Kvôli neistote spojenej s dodávkami ruského plynu aj rastúcim cenám energií sa ľudia v posledných mesiacoch pri voľbe spôsobu vykurovania domácnosti viac zameriavajú na drevo. „Výrazne rastie dopyt predovšetkým po akumulačných krboch a kachliach a tiež teplovodných systémoch, ktoré okrem vykurovania umožňujú aj ohrev teplej vody,“ uvádza Petr Banasinski, konateľ spoločnosti Hoxter. Ľudia sa podľa neho zameriavajú najmä na nižšie prevádzkové náklady. „Pri raste cien plynu a elektriny je drevo v porovnaní s nimi jasne najekonomickejším zdrojom,“ dopĺňa.
Finančnú stránku je však potrebné zohľadňovať aj pri samotnej kúpe nového krbu či kachlí. Jeden z parametrov, ktoré cenu zariadenia ovplyvňujú najviac, je výkon. Ten udáva množstvo tepelnej energie, ktorú je systém vykurovania schopný za hodinu preniesť do miestnosti. Podľa Banasinského je pritom potrebné zohľadňovať výkon v dvoch rovinách.
„Tou prvou je veľkosť a typ stavby či priestoru, kde má byť zariadenie využívané. Podľa toho je potom potrebné stanoviť potrebný výkon ohrievača. Na výkon je ale potrebné myslieť aj pri samotnej prevádzke. Českí spotrebitelia majú tendenciu k prekurovaniu, inými slovami – prikladajú do krbov či kachlí viac paliva, než na koľko sú tieto zariadenia dimenzované. Tým nielenže znižujú ich životnosť, ale ani si v interiéri nevytvárajú optimálnu tepelnú pohodu,“ hovorí Banasinski.
Zohľadňovanie tepelnej straty domuAko teda dimenzovať výkon krbu či kachlí vzhľadom na veľkosť a typ stavby? Kľúčovým parametrom je v tomto smere tepelná strata domu. K jej správnemu výpočtu je potrebné poznať množstvo veličín – od veľkosti podlahovej plochy stavby cez tepelnú priestupnosť okien až po typ muriva. Finálna hodnota vyjadruje, koľko objekt stratí tepla vetraním a prestupom stavebnými konštrukciami za jednu hodinu. Vo finále je tak tento parameter hlavným indikátorom toho, koľko tepla je potrebné za rovnakú dobu do domu priviesť.
Záleží teda nielen na veku samotnej stavby, ale napríklad aj na kvalite tesnenia okien či dverí, ktoré sú z hľadiska tepelných strát najrizikovejšie. „Prakticky všetky dnešné novostavby majú tepelnú stratu pod desať kilowattov. Zároveň treba zohľadniť, že tento parameter je určovaný pre teplotný extrém od mínus osemnástich do mínus desiatich stupňov Celzia. Vonkajšie teploty vo vykurovacích dňoch bývajú spravidla významne vyššie, pre teploty od dvoch do štyroch stupňov je tak tepelná strata objektu približne polovičná,“ upresňuje Petr Banasinski a dodáva, že krbové aj kachľové systémy slúžia spravidla na prikurovanie iba časti domu. Reálne straty, ktoré musia vykryť, sú tak z hľadiska výkonu ešte nižšie.
„Aj vzhľadom k tejto skutočnosti vytláčajú teraz akumulačné krby skôr hojne využívané teplovzdušné varianty. Obe riešenia sú si vzhľadovo veľmi podobné, akumulačné krby však pracujú s nižším výkonom. Tepelnú energiu akumulujú pomocou vhodne zvolených materiálov a sálavým spôsobom ju prenášajú do miestnosti,“ hovorí konateľ spoločnosti Hoxter. Tento variant je tak z hľadiska prikurovania ideálny práve do novostavieb či pasívnych domov.
Aké je uplatnenie teplovzdušných krbov v zle izolovaných stavbách
Naopak u starších či zle tepelne zaizolovaných domácností môže byť vhodným riešením už spomínaný teplovzdušný krb. „Jeho hodinový výkon je oveľa vyšší, hocikedy až niekoľkonásobne, než tepelná potreba prakticky ľubovoľnej novostavby. Existujú však prípady, keď je teplovzdušný systém vhodným riešením – napríklad v rekreačných objektoch,“ dopĺňa. Práve tieto stavby bývajú v období vykurovacej sezóny neobývané a teda prechladnuté, a preto môže vyšší výkon teplovzdušného krbu spolu s jeho schopnosťou odovzdať do priestoru veľké množstvo tepelnej energie veľmi rýchlo zaistiť vykúrenie takého objektu.
Podobné pravidlá ako pri akumulačných krboch platia aj pri krbových kachliach. Ich spaľovacia komora je konštruovaná ako relatívne malá, aby bol výkon kachlí obmedzený a zbytočne neprekuroval interiér. Aj toto riešenie je tak prispôsobené predovšetkým pre modernejšie stavby a domácnosti s malými tepelnými stratami.
Čítajte tiež:
