Odbor stavebníctva trpí nedostatkom kvalifikovaných remeselníkov, klesá aj kvalita vykonávaných prác. Každé uľahčenie výstavby je preto väčšinou vítané či už investorom, tak aj montážnymi firmami. Pod pojmom suchá výstavba sa navyše často skrývajú modulárne konštrukčné systémy, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou prefabrikácie a stavebnicovým spôsobom inštalácie, čo významne napomáha minimalizovať riziká nesprávnej montáže.
Plusom suchej výstavby je takmer úplná absencia mokrých procesov. Do kategórie suchej výstavby možno pritom zahrnúť veľké množstvo materiálov, dielcov a konštrukcií, ktorých finálna voľba sa v prvom rade odvíja od miesta budúcej aplikácie, ale závisí aj od konkrétnych nárokov investora na fyzikálne vlastnosti produktu. Širokú škálu tvárnic či dosiek dostupných na súčasnom trhu si preto najskôr rozdeľme na dve základné skupiny: produkty určené do exteriéru a výrobky interiérového typu.
Suchá výstavba na vonkajšie použitie
Kategória konštrukcií, ktoré je možné využívať aj v exteriéri, je pomerne rozsiahla. Zahŕňa napríklad sendvičové konštrukcie, väčšinou vopred zostavené vo výrobných halách, zložené buď z masívnych drevených panelov (typu CLT, ktoré ponúkajú skvelé statické, tepelnotechnické, akustické aj protipožiarne parametre), alebo z dosiek na báze dreva doplnených izolačnými hmotami. Tieto prefabrikované stenové fragmenty sa potom na stavbách len spájajú a preväzujú.
Do tej istej skupiny spadajú aj ťažké prvky určené k murovaniu. Ide o betónové či brúsené keramické tvárnice vybavené zámkami, ktoré je možné na seba skladať buď celkom bez spojiva či tmelu, výplňového betónu alebo armovania, alebo s nimi murovať na montážnu penu.
Z výrobných hál putujú na mnohé staveniská tiež špeciálne sadrokartónové dosky určené k vetranému oplášteniu budov – so zvýšenou pevnosťou jadra, s vysokou únosnosťou a nízkou absorpciou vlhkosti – ktoré sú pred použitím napenetrované a po inštalácii zakryté tepelnou izoláciou a omietkou.
Popri týchto najčastejšie využívaných výrobkoch je však možné pristúpiť aj k ďalším alternatívam, ako je napríklad lisovaná slama alebo konopné dosky.
Všetky prinášajú časovú úsporu, ktorá vyplýva z faktu, že pri výstavbe nie je potrebné robiť technologické prestávky. Investor ušetrí tiež na pojivách či vybavení staveniska a upratovacích prácach. Murovať alebo montovať je pritom možné aj pri mínusových teplotách.
Príklady materiálov suchej výstavby uplatniteľných v interiéroch:
- masívne drevené dosky (CLT, SWP apod.)
- panely z drevotriesky (napríklad OSB, LTD alebo DTD a MFP) alebo z drevených vlákien (MDF a HDF)
- cementotrieskové či cementovláknité dosky (ako sú CTD a CVD)
- sadrokartóny a sadrovláknité dosky
- dyha, prípadne preglejka a laminát
- drevoplast (WPC)
- dosky z recyklovaných nápojových kartónov
- konopné dosky
- kovové či sklenené panely
Vnútorná aplikácia
V interiéri má suchá výstavba ešte širšie uplatnenie. Materiály sú tu menej namáhané a majitelia bytov či domov ťažia z ich nízkej hmotnosti či subtílnosti, v dôsledku čoho dochádza len k veľmi nízkemu statickému zaťažovaniu objektov a k úspore podlahovej plochy. Kladne hodnotená býva aj rýchlosť inštalácie, pri ktorej prakticky nedochádza k technologickým prestojom (nemusí sa čakať na vyschnutie) a len minimálnu prácnosť montáže. Tá súvisí s tým, že ide väčšinou o komplexné systémy typu stavebnice. Výhodou je tiež ľahká vymeniteľnosť dielcov (najčastejšie z kompozitných materiálov) v prípade ich prevádzkového mechanického poškodenia alebo ak dôjde k potrebe integrácie či inovácie vstavaných prvkov (napríklad svietidiel).
Výrobcovia navyše neustále inovujú svoje produktové rady a prispôsobujú panely z rozmanitých materiálov aktuálnym nárokom na interiérové konštrukcie (hygienickým, bezpečnostným, mechanickým, protipožiarnym a pod.). Ponúkajú preto aj dosky akustické (modré) s veľmi dobrými hodnotami nepriezvučnosti, odolné voči vlhkosti (impregnované – zelené), panely neprepúšťajúce vzduch, vďaka čomu je znížené usadzovanie nečistôt na ich povrchu, protipožiarne (červené), dosky zlepšujúce kvalitu vzduchu a ďalšie.
Jednotlivé materiály spomenuté vo výpočtoch je možné použiť napríklad ako nenosné (ale aj nosné) priečky, obklady, predsadené steny na oceľové profily či drevené laty (zakrývajúce elektroinštaláciu či iné technologické siete), ako podhľady, ľahké plávajúce podlahy... Umožňujú vyhnúť sa nežiaducemu koseniu či frézovaniu do nosného muriva, hodia sa tiež na úpravu atypických priestorov – napríklad v podkroví so šikmými stropmi. Odporúčané sú aj do panelových domov, ktorých konštrukcie sú obzvlášť náchylné k akémukoľvek nadmernému zaťaženiu.
Materiály na báze sadry
Práve v panelových domoch sú najčastejšie budované sadrokartónové alebo sadrovláknité priečky. Tie, hoci boli vynájdené už v roku 1894, sa v Česku začali objavovať až po novembri 1989. Odvtedy prešli rozsiahlym vývojom, ktorý napomohol ich rozšíreniu naprieč všetkými typmi konštrukcií. Súčasné prvky na báze sadry sú vďaka špeciálnemu kartónu, ktorý ich z oboch strán kryje, vysoko pevné a stabilné. Inštalujú sa na nosnú kovovú či drevenú konštrukciu a to suchou cestou, teda iba s pomocou príslušenstva, ako sú hmoždinky, skrutky a sklené či papierové výstužné pásky. Spoje medzi jednotlivými doskami sa tmelia alebo lepia za použitia na to určených rýchlo schnúcich hmôt, pričom doba schnutia lepidla či tmelu obvykle nepresahuje 24 hodín a priestory sú teda ihneď obývateľné. Priečky je možné následne opatriť rôznymi povrchovými úpravami, je možné ich natierať farbou bez štukovania, v prípade umiestnenia vo vlhkom prostredí natrieť tekutou lepenkou, ktorá zabráni prenikaniu vlhkosti dovnútra steny a podobne. Celá inštalácia je jednoduchá a čistá. Výhodou je, že sadrokartón je možné vďaka tomu, že sa ľahko reže a brúsi, inštalovať aj na nerovný povrch. Výrobcovia ho dodávajú ako súčasť komplexného stavebnicového systému.
Suché podlahy
Špecifickou podskupinou sú podlahové materiály suchej výstavby. Na rozdiel od klasických technológií typu samonivelačných poterov s vysokým vodným súčiniteľom (anhydrit, cement), ktorých zvyšková vlhkosť je mnohokrát odbúraná až tri mesiace po vyliatí (a až potom možno započať pokládku nášľapnej podlahovej vrstvy), sú suché podlahy prevádzkyschopné prakticky ihneď. Ich roznášaciu vrstvu tvoria napríklad veľkoformátové OSB alebo sadrovláknité dosky ukladané na zraz alebo na pero a drážku a kotvené skrutkami alebo lepené. Možno ich samozrejme kombinovať aj s podlahovým vykurovaním. Nasleduje nášľapná podlahová krytina akéhokoľvek typu. V prípade, že sa o poschodie nižšie nachádzajú obytné priestory, mala by byť samozrejmosťou tiež inštalácia kročajovej izolácie (pokladanej na nosnú konštrukciu stropu alebo na vyrovnávací podsyp v podobe pórobetónového granulátu alebo keramzitu). Neoddeliteľnou súčasťou je aj okrajový dilatačný pás po obvode miestnosti, oddeľujúci roznášaciu vrstvu podlahy od zvislej steny. Výsledkom je ľahká, rovná a pevná podlahová konštrukcia tlmiaca prenos zvuku. Do sféry suchej výstavby zaraďujeme aj cementové suché podlahy, ktoré ponúkajú výhody zliatinových poterov a sú odolné voči vode a plesniam.
Svojpomocná inštalácia
Montáž prvkov suchej výstavby zvládne často aj schopný domáci majster, avšak musí klásť dôraz na správny návrh a pritom myslieť na to, aby jednotlivé prvky boli vzájomne kompatibilné. Je teda vhodné sa s odborníkmi aspoň poradiť a maximálne dbať na odporúčané postup výrobcu, aby výsledok zodpovedal očakávaniu a bol dlho trvanlivý. Na záver dodajme, že väčšina produktov suchej výstavby je ľahko recyklovateľná.
Fotogaléria
