktorá nahradila staršiu nehospodárnu technológiu takzvaných povalových stropov (masívne trámy kladené na zraz a spojované kliny či skobami), je fošnový strop, ktorý je z hľadiska spotreby reziva úsporný. Fošny sa kladú nastojato a ukladajú do tzv. káps v murive alebo v železobetónovom venci. Proti vybočeniu do strany sa následne zaisťujú v každom poli krížovými rozperami z lát. Zhora sa potom do fošní pribíja záklop, ktorý tak napomáha udržať stabilitu konštrukcie. Nasledujú finálne vrstvy stropu – hore tzv. podušky a podlahové dosky, v dolnej časti podbíjanie a omietka.
Železobetón
Monolitické železobetónové stropné konštrukcie zvládajú preniesť obrovské zaťaženie a disponujú veľkou tuhosťou v horizontálnej rovine a protipožiarnou odolnosťou. Betónujú sa priamo na stavbách do debnenia (s pomocou čerpadiel, prípadne betónového koša a žeriavu), a jedná sa teda o veľmi prácnu záležitosť. Nespochybniteľným faktom je takisto to, že z hľadiska zaťaženia zvislých konštrukcií a základov je nevýhodná ich vysoká hmotnosť. Stropy zo železobetónu však ponúkajú veľkú slobodu tvarovania a navyše vykazujú dlhú životnosť.
Aké druhy týchto stropov sú konkrétne využívané?
Najjednodnoduchším riešením, ktoré má však svoje obmedzenia, sú doskové železobetónové stropy. K ich realizácii postačí jednoduché debnenie, vystuženie (oceľovými prútmi, zvarovacími sieťami či armakošmi) a rovný podhľad. Doska sa ukladá na dve protiľahlé podpory alebo po celom obvode. Doskové stropy zo železobetónu je možné však realizovať len pre menšie rozpätie (pri väčších rozponoch by totiž narastala hrúbka dosky).
Variantom číslo dva sú trámové železobetónové stropy, ktoré sú v porovnaní s tými doskovými staticky výhodnejšie. Ich podstata totiž spočíva v spojení trámov s doskou, čím sa vytvorí prierez v tvare písmena T. Môže ísť o stropy s viditeľnými trámami, ktoré sa najčastejšie objavujú nad suterénmi obytných i priemyselných budov, kde nijako nenarušujú vzhľad interiéru, ale aj o kazetové stropy s rebrami v dvoch k sebe kolmých smeroch. Vizuálne zaujímavé sú trámové stropy s rovným podhľadom, ktorý je možné vykonať napríklad nanesením omietky na keramické pletivo či spôsobom Moniérovho stropu. Podhľady sa ale samozrejme tvoria aj z dosiek rozmanitých materiálov, ktoré sa pripevňujú na rošty z tenkostenných profilov. Netradičnou možnosťou sú aj napínané podhľady z polyvinylových fólií, s ktorými možno docieliť aj komplikovaných, napríklad plastických tvarov.
V skeletových objektoch, u ktorých sa očakáva vyššie úžitkové zaťaženie a kde majú mať stropy väčšie rozpätie, sa uplatňujú hríbové stropy. Základ tvoria krížovo vystužené železobetónové dosky, ktoré sú podoprené stĺpmi s mohutnými hlavicami, najčastejšie tvaru obráteného komolého ihlana. Ich funkciou je skracovať rozpony neviditeľných prievlakov medzi stĺpmi.
Montovaný železobetón
Dodajme, že v súčasnosti sú dostupné aj prefabrikované konštrukcie zo železobetónu, vďaka ktorým odpadá väčšina nevýhod spomínaných v úvode predchádzajúcej podkapitoly. Stavebník ocení ich rýchlu montáž, ktorá prebieha na dve protiľahlé steny či prievlaky a to s minimom mokrých procesov. Do škár medzi jednotlivými panelmi s profilovanými hranami sa následne vkladá výstuž, ktorá sa zalieva betónom, čo zaručuje tuhosť. Prefabrikované železobetónové dosky sú ihneď únosné a použiteľné, navyše sú s nimi ušetrené stavebné hmoty – za predpokladu, že ide o panely odľahčené keramickými tvarovkami alebo dutinami, ktorými je možné okrem iného viesť inštalácie. Odpadá aj potreba debnenia či podporných konštrukcií. Je potrebné však počítať s tým, že na ich inštaláciu je nutné zaistiť zdvíhacie zariadenie (žeriav) a špeciálne vozidlá na prepravu. Vyľahčené (dutinové) konštrukcie navyše vykazujú zhoršené akustickoizolačné vlastnosti.
Monolitické stropy realizované priamo na stavbe je možné tiež kombinovať s prefabrikátmi, ktoré v takom prípade často fungujú ako stratené debnenie. Vo výsledku sú tieto dve časti spražené do jednej konštrukcie (nosníkovej s vložkami alebo doskovej). Jedná sa o hit posledných desaťročí, ktorý urýchľuje proces výstavby.
Keramika
Keramické, presnejšie keramobetónové stropy sa vďaka tomu, že ich možno realizovať aj bez zdvíhacích mechanizmov, veľmi často využívajú na stavbách rodinných domov. Väčšinou ide o prefabrikované alebo polomontované dielce z tenkostenných tvaroviek, výstuže a betónu, ktoré sú ľahké a vytvárajú rovný podhľad. Stavebníkov si získavajú aj svojimi výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami, dobrou požiarnou odolnosťou a schopnosťou efektívne pracovať s vlhkosťou. Keramické nosníky sa ukladajú na posledný rad tehál nosných stien alebo na vyrovnávací veniec, vložky sú do nich umiestňované nasucho. Po zatvrdnutí betónu, ktorým sa zalievajú, sú rovné keramické podhľady pripravené na omietanie. Samozrejmosťou je spodná podpora stropov, ktorú treba zachovať priemerne štyri týždne od betonáže.
Z konštrukčného hľadiska sú keramické stropy dvojitého typu:
Jednou z možností sú stropy, ktoré sú tvorené keramickými nosníkmi v priereze tvaru obráteného písmena T vyrobenými z keramických tvaroviek (z tehlových pálených tvaroviek vyľahčených dutinami a vystužených vnútornými rebrami ) a vložiek, ktorých dokonalé spojenie zaisťuje oceľová výstuž a betónová zálievka. Až potom, čo dôjde k betonáži a zatvrdnutiu hmoty, je dosiahnutá plná nosnosť stropnej konštrukcie.
Je možné tiež využiť stropy z keramických panelov, ktoré sa vyrábajú v predstihu z dvoch alebo viacerých radov dutých keramických tvaroviek, ktoré sú v žliabkoch vystužené (predpäto alebo nepredpäto – podľa požiadaviek na rozpätie a zaťaženie). Nad keramickými vložkami je vybetónovaná zvislá doska, čím vzniká finálny panel s pozdĺžnymi nosnými rebrami. Prepojenie jednotlivých panelov zaisťuje cementová zálievka, ktorá napomáha spolupôsobeniu panelov pri roznášaní zaťaženia v priečnom smere. Alternatívou sú aj stropy z keramických povalov, čo je jeden rad keramických dutých tvaroviek, ktoré sú vzájomne prepojené zabetónovanou výstužou. Vzniknuté presné nosníky so skoseným betónovým záhlavím sa kladú vedľa seba do železobetónového venca a styčné škáry sa zalievajú jemnou betónovou zmesou. Pre dosiahnutie požadovanej tuhosti konštrukcie sa jej horný líc následne opatruje jednoliatou vrstvou cementového poteru.
Pórobetón
Dôležité miesto na trhu aktuálne zaujímajú aj masívne pórobetónové stropy. Disponujú úspornou hrúbkou a ich prednosťou je jednoduchá a rýchla montáž. Ide o variabilnú montovanú konštrukciu, ktorá sa zhotovuje na stavbe z prefabrikovaných železobetónových nosníkov vystužených oceľovou zváranou priehradovou výstužou (ktorá pri montáži tvorí stratené debnenie a slúži aj ako opora vložiek), z výplne v podobe nevystužených pórobetónových vložiek. Pred rozložením nosníkov je potrebné vyhotoviť podpornú konštrukciu. Krajný rad vložiek sa potom podľa výkresovej dokumentácie ukladá na nosnú stenu a potom, čo sú všetky uložené a sú vykonané armatúry, prichádza na rad betonáž a následné zhutnenie zmesi. Strop je pochôdzny obvykle už druhý deň, len treba dbať na to, aby neboli preťažené montážne podpery pod jeho konštrukciou.
Oceľ
Ďalšou kategóriou, ktoré nemožno opomenúť, sú stropy, ktorým významnú časť tvorí oceľ. Tá ponúka veľkú únosnosť pri súčasnej nízkej vlastnej hmotnosti, obľúbená je tiež pre ľahkú montáž a možnosť kombinovať s ďalšími materiálmi. Negatívom je však nízka protipožiarna odolnosť a horšie akustické vlastnosti.
Oceľové stropy je možné v základe rozdeliť na trámové a doskové. V prvom prípade sú nosnými prvkami trámy (stropnice ukladané do prievlakov), obvykle oceľové valcované tyče prierezu I (prípadne zvárané oceľové I prierezy alebo oceľobetónové nosníky), medzi ktoré sa vkladajú dosky: napríklad prefabrikované železobetónové panely, keramické duté tvarovky, drevené trámy, klenby či široké ohýbané profily z oceľových plechov. Doskové oceľové konštrukcie stropov sa potom spoliehajú na nosnú časť v podobe plechu či oceľobetónovej dosky. Vzhľadom na narastajúcu hmotnosť dosky však ide o systém vhodný iba pre stropy menšieho rozpätia (asi do štyroch metrov).
Zdroje:
http://fast10.vsb.cz/studijni-materialy/ps2/stropni-konstrukce.html
http://www.elearn.vsb.cz/archivcd/FAST/PS2/stropni-konstrukce.html
http://www.skola-stavarina.cz/03%20Stropn%C3%AD%20konstrukce.pdf
https://storefrontapi.commerce.xella.com/medias/sys_master/root/hff/h31/8852534624286/ytong-montany-postup-stropy-cz/ytong-montany-postup-stropy-cz.
Stavební technologie II, Otomar Tibitanzl, nakladatelství Sobotáles, Praha 2006
