Na čom práve pracujete?
Aktuálny projekt je stále tak trochu pod pokrývkou, ale snáď môžem odtajniť, že sa jedná o novostavbu súkromnej kliniky. Zdravotníctvo je pre mňa novou a zaujímavou témou.
Ktorý z projektov, na ktorých ste sa doteraz podieľali považujete vo svojej kariére za kľúčové?
Asi sa nedá povedať, že nejaký projekt je dôležitejší ako iný. Prácou architekta priamo ovplyvňujete prostredie a životy ľudí okolo vás a to je veľká zodpovednosť. Veľmi zásadná bola rekonštrukcia vily pri Machovom jazere alebo spolupráca na rekonštrukcii bytového domu v Parížskej alebo Dláždenej ulici v Prahe.
Na akej kvalitatívnej úrovni je podľa vás česká architektúra a ako dobre podľa vás v súčasnosti zohľadňuje toľko diskutované otepľovanie a pôsobenie zosilňujúceho slnečného žiarenia?
Kvalita českej architektúry sa neustále zlepšuje a posúva vpred. Stále častejšie vyvstáva na nových a nečakaných miestach, v malých obciach, mestách alebo v krajine. Baví ma jej objavovanie. Tiež sa o architektúre viac hovorí a to vedie k lepšiemu všeobecnému povedomiu. Otázka ekológie je pomerne nová a zložitá téma. Slnko a jeho pohyb po oblohe je fyzika, ktorú nemožno ignorovať. Dovolím si nadniesť myšlienku, že najekologickejšia architektúra je tá, ktorá vôbec nestojí.
Ako ovplyvňuje používanie tieniacej techniky súčasný vzhľad stavieb?
Tienenie, myslím teda to exteriérové, je súčasťou veľmi komplexnej úlohy, ako správne navrhnúť dom. Tienenie vnímam ako taký posledný dielik puzzle, ktorý je funkčný, ale tiež dizajnovo veľmi atraktívny.
Za akú dôležitú považujete tieniacu techniku pri svojej práci vy osobne? Zaraďujete ju pri navrhovaní medzi svoje priority? Ako veľmi ovplyvňujú tieniace predmety vašu prácu?
Od školy do dnešných dní som so spolužiakmi v kontakte, hlavne s Jánom Žemličkou, ktorý svoju prax zasvätil správnemu navrhovaniu a prevádzkovaniu domov (v Česku sa venoval napríklad Národnej technickej knižnici – NTK – a budovám ČSOB I. a II., pozn. red.). Jeho filozofia je taká, že domy v našej zemepisnej šírke nepotrebujú zložité technické riešenia pre vlastné fungovanie, že technika by nemala zachraňovať zlý návrh. Vštepil nám do hlavy, že dom sa musí správne umiestniť na pozemok, správne orientovať k svetovým stranám, navrhnúť správny pôdorys. Učil nás pohyb slnka po oblohe, aký je uhol slnka nad obzorom v lete a aký v zime. Vedeli ste napríklad, že v lete slnko svieti dokonca až zo severozápadu? Jeho myslenie mi prirástlo k srdcu a snažím sa ním riadiť. Tieniacu techniku vnímam ako dôležitý a fungujúci doplnok k správnemu návrhu. Osobne milujem svetlo a slnko a tak žalúzie alebo závesy skôr rozťahujem.
Aké materiály a aké druhy tienenia uprednostňujete a prečo? Alebo je to u každého projektu individuálne?
Áno, je to individuálne. Tienenie pre dom je možno niečo podobné ako slnečné okuliare pre človeka. Keď je správne zvolené, dobre funguje a pekne vyzerá. Preferujem najskôr návrh pasívneho tienenia, ako je napríklad presah strechy alebo listnatý strom v záhrade. Pre prostredie Česka a Slovenska sú potom asi najvhodnejšie vonkajšie hliníkové žalúzie.
Po dokončení štúdií Fakulty architektúry ČVUT v Prahe ste sa okrem iného zúčastnil aj stáž v renomovanom amsterdamskom štúdiu architekta Marca Koehlera. Pristupujú v Holandsku k problematike tienenia inak než napríklad u nás na Slovensku alebo v susedných Čechách?
Holanďania majú inú mentalitu a aj iné podnebie. Nepoužívajú záclony ani závesy, majú veľké okná a nehanbia sa. Nemajú toľko dlhých slnečných dní, často sú dažďové prehánky. Vonkajšie tienenie používajú, myslím, menej ako my, pretože nemá taký efekt ako v našich podmienkach. Ale téma ekológie a udržateľnej architektúry je tam na oveľa vyššej úrovni. Jedna z oblastí, na ktorú sa veľmi zameriava aj Marc Koehler, je sociálny aspekt architektúry, teda to, ako spolu ľudia žijú, kde sa stretávajú, kde sa hrajú spoločne deti, kde si môžu vypestovať zeleninu. Rád by som do Čiech preniesol jeho filozofiu superloftov.
Môžete nám o nich povedať viac? Čo superlofty ponúkajú, čím sa líšia od klasických bytových projektov a čo vás na nich fascinuje?
Marc Koehler vníma architektúru ako „mriežku alebo základňu”, ktorá ožíva až zabývaním ľuďmi. Predstaviť si to môžete ako knižnicu alebo policu, ktorá bez vašich kníh a osobných vecí nedáva zmysel. Superloft je vlastne skelet s fasádou a rozvodmi inštalácií. Vy si môžete zvoliť, aký veľký priestor si prajete a do tejto mriežky, mnohokrát aj cez viac poschodí, si potom vstavíte svoj byt, respektíve loft, ktorý sa vyznačuje množstvom prirodzeného vzduchu, svetla a zelene. A pretože ste súčasťou celého tvorivého procesu, kreativita a starostlivosť o dom nekončí na prahu vašich dverí. Svojich susedov poznáte už pred sťahovaním, ste súčasťou komunity. O jednom podobnom príbehu viem z Brna – DADA Distrikt – a veľmi im fandím.
Zaznamenávate v oblasti tienenia stavieb nejaké nové trendy? Keď porovnáte súčasné možnosti s tými, ktoré mali k dispozícii architekti aj bežní užívatelia napríklad pred desiatimi či päťdesiatimi rokmi, zaznamenávate v segmente tienenia výraznejší technologický pokrok?
Technologický pokrok v oblasti tieniacej techniky je veľký, princípy tienenia sa však v základe moc nezmenili. Každá stará chalupa mala presah strechy a kryté zápražie, na oknách domov boli okenice, na obchodoch markízy. Novým prvkom sú hliníkové žalúzie alebo veľkoplošné textilné rolety. Aktuálne najmodernejším trendom je tzv. inteligentné riadenie týchto systémov a komplexná prevádzka domu.
Čo vás v posledných rokoch zaujalo práve v českom kontexte?
Na vlastnej koži som si vyskúšal, ako funguje NTK v dejvickom kampuse, kde som na konci školy trávil veľa času. Mali sme možnosť zažiť stavbu a potom aj prevádzku a bolo mi tam veľmi príjemne. Budova sa napríklad v noci prirodzene vetrá, aby sa ekologicky a zadarmo vychladila. Ale bolo potrebné pamätať na siete proti hmyzu do okien, bez ktorých by to bola pohroma.
Naráža podľa vás tienenie v architektúre aktuálne na nejaké limity? Stretol ste sa niekedy s nejakým projektom, kde bolo navrhnutie tieniacej techniky z nejakého dôvodu problematické?
Aktuálne sa trápime s tým, ako spojiť dve protichodné požiadavky: ako prirodzene osvetliť ordináciu a pritom tieniť pomocou žalúzií. Predsa len svietiť celý deň, to by nebolo správne. Potom je tu otázka pamiatok a ako ich vhodne doplniť o tienenie. Ale aj to má svoje riešenia, pretože aj historické domy mali kedysi rolety a tie boli skutočne vymakané.
Existuje podľa vás univerzálne využiteľný tieniaci prvok, teda taký, ktorý je možné v rámci výstavby rodinných a bytových domov aplikovať takmer kamkoľvek?
Neexistuje. Je potrebné vždy zvážiť mnoho faktorov. Napríklad žalúzie na veternom mieste nemôžu byť počas vetra stiahnuté, lebo by sa čoskoro rozbili. Takže aj keď ich mám veľmi rád, nemôžem povedať, že sú univerzálne.
O aké tipy v danej problematike ste ochotný podeliť sa s našimi čitateľmi, ktorí sa chystajú stavať alebo rekonštruovať?
Čo by som čitateľom poradil? Staviteľstvo sa dnes stalo možno až zbytočne zložitou disciplínou. Ja však odporúčam riadiť sa jednoduchým myslením a sedliackym rozumom. Prežite na vašom pozemku niekoľko dní a nocí, objavte, kde vychádza slnko a kam počas dňa svieti, odkiaľ fúka vietor či odkiaľ môže ísť nepríjemný hluk, alebo dokonca voda. Potom sa spýtajte sami seba, či ste ranné vtáčatá a chcete, aby vás ráno budilo slnko. Pokiaľ áno, viete kam umiestniť spálňu. Pokiaľ nie, umiestnite ju inam alebo od začiatku uvažujte o tienení.
Vysvetlíte, ako je možné tienením ovplyvniť energetickú bilanciu stavby? Ako sa podieľa na celkovej termoregulácii objektov a tvorbe tepelnej pohody v interiéri?
Tepelné zisky alebo straty okien sú pri dnešnej kvalite izolácii a tesnosti okien asi najdôležitejším aspektom. Ako všetko aj toto má dve hľadiská. V lete teplo v interiéri nechcete, ale na jeseň alebo na jar je príjemné, keď vás lúče slnka zahrejú. Vplyv tienenia je potom extrémne dôležitý. Skúste si sami počas slnečného dňa na poludnie siahnuť na chodník na slnku a na chodník niekde v tieni pod stromom. Tým rozdielom budete prekvapení! (Viac napríklad tu: https://www.youtube.com/watch?v=vv1WHzXbAzM, pozn. red.)
Využívate vo svojich projektoch tieniacu techniku tiež ako prostriedok hry so svetlom? Je možné usmerňovať intenzitu slnečného svitu prestupujúceho do interiéru takisto napríklad zvolením vhodného vzoru či štruktúry tieniaceho prvku?
Toto je kombinácia návrhu a potom samotného používania. Snažím sa, aby návrh umožnil viac variantov tienenia a užívateľ si potom všetko nastavil podľa svojej preferencie alebo napríklad nálady. Ony aj tie klasické okenice boli naklápacie, takže inšpirácie je tu veľa.
Ako môžu ľudia riešiť problém tmavých interiérov a obmedzených výhľadov von pri zatiahnutých okenných clonách?
Tak to je ten oriešok, s ktorým sa práve stretávame. Objavili sme žalúzie, ktoré umožnia zatienenie spodnej časti okna a pritom sa niekoľko horných lamiel naklopí inak. Svetlo môže svietiť do interiéru a prirodzene osvetliť priestor. Teším sa, keď ich budem môcť vyskúšať na vlastnej koži. Druhým variantom je rozdelenie okna, a teda aj tienenia, na viac častí.
Dokážu tieto požiadavky splniť aj napríklad screeny? Tie sú známe pre svoju čiastočnú svetelnú priepustnosť a schopnosť zachovať výhľad smerom von.
Áno, máte pravdu. U screenových roliet si pri výbere môžete zvoliť mieru priepustnosti textílie. Ale potom to už nezmeníte a to je podľa mňa ich veľká nevýhoda. Pre mňa majú svoje miesto ďalej od okien, napríklad ako súčasť vonkajších pergolí, kde pri stiahnutí vrhajú príjemný tieň.
Ako dosahujete toho, aby použité clony zapadli do celkového architektonického konceptu? Je zložité presadiť ich v komunikácii s úradmi napríklad do pamiatkovo chránených objektov?
Naši predkovia sa slnku bránili viac ako my, používali okenice alebo drevené rolety. Na starých fotkách nájdete výklady obchodov zakryté markízami. A koľko ich bolo! Museli, nemali klimatizáciu. My sme túto jednoduchosť zabudli a teraz sa ju znova učíme.
Kam by sa segment tienenia rodinných domov mohol alebo mal naďalej uberať?
Som zvedavý, či sa objavia nejaké nové inovatívne materiály. Čím nahradíme drahý, energeticky náročný a vzácny hliník, používaný na výrobu žalúzií? Budeme rolety vyrábať ďalej z plastu? Alebo sa nájdu nové spôsoby a materiály udržateľnej výroby a potom aj recyklácia? Alebo vymyslíme niečo úplne nové? Neviem, ale teším sa.
Čítajte tiež:
Aké sú možnosti pri výbere okenného tienenia?
Screen - hravosť aj tieň
Zatienenie zimnej záhrady a pergoly
